Iryou Ninja no Deishi 11
Jej srdce sa zastavilo. Prístroje monitorujúce životné funkcie sa rozozvučali na plné obrátky.
Sakura bola zúfalá. Nechcela podstupovať nejaký bláznivý Orochimarov test na overenie svojich liečiteľských schopností. A už vôbec nie spolupracovať s Kabutom. Radšej by prijala smrť.
Lenže potom zbadala ju. Tú bezmocnú malú osôbku. Nemala viac ako päť rokov. Ťažko dýchala a upierala na ňu nebesky modré oči, ktoré akoby hovorili: Pomôž mi, prosím. Hoci vedela, že to dievčatko vybrali iba preto, aby jej zahrali na city, nedokázala voči nemu ostať chladná. Musela mu pomôcť.
„Umiera,“ skonštatoval Kabuto sucho.
„To vidím!“ zavrčala kunoichi, zvažujúc svoje možnosti. Klasický defibrilátor na obnovenie činnosti srdca použiť nesmela. Jej pacientka bola na niečo také príliš mladá.
„Ak zomrie, budeš ju nasledovať.“
„Ešte nie je koniec. Nie, pokiaľ to nepoviem!“
Dvere miestnosti sa z ničoho nič otvorili. Zjavil sa v nich Orochimaru na invalidnom vozíku. Prebodával ju svojím hadím pohľadom a tváril sa hrozivo i neveriacky zároveň.
Na jeho hneve však Sakure nezáležalo. Dôležitý bol iba život toho dieťaťa. A Kami-sama jej práve poslal do cesty jedinú možnosť, ako ho zachrániť.
„Sasuke-kun, poď sem.“
Prekvapený Uchiha, ktorý stál za kolieskovým kreslom svojho pána, sa ani nepohol. Nemienil sa do tejto záležitosti nijako pliesť. Nezáležalo mu ani na tom umierajúcom dievčati, ani na následkoch, ktoré by Sakura musela znášať. Bolo mu jedno, že ju Orochimaru zabije.
„Hneď!“ zvrieskla.
To zúfalstvo v jej hlase sa nedalo prehliadnuť. Zaliezalo Sasukemu pod kožu. Razilo si cestu do jeho vnútra. Na miesto, kam, pred takmer tromi rokmi, uzamkol svoje city.
Dopekla s tebou, Haruno, zaklial v duchu a postavil sa vedľa nej.
„Použi na ňu raiton!“ rozkázala. „No dávaj pozor, nech nie je ten výboj príliš silný. Nesmie to byť viac ako päťdesiat joulov.“
Položila mu dlane na malý hrudníček. Vyšlo to až na tretí pokus, ale vyšlo. Detské srdiečko sa pod jeho rukami opäť rozbúchalo. Bol to ten najzvláštnejší pocit, aký mladý ninja kedy zažil.
Bohužiaľ, Sakura vedela, že obyčajná resuscitácia stačiť nebude. Než dievčatko skolabovalo, vyskúšala na ňom takmer všetky lekárske postupy, ktoré poznala. Ani jeden nezabral. Jeho vnútorné orgány boli príliš poškodené. Je iba otázkou času, kým zlyhá niečo ďalšie. Obličky, pečeň, stačí si vybrať. A veľmi pochybovala, že až sa to stane, bude stáť šťastie znovu na ich stane. Aj keď...
Sakura venovala Orochimarovi kradmý pohľad plný znechutenia. Opätoval jej ho s rovnakou intenzitou, s tým rozdielom, že on sa odrazu tváril nanajvýš spokojne. Ticho vyčkával, čo sa bude diať ďalej.
A vtedy kúsky skladačky v Sakurinej hlave konečne zapadli na svoje miesto. Takže o toto mu ide. Chce zistiť, či to dokážem. Preto ten test. Ale ja som sľúbila Tsunade-shishou, že to nikdy nepoužijem bez jej dohľadu. Nie, pokiaľ neusúdi, že som dostatočne pripravená. Môže sa to vymknúť. Môžem tým pacientovi ublížiť. Dokonca ho zabiť. Alebo seba.
V duchu sa uškrnula a začala skladať pečate. Vieš, Orochimaru, naozaj by si si mal dávať pozor na to, čo si želáš. Môže sa ti to splniť.
„Všetci ustúpte! Potrebujem miesto!“ upozornila. Sasuke s Kabutom okamžite cúvli. „Infuuin: Kai!“
Na celom Sakurinom tele sa začali objavovať zložité znaky. Počínajúc malým tmavomodrým diamantom na čele. Niekoľko mesiacov si v ňom hromadila zásoby čakry. Presne tak, ako ju to jej majsterka učila. Ale nechcela, aby o tom niekto vedel. Aspoň zatiaľ nie. Vnútri totiž cítila, že na Tsunadinu úroveň ešte nedorástla. Svet sa o tomto jej tajomstve mal dozvedieť, až keď nastane správny čas.
Pomocou ďalšej techniky začala transferovať svoju čakru do tela dievčatka. Už ostával len posledný krok. „Souzou Saisei.“
Znovuzrodenie. To najsilnejšie lekárske ninjutsu, aké kto kedy vytvoril. Starostlivo ochraňované jeho vynálezkyňou. Nezverila ho dokonca ani Shizune.
Pretože nie je dosť silná. Zabilo by ju, povedala Tsunade v deň, keď doň Sakuru začala zasväcovať, ale ty. Ty si iná. Raz prekonáš nás obe.
