Túžba prežiť 3. - Ticho pred búrkou

Tsunadine oči zvlhli slzami. Práve sa to stalo zas. Tretí krát. Tretí krát pozerala na mŕtve telo svojho blížneho. Dušu jej zovrel ten nepríjemný pocit beznádeje a viny. Všetko sa náhle zdalo čierne. Položila prsty na viečka mŕtvej kunoichi a zavrela jej dokorán otvorené oči.
Prečo na ňu nedávala väčší pozor...?
Sakura a Shizue pochmúrne sklopili hlavy.
„Odpusťte, Tsunade-sama....je to moja chyba.“
„Nie je, Shizune, neobviňuj sa,“ zaprela to Hokage, „to ja som ju mala na starosti.“
Blondína vstala a potlačila ďalší vzlyk. Teraz nesmie zaháľať. Musí si nechať žiaľ na pohrebný obrad...

Keď sa zmrákalo, začalo mrholiť. Konoha bola tichá, ulice prázdne, obchody zavreté. Občania s Piatou zdieľali smútok nad stratou. Na vešiakoch už viseli pripravené čierne odevy na zajtrajší pohreb. Mladá generácia klanu Senju zanikla. Všetci Shiori dobre poznali z jej detských rokov až dovtedy, dokiaľ nezmizla. Nevedeli o jej nemravnom čine v nemocnici. Vlastne....nevedela o tom ani Tsunade.

„Neverím že si mŕtva, Shiori...“
„Tsunade-sama?“ šepla tmavovláska a vošla do jej pracovne. Tsunade, ktorá sedela za stolom, jej venovala neprítomný pohľad a vypila ďalšiu fľaštičku sake. Hlava opretá o ruku, vlasy rozcuchané, oči opuchnuté od plaču, myseľ omámená alkoholom, ruka ktorá zvierala chľast sa jej nepatrne triasla. A v očiach ten zúfalý pohľad z toho, že Shiori nevedela zachrániť.
,,Stratila sa na dva roky....videla som ju len na mizerných pár hodín.....a zasa je preč.....navždy...a len kvôli tebe, stará Tsunade...prečo som na ňu musela kričať?....nestihla som jej ani povedať....prepáč....“ Hlavou sa jej preháňali tie najpochmúrnejšie myšlienky. Rukou si zašla do vlasov a prepadla sa do jamy zmiešaných pocitov.
„Neverím.....Neverím že si mŕtva!“ zopakovala, na čo prázdnu nádobku na sake hodila o stenu. „Nesmieš byť...Darmo som najlepšia medička keď sa nedokážem postarať o svojich blížnych!“
Chvíľu bolo ticho, prerušované len bubnovaním dažďa. Žiadna z nich nemala k tomu čo dodať.
„Tsunade-sama...“ Shizune na ňu hľadela s ľútostným pohľadom. Teraz vážne rozmýšľala o tom, či jej povedať o pravom dôvode svojho príchodu.
„Povedz mi prečo, Shizune?“ Na tvári Godaime sa objavil posmešný, ironický úškrn. „Nie je to nespravodlivé? Prečo ja mám tu smolu nemať už nikoho na tomto svete? Žiadnu rodinu.“
„To nie je pravda!“ vyhŕkla Shizune okamžite, „Ste opitá, neviete o čom rozprávate. Ja, Sakura, Naruto....celá Konoha je vaša rodina. Teraz nesmiete strácať zdravý rozum, musíte nás viesť! Kakuzu vstal z mŕtvych a nemyslím že bude také ľahké opäť ho zabiť.“
Tsunade zbledla.
„Čože? Asi som zle počula...“ zatvárila sa ako vyoraná myš. Žena stojaca oproti nej povzdychla. Takže nakoniec jej to bude musieť povedať...
„Nie, počuli ste dobre. Kakuzu – člen Akatsuki – vstal z mŕtvych. Vzkriesili ho.“
Trpezlivo čakala na jej reakciu, zatiaľ čo blondína na chvíľu zabudla dýchať.
„Kto?“ vypadlo z nej nakoniec. Shizune sa uhryzla do spodnej pery, sklopila pohľad.
„Tá mŕtva sestra čo sa našla v pitevni...“ začala nervózne. „Shiori jej srdce použila na oživenie toho vraha.“
Tak toto bolo priveľa. S Hokage sa svet dvakrát otočil, srdce vynechalo jeden úder.
„Klameš,“ zašepkala v snahe donútiť ju, aby to poprela. Kunoichi však musela zavrtieť hlavou.
„Neklamem, videla som to na vlastné oči...Oživila ho a než sme stihli dôjsť, zabil ju. Iné vysvetlenie nevidím, i keď mi to nedáva zmysel.“
Po Tsunadiných lícach sa skotúľali slané pramienky vody.
„Shiori.....zabila....?“ naznačila ústami bez akéhokoľvek zvuku; hlas sa jej v okamžiku zlomil. Tmavú oblohu prelomili blesky.

Zaburácal hrom a oči dievčaťa svetločervenej farby sa prudko otvorili. Obozretne nimi zabehala zo strany na stranu a sadla si. Ležala na nemocničnom stole v zdemolovanej nemocnici, zakrytá plachtou. Zošuchla ju zo seba a položila bosé nohy na studenú podlahu z kachličiek. Stále sa obzerala, akoby niečo hľadala. Zakotvila pohľadom o sivý kufrík, opretý o stôl pod jej nohami. Na moment ho otvorila a hneď zase zavrela. Malý záblesk bankoviek v tisíckach jej stačil. Vstala, bez zaváhania kufríkom rozbila okno a skočila do dažďa...

O deň neskôr, pár hodín pred pohrebom.....tela nebolo.
„Nemožné!!“ Celou Konohou otriasol rev Godaime, keď išla po Shiorine telo, aby ho mohla položiť do rakvy. „Nemožné, veď bola mŕtva! Veď nemala pulz! Au!“
Tsunade sa sprudka chytila za hlavu. Bola po opici a hlava jej treštila už od rána. Sykla a v tom si všimla, že kufríku s peniazmi niet.
„Načo by jej boli tie peniaze?“ opýtala sa sama seba v duchu a prehliadla si rozbité okno. Žeby...
„Žeby ju niekto uniesol?“ zamračila sa. Ale kto by už len kradol mŕtve telo z nemocničného areálu. Musela si to priznať. Utiekla. Ale prečo a kam? Tsunade povzdychla a otočila sa smerom k dverám. Pred ňou sa objavili dvaja ninjovia s ANBU maskami.
„Nájdite ju!“ zavelila tvrdo.
„Hai!“
Behom okamihu aj zmizli v oblaku dymu. Hokage naplnil zvláštny, príjemný pocit radosti. Bola rada, že sa to stalo. Aspoň vie, že je nažive.