Zrození legendy I: 8. Akatsuki na scéne

Zrození legendy I: 8. Akatsuki na scéne

„Na čo myslíš,“ ozvalo sa za Nagatom. Otočil sa a uvidel svoju spoločnicu Konan. Povzdychol si.
„Premýšľam koho poslať do Konohy pre Naruta.“ Konan chytila Nagata za plece.
„Určite pôjdeš ty a Itachi. Nad tým nemusíš ani premýšľať, ale zároveň, nemôžeme sa tam odjaviť všetci, že?“ Nagato prikývol. Pozrel sa jej do očí a v ten moment sa rozhodol.
„Obito,“ povedal. Pred ním sa zjavila spomínaná osoba.
„Nagato.“
„Zvolaj všetých členov Akatsuki. Je čas sa dohovoriť na pláne.“ Obito prikývol a v zápetí zmizol. Nagato sa zdvihol zo stoličky a nasledovaný Konan išiel do spoločeskej miestnosti.

Medzitým v Konohe

„Čo má toto znamenať? Ako sa opovažujete vyliezť z postelí?“ rozkrikoval sa Naruto.
„Prepáč, ale nemohol som ďalej jesť ramen.“ Začal Reibi. Miako sa usmiala.
„Naruto, je to pravda. Nemôžeme stále jesť len ramen. Navyše už sme celkom v poriadku. Je od teba pekné, že sa o nás bojíš a naozaj ti ďakujem za tvoju starostlivosť, ale už sme v poriadku. Už sa o nás nemusíš báť.“ Naruto sa tváril nahnevane. Rozčuloval sa a rozhadzoval rukami. Reibi sa mu smial za chrbtom a Miako sa len usmievala. Ale aj napriek všetkému bol Naruto rád, že už sú v poriadku. Nakoniec sa umúdril, prestal sa hnevať a začal sa usmievať.
„Vlastne som aj rád, že varíš ty, Miako. Už ma to omrzelo a úprimne, nemôžem sa dočkať obeda. Zomieram od hladu.“ Na dôkaz si Naruto oblizol pery a poutieral si sliny. Miako sa zasmiala a pokračovala vo varení.
„Ako ti to ide s tréningom?“ opýtal sa Reibi Naruta, keď už sedeli pri stole s plnými taniermi.
„Celkom dobre. Zlepšujem sa ako v taijutsu, tak aj v ninjutsu a snažím sa prísť na koreň niečomu novému.“ Usmial sa pre seba.
„Zase nová technika? Dúfam, že zase neskončíš kvôli tomu v nemocnici ako naposledy,“ hundrala Miako. Reibi sa zasmial.
„To je pravda. Len si spomeň, Naruto, ako to dopadlo naposledy. Skončil si v nemocnici na pekne dlhú dobu. Niekedy som sa naozaj o teba bál. Tie sestričky vyzerali, že by ti najradšej namiesto medicíny dali do infúzie nejaký jed.“
„Hej, tiež som si to všimol. Preto som radšej zdrhol skôr, ako to stihli urobiť.“ Uškrnul sa. Reibi len prikývol a potom sa už všetci venovali svojmu jedlu.

