Základ je vždy stretnúť sa.
Pre mňa stretnutie nebolo žiadny problémom - mala som predsa Ironhida. Každý kto ho videl vie, že tam kde normálny ľudia chodia s hlavou hrdo vztýčennou, Ironhide musí ísť po kolenách, teda je spoľahlivým orientačným bodom v teréne. Navyše v Yondaimeho bielom plášti a so zeleno-žltou parochňou, ktorá mala predstavovať Yondaimeho vlasy (keď to vezmeme okolo a dookola, tak aj predstavovala. Vlasy, v ktorých sa usídlil nejaký druh plesne) bol skutočne neprehliadnuteľný. A keby sa to aj niekomu podarilo, istila to Liang (Konehama) v nezameniteľnom plášti Akatsuki a rozkošnom klobúčiku, vrátane stužiek, rolničiek a bielej plachte umelecky omotanej okolo lýtok. Len škoda, že po zotretí Itachiovských čiarok sa nedalo spoznať, koho vlastne predstavuje.
Našu skupinku uzatváral plyšový Zetsu a v tomto zložení sme odvážne prešli cez podchod.
Na druhej strane za koľajmi sme natrafili na ďalšie tri Otaku. Uchiha Yumi mala znamenie vyšité priamo na chrbte - znak Uchiha klanu - a v druhej dievčinke sme po tom čo sa predstavila spoznali Monai. Sorafay bola jasná ako facka, organizátorka sa vždy pozná a okrem toho mi minútu pred naším stretnutím stihla zavolať a po detailnom opise Ironhideho parochne nás nemohla minúť.
Okej, stretli sme sa. Druhou základnou vecou je spoznať sa.
Kým sme tam stepovali len my šiesti (a tri mladé tetušky, ktoré si fotili Irona a Liang...
), bolo to fajn. Potom prišli dvaja chalani, ktorých mená som akosi prepočula, pretože ich ani nepovedali. Až neskôr som sa dozvedela že sa volajú Peťo a Maťo, lenže toto mi tak veľmi pripomínalo Pata a Mata, že som mala tušenie že v skutočnosti sa volajú inak. Moje tušenie bolo správne a až doma, pri čítaní komentov pod zrazom, som zistila že to boli OnamJetam a 3agl3peter. Potom prišla HimeHinata a to som ešte stíhala sledovať, ale keď prišiel vlak, ktorý doviezol Wild_Free a Naruta211 a ja som sa otočila aby som ich vypátrala v tej zmäti ľudí na nástupišti, prišlo zároveň niekoľko ďalších ľudí a zákerne sa mi predstavili za chrbtom, takže som nevidela tváre a v tej kope prezývok som sa čoskoro stratila. Našťastie som nedostala možnosť ukázať, že niečo neviem, pretože sme pod dojomom, že je nás akosi málo vyrazili k Vodníkovi, dúfajúc že tam nás budú očakávať zástupy Otaku.
Ešte predtým sa však ku nám priplietol istý pán, vyjdúci z verejných WC a obšťastnil Irona, ale hlavne nás naokolo nezabudnuteľou poznámkou:
,,Chlapče, a ty si čo za Pokémona?“
A potom sme už naozaj vyrazili
.
Zhruba v polovici cesty cez park ma tak napadlo, že mala prísť aj Ivy, ale že tu akosi nie je. Oznámila som to nadriadeným na čele zástupu a zakrátko ste už mohli vidieť Soru, vracajúcu sa so zvesenými plecami a Wild_Free klusajúcou za pätami na stanicu, zdeptanú vlastnou organizátorskou neschopnosťou (v skutočnosti to nebola Soryna vina, že sme sa s Ivy nenašli...).
My ostatní sme pokračovali k Vodníkovi, pod vedením Kubbyho.
Samozrejme, pri Vodníkovi žiadne zástupy nečakali.
A tak sme si zástup boli nútení vytvoriť sami, posadali sme si na lavičky a komu neostala lavička, ostal stáť. Prišla Yumina sestra, Kioshi a šokovala nás svojím vekom....
Ja som tento čas využila na doplnenei si znalostí o prezývkach. Niektorých som sa pýtala aj päťkrát, ale hlavná vec je, že toto bol historicky prvý zraz, na ktorom som si zapamätala všetky mená!!!
Potom sa vrátili Sora s Wild. Bez Ivy.
Rozhodli sme sa ďalej nečakať, ani na Ivy, ani na ostatných, ktorí akosi neprišli a vydali sme sa do Prioru na nákupy. Dostali sme desaťminútový rozchod a šprintom vyrazili do potravín.
Dobre, moja skupinka najprv pod velením Lady_Anjelika vyštartovala ku klenotníctvu. Tam totiž mali skutočné poklady: Prstene, so znakom eLa z Death Note a čo viac, s Konohským znakom!!! A každý stál tristopädesiat korún...
Z Prioru sme vyšli každý s minimálne jedným croisantom Chipicao v ruke a tak náš zástup zožltol. To upútalo a k Tinnyxovi pristúpila jedna pani v červenej vetrovke.
