Kruťásek 01. časť

Taak, na tomto sa pracuje spoločne s Rikou. Itadakimass ;)

Ja som Krutosť! Hehe

Tma. Nikde nekončiaca tma... Ticho. Desivé, ako pred búrkou... Vtom sa ozvali kroky. Pomalé, ale rozhodné. A s nimi aj ťapkanie...
Vo vzduchu sa vznášalo napätie a strach. Nervozita narastala každou sekundou. Kde skončí? Koho vezme? To napadalo všetkých.

Radostne sa uškŕňal Cítil ten strach. Vzrušovala ho to a poháňalo dopredu. Zbožňoval ten výber. Miloval tie jeho kobky plné pokusných králikov.

„Taaak, koho teraz? Ťažký to výber.“ Zasmial sa. Vedel, že ich tým len viac znervózni. „Už viem...“ Zavrel oči a natiahol pravú ruku, v ktorej držal železnú tyč a prechádzal ňou po mrežiach tak, že to hrkotalo.
Po pár minútach desivého ticha, ako si vychutnával ten zvuk, sa zastavil a otvoril oči. „Bingo!“
Stál pred jednou celou. Pomalinky vytiahol zväzok kľúčov a otvoril zámku. Potom vošiel dnu a kráčal do rohu, kde sa niekto krčil.

„Buď poctený, dnes padol výber na teba,“ zasmial sa uštipačne. „Pôjdeš sám, ale ti treba pomôcť?“
„Ja nikam nejdem,“ ozval sa chrapľavý hlas.
„Hahaha, a to si myslíš, že zaberie, keď to povieš?“ Muž sa odmlčal. „Hm, to asi znamená, že sám nepôjdeš. Ach jaaj, no čo už.“ Obzrel sa za seba. „Nessie, máš robotu moja.“
Chlap v kúte zdvihol pohľad, keď začul ťapkanie po zemi. „Ona? Nie...“ Šepol s veľkým strachom v hlase.
„Chceš si to rozmyslieť? Bohužiaľ, už je neskoro. Nessie je nerada, keď ruším príkazy. Čo sa dá robiť, je jednoducho veľmi poslušná.“ Jeho smiech sa odrážal od stien a niesol sa po celej chodbe.
Zviera podišlo k nim a vo svetle fakle ju chlap zbadal v celej jej kráse. Bola obrovská. Velikánske zuby, ostré drápy, obrovské laby. Celá čierna, s malým bielym prúžkom na hlave.
Muž ju pohladkal za ušami. „Nessie je môj výtvor. Má všetko, čo má správny domáci miláčik mať. Rozum, zúbky a drápy.“ Uškrnul sa. „Dosť už bolo ale rečí, ja musím pokračovať vo výskume.“ Prestal ju hladkať. „Zlatko, ber ho!“ A sám vykročil späť do svojho laboratória.
Nessie priskočila ku chlapovi na zemi, schmatla ho za ľavú nohu. Zacvakla poriadne zuby, skôr než sa stihol spamätať, a išla aj s ním za svojím pánom. Muž sa metal, vrieskal a mlátil okolo seba rukami. Snažil sa niečoho zachytiť, ale nedarilo sa mu to.
Zvieraťu však dochádzali nervy. Stislo mu nohu ešte pevnejšie a z celej sily ho hodilo o protiľahlú stenu. Úder bol veľmi silný a muž stratil vedomie.
Vzala ho zase za nohu a pokračovala za pánom. Teraz ju už nič nevyrušovalo.

Šikulka moja. Myslel si muž. Videl, ako ostatní znervózneli, keď prechádzali okolo nich. „Nebojte sa, zajtra prídem zase. Hádam by som vás nenechal čakať.“ A spokojne sa usmial, keď videl, aký účinok majú jeho slová. Už stál pri dverách, otvoril ich, aby nimi prešla Nessie s nákladom a potom išiel on a zavrel ich.
Pokračovali ešte niekoľko metrov, až kým konečne prišli do laboratória. Kývol zvieraťu, nech ho položí k jednému zo stolov a to ho poslúchlo.

Podišiel k s veľkou miskou v ruke. „To máš za odmenu,“ a položil ju pred ňu. Bola plná mäsa. Surového, a len on vedel, z čoho bolo.
Zviera sa na neho pozrelo a potom na muža pri jej nohách. „No čo by si ešte chcela? Ahaaa.“ Zasmial sa. „No dobre, jeho srdce je tvoje, dobre?“
Nessie miene kývla hlavou a potom sa pustila do žrania.
Asi som to s tým rozumom prehnal. Je až príliš múdra. A prefíkaná. Ale to sa mi páči. Zohol sa a vyložil chlapa na stôl. Ten sa už začínal preberať.
„Čo sa to....“ Snažil sa vyskočiť, ale to už dostal veľkú injekciu do ramena.
„Kamže sa to chystáš? Tu budeš.“ Pozeral, ako jeho králik padá späť na chrbát s doširoka roztvorenými očami. „Neboj sa, neumieraš. Len som ti znehybnil celé telo, ale inak budeš stále pri vedomí. Čomu asi veľmi rád nebudeš.“ Povedal, keď bral do ruky pílku.
Chlapovi sa rozšírili zreničky. Keby mohol tak by kričal, ale to sa mu nedalo. Tá injekcia sadla presne.
„Tak sa do toho pustíme,“ pílka sa priblížila k jeho nohe a zavŕtala sa do nej. Cítil nejaký tlak, ale žiadnu bolesť. Dlhé hodiny sa musel dívať na to, ako prichádza o končatiny a orgány. Nechápal, ako je možné, že ešte žije. Videl, ako mu namiesto toho, čo mu vzal, dáva niečo iné. Iné ľudské, ale aj zvieracie končatiny, ba dokonca aj orgány. Potom ho umŕtvil tak, že zaspal...
****

Pomaly otvoril oči. Kde to som? Obzeral sa okolo seba, ale na nič si nespomínal.
„Už si hore? Výborne.“ Niekto pristúpil a dal mu z rúk dole putá. Ani si nevšimol, že ich má.
„Postav sa!“
Poslúchol. Vstal.
„Odteraz si Roe 10, áno? Tvojou úlohou bude robiť to, čo ti ja prikážem, rozumel si?“
Prikývol.
„V poriadku. Tak si ťa vyskúšame. Choď do cely číslo 454 a dones mi odtiaľ hlavu malého dieťaťa, áno?“
Znovu prikývol a odišiel.
Počul strašný výkrik. Uškrnul sa spokojne. Výborne.
Vrátil sa. Pravou rukou zvieral vlasy hlavy, ktorú mal so sebou. Mohol to byť asi tak päťročný chlapec. Položil mu ju k nohám. „Aký je váš ďalší príkaz, pane?“
Na tvári sa mu usadil šťastný úsmev. „Zatiaľ budeš tu. Ja si musím ísť niečo vybaviť. Tak dávaj pozor, aby ťa nikto nezbadal.“ Muž vstal z kresla a prešiel popri ňom. „Nessie, ostaň!“ A vyšiel z miestnosti.
Škoda, že mám aj iné povinnosti. Povzdychol si a kráčal hore po schodoch. Hore ku skupinke vrahov, ktorí si o ňom mysleli všetko možné, ale to, kým naozaj je, nie...