U Akatsuki

„Ako si dovoluješ odvolať ma? Teraz bude na mňa Jashin-sama nasraný, že som sa nepomodlil, keď som zabíjal tú....“
„Hidan, sklapni. Ja som si nestihol spočítať peniaze za tú mrtvolu. Kto bude kontrolovať naše financie, ak nie ja?“ prerušil ho Kakuzu.
„To si akože myslíš, že peniaze sú dôležitejšie ako Jashin-sama?“ rozčuloval sa Hidan.
„Samozrejme. Bez peňazí by bol aj ten tvoj Jashin...“ začal Kakuzu.
„Tak to by už stačilo, vy dvaja,“ prerušil ich Nagato skôr, než stihlo prísť k bitke.
„Nezavolal som vás sem, aby ste sa hádali ako malé deti,“ hovoril ďalej. Hidan skoval svoju kosu, ale ďalej sa na Kakzua mračil.
„Ja si to s tebou vyriešim neskôr. Nebudeš urážať Jashin-sama, ty z**d,“ hundral Hidan.
„Hidan!“ skríkol Nagato.
„Sorry, Pein.“ Ospravedňoval sa rýchlo. Nagato len pokrútil hlavou.
„Dobre. Teraz k veci. Za týždeň je tretia chunninská skúška a prišiel čas, aby sme medzi nami privítali nových členov.“ V miestnosti bolo ticho ako v hrobe.
„Máš na mysli niekoho konkrétneho, alebo chceš do Akatsuki naverbovať úplne cudzích ľudí. Veď prečo nie, správime kasting a kto prejde pridá sa k Akatsuki. Len neviem či by bolo dobré spraviť viac kôl, ale určite ich nenechám dotknúť sa mojej Samehady,“ začal Kisame.
„Lebo vieš, Samehda je trochu citlivá a keby ju začali obchytkávať tí malí...“
„Kisame!“ okríkol ho Nagato. Kisame hneď zatvoril ústa a pozrel sa na neho.
„Mal som na mysli Naruta a jeho tím.“
„Myslíš tým tých usmrkancov čo práve vyšli z Akadémie? Veď ani nevedia čo je to umenie,“ rozčuloval sa Deidara. Nagato začínal ľutovať, že ich zavolal všetkých naraz. Začínala ho z nich bolieť hlava.
„Boli by zatial vo výcviku, ako keď sme prijali teba a potom, keď budú starší sa k nám pridajú oficiálne.“ Oznámil im narovinu.
„Ale mojich bábok sa chytať nebudú.“ Ozval sa pre zmenu Sasori. Nagato sa zamračil.
„Zamkneš si ich vo svojej izbe a oni k nim nepôjdu.“ Sasori prikývol.
„Počkaj, Pein. Ty máš na mysli Uzumaki Naruta? Kyuubiho Jinchuuriki? Čo s ním budeš robiť? Pridá sa k Akatsuki a za pár rokov, keď bude silný a bude ťažké ho poraziť, ho zabijeme? Na čo je to dobré? Len to sťaží náš plán chytania všetkých Bijuu.“
„Hidan má pravdu. Nechápem to,“ ozval sa znova Kisame.
„To je ešte ďaleko a Naruto je Kyuubiho Jinchuuriki. Bude posledný koho zapečatíme,“ povedal Nagato, aby ich ukľudnil.
„Nezačal si mäknúť, Pein? Predsa len, je to tvoja rodina.“ Ozvala sa biela polovica Zetsu. Nagato si povzdychol.
„Ty nikdy nevieš držať jazyk za zubami?“ kričala čierna polovica na tú bielu.
„Čo som povedal zle? Veď je to pravda,“ hovorila tá biela. Všetci sa pozerali na Zetsua a divili sa ako mohol vzniknúť taký tvor.