,,Čo to je?“ opýtala sa zvedavo.
,,No, to je taký zraz...“
,,Zraz čoho?“
,,Naruto!“ pohotovo sa podujal vysvetľovať Tinnyx, ale odpoveďou mu bolo len:
,,Na-čo?“
A tak to radšej vzdal.
Cestou i necestou sme sa pobrali na Brezinu.
Najprv sme išli cestou.
Obdivovali sme pekné domčeky a nadávali na Kishimota, ako nám necháva umierať obľúbené postavy, aspoň skupina, ktorú sme tvorili moja maličkosť, satanistka Hinata666, Lady_Anjelik, Ni.kola a Kayra so svojím chibi vejárikom. Ironhide sa snažil vysvetliť jedinému nenarutovému členovi nášho zrazu, Kayrininmu sprievodu, čaro anime. A rozhovory tých ostatných dvojíc/trojíc/akýchkoľvek iných zoskupení moje radary nezachytili.
Potom sme šli necestou.
Tu už veselé rozhovory skončili a my sme akurát tak fučali a občas zanadávali na toho, kto toto vymyslel (ale neprišli sme nakoniec na to, kto to vlastne bol).
Potom sa pred nami konečne objavila chata a... Detské ihrisko!!!
Zložili sme batôžky a chvíľu rozdýchavali výstup a potom sme šli preskúmať terén. Dve nemenované členky by sa najradšej vrhli na hojdačky, ale boli obsadené a tak sme zvolili náhradnú alternatívu a vydriapali sa na drevené koníky. Mali sme voľnú debatu, čo sme aj využili a kecali o všetkom inom, len o Narutovi nie.
Ale aj pokiaľ sa ľudia stretnú a spoznajú, stále tu ostáva možnosť že sa budú nudiť. No Ironhide mal plán...
Pripravil pre nás súťaže!!!
Najprv bola hra nazvaná Kagemane. Jej diabolský princíp spočíval v tm, že jeden Otaku musel čosi predviesť a druhý, stojaci oproti nemu ho musel napodobniť. Najťažšou a najpoužívanejšou úlohou sa stala šnúra, ktorú majstrovsky zvládol jedine Tinnyx a potom ju používal proti všetkým mierumilovným Otaku. Inak úlohy boli väčšinou najrôznejšie pečate, tlieskanie a Jiraiyov tanček, prípadne Yoshi póza. Z tejto rutiny vybočoval jedine Itachi, ktorý predviedol Kubbymu čosi ako tanec (videli ste už niekedy Itachiho tancovať? Nie? Vaša smola
) a Kubby to okamžite vzdal. Keď sme sa konečne uvoľnili a rozbehli, a úlohy začínali byť čoraz bláznivejšie, Ironhide bol pod nátlakom (Kubbyho) nútený súťaž ukončiť.
Dostali sme pauzu. Niektorí jedinci sa rýchlo začali nudiť a usporiadali prekážkový beh. Naruto211 sa dal zahanbiť sa nechal sa poraziť Kubbym
Neskôr tento nápad prebrali pomenšie deti, s ktorými sme sa delili o park.
Potom začala druhá súťaž, „Hádaj čo robím“. Našou úlohou bolo napodobniť nejaké Jutsu a ostatní mali uhádnuť, čo je to zač. Väčšina ľudstva postupovala overenou metódou a urobila len niekoľko pečatí a my sme naprázdno tipovali, čo by to tak mohlo byť za Jutstu. Len niekoľko jedincov sa odvážilo zvoliť iný postup a napodobňvalo svoju techniku celým telom. Tak napríklad Liang, alias Itachi na práškoch, ktorá si čupla a za pomoci imaginárneho ďalekohľadu nám predstavila Jiraiyovu špehovaciu techniku a Kayra, ktorá sa za výdatnej pomoci svojho Temarinho cosplayu a chibi vejáriku pokúsila rozviať nejaké lístie. Zasmiali sme sa na tom, ako sa jej to nepodarilo, ale Jutsu sme neuhádli. No a samozrejme nesmiem zabudnúť spomenúť Kubbyho a jeho „Shuriken“ alias list, ktorý neletel. Najzaujímavejšou bola Hinata666, ktorá nám predviedla pár pečatí a potom prezradila, že nevie, k akému Jutsu patria. Takže sme hádali nielen my, ale aj ona
Najťažou úlohou sa však ukázalo byť nie uhádnutie jutsu, ale presvedčenie Sorafay aby sa zapojila
Hneď potom sme dostali test (žiadna pauza???
). Nebol ťažký, napriek tomu sa niekomu podarilo dosiahnuť len dva a pol boda! Ale inak sme si počínali dobre, priemer bol sedem bodov. Zvíťazil Tinnyx (taký tichý chlapec, kto by to bol do neho povedal...) a dostal poznámkový blok s Naruto obrázkami. Slávu mu však ukradol Itachi na práškoch, keď sa opäť postaral o všeobecnú zábavu svojími vtipnými odpoveďami. A keďže by bolo hriechom nechať si ich pre seba, tu sú:
POZOR! Spoiler! 1. Koľko rokov má súčasná Hokege?
