Vločka - 3. kapitola

Cítim to. Lieči ma. Pomaly nadobúdam síl. Ešte pár chvíľ, trochu keby mi pomohlo ešte aj počasie... Zahľadela sa na zamračenú oblohu. Fúkal studený vietor, ale jej to nevadilo. Takéto počasie milovala. Zimu, chlad...
Hodila okom na ružovlásku. Je skvelá medička. Škoda, že ja som sa to nikdy nenaučila. Ušetrilo by mi to kopu času. Aj keď, mňa dokáže ľahko vyliečiť niečo iné...
Už len chvíľu a...

„Máme vás!“ Ozvalo sa odniekiaľ.
Päť párov očí kontrolovalo okolie, ale nič nevideli. Len počuli hlasný smiech.
„Hlupáci! Ani nás nevidíte!“ A už na nich leteli kunaie.
„K zemi!“ Sakura sa hodila na Vločku a pritisla ju o zem.
„Sai!“ Kakashi skríkol na neho a chlapec bez mihnutia oka namaľoval svoje zvieratá, ktoré rýchlo vysliedili tých, čo ich napadli.
„Kage Bushni no Jutsu!“ Ozvalo sa a stovka Narutových klonov sa rozbehli na tie strany, kde ukazoval Sai.

„Neskoro!“ Nad Sakurou sa zjavil tieň, ktorý ju odhodil a schmatol ležiacu ženu. Bez slova sa vzniesol aj s úlovkom a zmizol v konároch stromov...

„Sakra!“ Sakura vstala a päsťou tresla do kmeňa stromu, ktorý sa rozpolil.
„Musím ísť rýchlo za nimi.“ Kakashi sa pozrel na nich a rýchlo sa vydali na cestu...
****

„K-kto ste?!“ Skríkla na nich. Ale bez odpovede. „Kto do...“ Ako to vravela, jeden z nich ju hodil na zem.
„Buď už ticho! To ťa nemusí zaujímať, kto sme. Pre nás je dôležité, že vieme, kto si ty. A za to budeme bohatí.“ Uškrnul sa na ňu jeden zjazvený chlap.
„Bohatí? Kto vás poslal?“ Naťahovala čas, lebo cítila, že to príde.
„Kto? To nie je pre teba dôležité. Tak či tak už dlho žiť nebudeš.“ Uškrnul sa a naklonil sa k nej. „Hoci, ako sa tak pozerám, si celkom pekná. Môžeme si ešte užiť, trochu by sme ti spríjemnili posledné chvíle tvojho úbohého života.“ Začal sa smiať a natiahol k nej ruky.
„Ďakujem, ale myslím, že nie.“ Uškrnula sa.
On sa zarazil. „Čo?“ A vtedy mu okolo hlavy preletela prvá snehová vločka. Potom ďalšia a ďalšia. Pozrel sa na oblohu a videl, že začalo snežiť. „Ku*va!“ Pozrel na ženu, ale ona tam už nebola. Len putá ležali na zemi.
„Chlapi! Dávajte si pozor! Ona u...“ A stíchol. Neveriacky hľadel pred seba. Ústa mu zamrzli. Ako aj celé jeho telo. Len oči sa mu hýbali.
Vločka sa zjavila pred ním. „Čo si to vravel? Že by sme si mali užiť? Tak ako chceš.“ Podišla k nemu a jemne do neho strčila. Muž padol na skalu za ním a rozletel sa na tisíce kúskov.
„A teraz vy!“ Otočila sa k ostatným. Nemala zľutovanie. Najmä nie vtedy, keď im na očiach videla krutosť. A to, že už zabíjali. A radi.
Muži vytiahli zbrane a zaútočili na ňu. Bolo to päť proti jednej. Ale ona mala unikátnu Kekkei Genkai, o ktorej oni veľa nevedeli.
Ich katany sa streli s jej ľadovými katanami, ktoré naberali na sile, ako sa vzduch okolo viac ochladzoval....
****

„Odtiaľ počujem zvuky boja!“ Ukázala Sakura na pravo od nich a všetci sa tam vydali. Onedlho sa pred nimi ukázala planina. Na zemi ležali štyria shinobi a kúsok od nich stáli dve postavy. Vločka a jeden únosca. Ona mu na krku držala katanu a on jej zase pri hrudi.
Čas ako keby sa zastavil. Štyria prišelci pozerali na nich dvoch. Nič sa nehýbalo. Až potom...
Muž posunul svoju zbraň a prepichol ju. Vločka sykla od bolesti a jedným šmahom ruky mu odsekla hlavu. Potom klesla na zem. Stratila veľa krvi. A už aj snežiť prestávalo a ona strácala sily.

„Sakura, postaraj sa o ňu!“ Kakashi jej kývol a on sám sa išiel pozrieť na ležiacich ninjov.
Rozbehla sa k nej a rýchlo ju začala liečiť. Nevedela, čo presne sa tu stalo, ale nechcela, aby umrela. Začínala čoraz menej chápať, prečo práve ona má byť popravená. Čo hrozného spravila... Lebo jej sa javila iná...

„Kakashi-sensei, ako sú na tom?“ Naruto podišiel k šedovlasému mužovi.
„Sú mŕtvi. Všetci.“ Povzdychol si a odišiel odtiaľ preč.
Naruto neveriacky pozrel na nich, potom otočil hlavu na Vločku. Stále mu nešlo do hlavy, ako také na pohľad milé dievča môže takto zabíjať.

Otvorila oči. Zase ju liečila ona. „Prečo to robíš?“
Sakura na ňu chvíľu mlčky hľadela. „Máme ťa doviesť živú do Konohy.“
„To viem, ale ty ma liečiš úplne. Na tvojom mieste by som to urobila čo najmenej, aby som nebola zdravá. Robila by som potom menej problémov.“ Žena pozerala na dievča, ktoré očividne nebralo jej slová nejako vážne. „Ako chceš.“ Zavrela oči a snažila sa nabrať síl.
„Ako je na tom?“ Podišiel k nim Kakashi.
„Najhoršie rany som vyliečila, ostáva už len pár menších a bude zase v poriadku. A my budeme môcť vyraziť.“ Odvetila mu ružovláska.
„V poriadku.“ Otočil sa a pozrel na oblohu. Snáď nebude snežiť. Nestojím o ďalšie problémy...