„Vysvetli to,“ ozval sa Hidan. Nagato si znova povzdychol a sadol si na gauč.
„Naruto, Karin a ja sme z klanu Uzumaki. Neviem to presne vysvetliť, ale vyzerá to tak, že naši predkovia neboli súčasťou vyhynutia klanu. Narutova mama bola už ako malá presunutá do Konohy kvôli Kyuubimu. Mala byť jeho ďalšou Jinchuuriki a moji rodičia sa presťahovali do Mlžnej. Čo sa týka Karin,o tom nevieme nič zistiť, ale vyzerá to tak, že ju Orochimaru zobral z klanu na svoje pokusy.“
„V akom ste príbuzenstve?“ Spýtal sa Deidara.
„Vzdialení bratranci a Karin je jeho sesternica.“ Karin prikývla a uškrnula sa. Všetci členovia Akatsuki sa pozerali z jedného na druhého.
„Keď sa tak na nich pozerám, istá podoba tam je,“ prehovoril po chvíli vážne Kisame.
„Hej, červené vlasy a tupý výraz,“ zasmial sa Hidan a otočil sa na Sasoriho.
„Počuj, Sasori. Nebudeš aj ty ich vzdialený príbuzný, čo?“ Smial sa ďalej. Každému miklo kútikmi úst. Dokonca aj Itachimu a Konan, ktorí sa vždy tvárili vážne.
„Dobre teda. Späť k veci. Naruta a jeho tím privedieme presne v deň skúšky. Zaútočíme na Knohu počas konca finálnych bojov. Podľa toho, čo zistil Zetsu, má Naruto šancu dostať sa až do finále a Miako s Reibim vypadli v predprípravných bojoch, takže budú v hladisku. Nepôjdeme tam však všetci. Ja, Itachi a Obito pôjdeme na skúšku. Pôjde o tichý presun, tak nech vás ani nenapadne prísť tam.“ Pri tom sa vážne pozrel na Deidaru a Hidana.
„Prečo sa pozeráš na mňa,“ povedali naraz.
„Akoby ste to nevedeli,“ smial sa im Kisame.
„Dobre, to je všetko. Teraz rozchod.“ Povedal nakoniec Nagato a zostal sedieť. Pozeral sa ako každý člen Akatsuki odchádza a pomaly sa začal zdvíhať aj on.
„Pein, počkaj. Chcem ti niečo povedať.“ Ozvalo sa za Nagatom a otočil sa za hlasom.
„Itachi. Niečo sa ti nepáči na misii?“
„Nie, to nie. Chcel som niečo iné. Ide o môjho brata, Nagato.“ Itachi sa zatváril smutne.
„Ten je tiež v hlavných bojoch, pokiaľ viem.“ Itachi prikývol.
„Áno, viem. Môj malý brat je zaslepený pomstou kvôli mne a ja by som mu to chcel vysvetliť. Teda ak by ma počúval. Môže sa stať, že ma nebude chcieť počúvať, ale aj napriek tomu, že som tu ja, bude sa chcieť možno tiež pridať k Akatsuki.“ Vysvetloval Itachi.
„Keď ti mám pravdu povedať, rozmýšľal som nad tým.“
„Takže to je v poriadku?“ Nagato prikývol.
„Nemám s tým problém. Keď sa bude chcieť k nám pridať, tak nech. Bude zaujímavé ako sa veci budú vyvýjať, keď tu budú životní rivali.“ Itachi sa uškrnul a prikýol.
„Ďakujem, Nagato.“ Nagato prikývol a potom ho už nebolo. Itachi sa tiež vybral po svojom.