O desať menej ako moja babka
2. Vymenujte všetky doujutsu.
3. Vymenujte aspoň po jednom vlastnom jutsu ku týmto postavám:
4. Ako sa volá privolávané zviera Sandaime Hokage?
5. Napíšte aspoň 4 názvy klanou ktoré žijú v konohe.
6. Čo znamená v preklade „Akatsuki“?
7. Vymenujte aspoň troch démonov.
8. Vymenujte päť veľký vodcov najväčších dedín.
9. Aký elementárny druh chakry má Naruto?
10. Kto bol senseiom 3. Hokageho?
Bonus: Vymenujte ktoré elementy ovláda Hatake Kakashi?
Každý z nás dostal za test diplom, za ktorý má Ironko tri jednotky a veľkú pochvalu, lebo text na ňom („tento diplom potvrdzuje, že jeho držiteľ je už natrvalo Naruto-maniakom a stáva sa súčasťou našej šialenej komunity, ktorá si ho týmto okamžikom berie pod svoje ochranné krídla“) ma vážne pobavil a nebola som jediná.
Po dokončení testu začalo popŕchať a my sme sa začali bleskovo baliť a chystali sme sa zdrhnúť do Maxu. Ale ešte predtým sme sa všetci zoskupili na ten kúsok miesta kde nebolo lístia po kolená a žiadne preliezky a jedna teta nás cvakla.
A potom už sa uskutočnil útek do Maxu.
Len škoda, že ešte pred ním náš zraz opustila Kayra, Pat a Mat (teda OnamJetam a jeho kamarát... Ale tejto prezývky sa už u mňa nezbavia
) a naši najmenší, Vanda a Martin.
Prvá cesta tej väčšej skupiny viedla na záchody. My sme zatiaľ čakali pri vchode, kde našu pozornosť, obzvlášť moju a Tinnyxovu, upútal koník. Pozornosť ostatných zase upútal Tinnyx a moja maličkosť...
Keď sme ich už prestali baviť, začali sa obzerať po „tých, čo odišli na WC“. Keď nechodili a nechodili, vybrali sme sa ich hľadať. Aké to prekvapenie, keď sme ich nenašli na WC, ale uprostred najväčšieho zhluku reštaurácií, pri najväčšom stole (ale aj tak sme si ešte museli požičať stoličky...).
Tuto sme ostali až do konca nášho zrazu, teda až do zotmenia. Kecali sme a kecali, alebo aspoň časť z nás kecala. Sora, ja, Iron a Wild sme sa najprv pustili rozoberať Brno. Potom sa pripojila aj Liang a odhalila nám podorobnosti o Ironovi a jeho skúsenostiach s dievčatami. HimaHinata nabrala do svojho mobilu niekoľko stovák ďalších obrázkov od všetkých prítomných. Kubby a Naruto211 porovnávali mobily, ale inak prejavovali len minimálnu aktivitu, až kým sa nezačal rozpitvávať Konoha, jej fungovanie a osobnosti a vtedy sa mierne prebrali. A okrem toho ešte vtedy, keď sa ozvala Wild a vypustila medzi nás svoje geniálne nápady, ako pôjde s Ironom behať a ako ho má Liang odnaučiť fajčiť.
Medzitým aj mierne spŕchlo, takže na stanicu sme sa museli brodiť po kolená vo vode...
Dobre, nikam sme sa nebrodili, keďže v Maxe sme boli tak dlho, že už to stihlo aj uschnúť
Vlak sme stihli len tak-tak - aspoň to som si myslela, keď som hnala Irona a Liang na stanicu, takže sme sa nakoniec ani poriadne nerozlúčili. Ale času bolo dosť, dokonca sme stihli ešte aj poriadne zazmätkárčiť, keď sme hľadali voľné miesto. Nakoniec sme aj tak skončili na uličke vo vozni, do ktorého sme nastúpili pôvodne, čo nesmierne prekvapilo Wild a Naruta, ktorí išli na stanicu s nami a keď videli ako chaoticky prebiehame s jedného vozňa do druhého, asi nečakali, že nás ešte uvidia.
Cestu domov sme boli ticho, zdeptaní koncom krásneho dňa.
Poslednou dôležitou vecou je prísť šťastne domov, plní nových dojomov.
Šťastne sme boli nadmieru, usudzujem podľa tých tón komentov pri fotkách a vo fóre, čo sme po príchode vyprodukovali
.
A nové dojmy?
Nuž, neviem ako vy, ale ja ich mám kopec. A okrem toho aj kopu úžasných nových známostí a tým pádom aj kopu dôvodov tešiť sa na ďalší zraz.
A o to predsa ide, nie? :)
Ešteže tu bol Ironko, ďakujem 
takze sa stretnema bud na na stanici autobusova a vlakova su vraj na tom ostom mieste, alebo pri vodnikovy na namesti
Ja asi pôjdem tiež, len musím vedieť do kedy, lebo na druhý deň idem do Viedne.
Kuk sem: http://zaaphod.deviantart.com/