V Konohe

Prešiel už skoro celý týždeň. Na ďalší deň sa bude konať tretia chunnnská skúška a všetci súťažiaci, ktorí sa jej zúčastnia, sa pripravujú poslednými tréningmi. Až na niektorých. Naruto oddychoval po náročnom tréningu doma na posteli a Uchiha Sasuke sa prechádzal popri Uchiha štvrti. Zastavil sa pred domom, v ktorom býval ako malý chlapec ped tým, ako jeho starší brat vyvraždil celý ich klan. Prešiel popri dome pri jazero a sadol si na molo.
„Už zajtra, Uzumaki. Zajtra ťa porazím a potom odídem z Konohy a pôjdem hľadať svojho brata. Nájdem Akatsuki a pridám sa k nim. Pomstím svoju rodinu a zabijem svojho brata.“ Hovoril si pre seba Sasuke. Po tom tam sedel ešte dlho a spomínal na svoju rodinu.

U Akatsuki

„Je čas,“ hovoril Nagato.
„Vyrážame!“ skríkol energicky Obito. Itachi s Nagatom sa na neho nechápavo pozreli. Sklonil hlavu.
„Ospravedlňujem sa. Neviem sa toho zbaviť. Istý čas som bol predsa Tobi. Ešte mi to zostalo.“ Nikto nič na to nehovoril a vyrazili na cestu. Išli celú cestu po tichu, každý vo vlastných myšlienkach.
„Už sa to začalo, pohnite,“ súril ich Nagato. Pridali do kroku. Pri aréne sa zastavili a nepovšimnutí vyskočili na strechu. Sledovali zahajovacie ceremónie. Itachi zdvihol hlavu a rozhliadol sa po okolí. Padol mu pohľad na miesto, kde sedeli Kagovia. Pozrel sa na Sandaimeho a prekvapilo ho, keď mu Sandaime pohľad opätoval a nenápdne mu zamával. Rýchlo svoj pohľad presmeroval do arény, kde už začínali prvé boje.
„Tento rok to bude zaujímavé. Sú tam ninjovia zo Suny, ktorí sú že vraj vážne divní. Ninjovia z Konohy. Naruta ohovárajú až sa všetkým z úst práší. Nagato, úprimne začínam o ňom pochybovať. Naozaj ho chceš zobrať k Akatsuki?“ Hovoril Obito, ale Nagato ho ignoroval.
„Teraz sleduj, Obito. A pozor na ústa.“ Povedal Iachi s úškrnom a ukázal na Obitove otvorené ústa. Obito ich rýchlo zatvoril a sledoval Narutov zápas.
„To bolo chytré,“ komentoval Obito Narutove pohyby a taktiky.
„Nie ako to dievča proti tomu zo Suny. To bolo iné. To dievča nevedelo čo robí, zato tvoj brat, Itachi. Celkom to ušlo.“
„Tak a čo urobíš teraz, Naruto,“ šepkal si Nagato pre seba.
„Je lepší v Katone ako Itaci. Nemyslíš Nagato?“ Drgol Obito lakťom do Nagata. Itachi sa zamračil.
„Oh,“ vydýchol Itachi, keď Naruto použil Katon a Hyuuga zostal ohorený ako kura ledva stáť na nohách.
„Použil Kyuubho chakru,“ okomentoval to Nagato. Bolo čudné, že Obito zostal bez nejakej poznámky. Všetci traja zadržali dych, keď začal Naruto vytvárať Rasengan a rozbehol sa. Všade okol sa rozliehal dym. Nevedeli sa dočkať, kým sa dym stratí, aby videli výsledok.
„No, to nie je možné. Som v údive,“ komentoval to Nagato. Stena bola mierne zdemolovaná a pár milimetrov od diery bol Hyuuga z vystrašeným výrazom na tvári. Naruto mu povedal pár slov a potom odišiel.
„Teraz majú prestávku a potom bude Naruto bojovať buď s tým červenovlasým bez obočia alebo s Itachiho bratom,“ hovoril všetkým Obito. Dnes bol nesmierne ukecaný, ale nikto to radšej nekomentoval.
„Začnite,“ ozvalo sa z arény a Sasuke s Narutom začali proti sebe bojovať.
„Mám strach o tvojho brata, Itachi,“ hovoril Nagato. On však nič nehovoril. Sledoval zápas a ani pri tom nežmurkol. Nagato sa pozrel na Obita, ktorý bol už tiež pekne dlho ticho. Sledoval zápas s vytreštenými očami a obhrýzal si všetky nechty od nervozity.
Zrazu zatajili všetci dych. Nikto v aréne nedýchal. Stena začala padať a pod ňou bol madý Uchiha. Nikto to nemal šancu včas stihnúť. Dokonca ani Itachi nie. Po chvíli dym ustúpil a Naruto položil mladého Uchihu v bezvedomí na zem. Rýchlo k nim prišli záchranári a len Itachi videl ako Kakashi Narutovi poďakoval.
„No to bolo od neho pekné. Nemyslíš, Itachi?“ Ozval sa znovu Obito.
„Čo to s tebou dnes je?“ Nedalo to Itachimu a od úľavy, že je jeho brat v poriadku, to zo seba už konečne dostal.
„Hovoril som ti, že to je tým, že som bol Tobi. Dnes sa to na mne dosť prejavuje, ale neviem si pomôcť.“ Itachi si povzdychol.
„Snaž sa aspoň chvíľu tváriť vážne a byť ticho.“ Obito ako na povel zmĺkol a upriamil svoj pohľad do arény. Videli ako sa Naruto rozhliada. Videli aj jeho prekvapený a zároveň šťastný výraz.
„Našiel nás,“ zamrmlal Obito rýchlo a znovu rýchlo zmlkol.