Ruky sa jej roztriasli. Telo zachvátila horúčka. Mala pocit, akoby ju niekto zvnútra trhal na márne kúsky. Ale fungovalo to. Bledá pokožka dieťaťa opäť nadobúdala zdravý odtieň. Jeho nepravidelný dych sa ustálil. Srdce bilo silnejšie. Dievča znovu získavalo životnú energiu. Energiu, ktorú vysávalo zo svojej liečiteľky.
Sakura vykríkla. Už nedokázala znášať tú obrovskú bolesť. Jej pacientka sa uzdravovala, no ona umierala. Vedela to. Ale nezáležalo jej na tom. Toto bol koniec. Úplný koniec.
„Zastavte ju!“ zvrieskol Orochimaru, keď si uvedomil, čo sa vlastne deje.
Okolo pása ju zdrapil pár silných rúk a odtrhol od dieťaťa. Techniku tým však nezastavil. Hojivá čakra aj naďalej unikala z medičkinho tela.
Kabuto schmatol zo stolíka skalpel.
„Nie!“ vykríkla kunoichi.
Ale už bolo neskoro. Skalpel prenikol hrudníkom. Behom niekoľkých mučivých sekúnd dievčatko umrelo. A práve v tom okamihu sa ninjutsu prerušilo. Ani Souzou Saisei nedokázalo vyliečiť zosnulých.
Sakura s vytreštenými očami pozorovala krv valiacu sa z rany. „Ty... Ty... Prečo?“ preniesla svoju pozornosť na Yakushiho, zatiaľ čo sa jej zmocnila triaška. Sasuke sa s ňou opatrne posadil na zem.
Sivovlasý ninja sa chladne usmial: „Nemala si sa pokúšať vybabrať s nami. Naozaj si si myslela, že ti dovolíme obetovať sa za ňu? Bola iba pokusný králik. Na jej živote vôbec nezáležalo.“
„Monštrum,“ šepla, prepaľujúc ho pohľadom plným nenávisti.
„Má pravdu,“ ozval sa Orochimaru, „To dievča nebolo dôležité. Ty áno. Ale to si predsa už dávno tušila alebo nie?“
Neodpovedala. Miesto toho sa zadrapila Sasukemu do trička a schovala si tvár do jeho ramena.
„Ale mal by som ti pogratulovať, Haruno Sakura, práve si dokázala svoju cenu.“
Ibaže ona slová toho hada sotva vnímala. Vyčerpanosť si na nej vybrala svoju daň. Čoskoro upadla do vyslobodzujúceho bezvedomia.
„Ste si istý, že sme na správnom mieste? Veď je to len pustatina plná balvanov.“
„Som. Saiove stopovacie zariadenie to potvrdzuje.“
„Len aby nebolo pokazené,“ zamrmlal si Naruto skepticky popod nos.
Starší ninja si unavene povzdychol. Nemal náladu sa s ním dohadovať.
„Hinata, prosím, over to,“ otočil sa k tmavovláske.
„Hai,“ prikývla, aktivujúc svoj Byakugan.
„Čo vidíš?“
„Chodbu. Dlhú chodbu. Ale je prázdna.“
„Kde?“
„Za tou obrovskou skalou vpravo od vás.“
„Sme tu správne,“ vyhlásil kapitán rozhodne, „táto pustatina je v skutočnosti perfektná kamufláž pre niekoho, kto nechce byť nájdený. Ako Orochimaru.“
Naruto zahanbene uhol jeho iskrivému pohľadu. „Ale ako sa dostaneme dovnútra? Nie je tam žiaden vchod.“
„Jeden si vyrobíme, uškrnul sa. Pomocou mokutonu začal do zeme hĺbiť dieru. Keď bola dosť veľká na to, aby sa do nej vošiel človek, vyhlásil: „Až po vás.“
Tentokrát sa usmial blondiak. „Už som vám povedal, že ste génius?“
„Áno. Raz. Ale takej chváli nikdy nie je dosť.“
Všetci traja naskákali do jamy, z ktorej sa čoskoro stal dlhý temný tunel. Naruto im na cestu musel svietiť Rasenganom. Asi po trištvrte hodine úmorného štvornožkovania narazili na chladnú kamennú stenu, ktorá určite nebola vytvorená prírodou.
„Teraz ma obaja dobre počúvajte,“ povedal Yamato šeptom, „našou prvoradou prioritou je nájsť Saia.“
„Ale...“ ozvali sa svorne.
„Žiadne ale. Je to zradca Konohy a pri troche šťastia by mohol vedieť, kde je Sakura alebo Sasuke. Ak nie, zavedie nás priamo ku zdroju. My už z Orochimara potrebné informácie vytlčieme.“
„Ten nápad sa mi páči,“ súhlasil blondiak a kĺby na rukách mu zaprašťali.
„Myslel som si. No pamätajte, zatiaľ nikto netuší, že sme tu. A ja chcem, aby to tak aj ostalo. Maskujte svoju čakru, majte sa neustále na pozore, ale hlavne nevyvolávajte rozruch,“ posledné slová adresoval priamo chlapcovi. Ten pod jeho pohľadom vystrašene preglgol.
„Chápeme,“ odpovedala Hinata za oboch.
„A ešte jedna vec,“ dodal, vyťahujúc niečo z vrecka nohavíc, „toto si vezmite. Je to rovnaké stopovacie zariadenie, aké som dal Saiovi. Keby sme sa náhodou rozdelili, nájdem si vás.“ Podal im čierny prístroj veľkosti muchy. „Nejaké otázky?“ spýtal sa, zatiaľ čo si ho bezpečne pripevnili na oblečenie.
Záporne pokrútili hlavami.
„Fajn. Vstúpme teda do jamy levovej.“
Yamato objavil v stene malú trhlinu, ktorú opatrne, no predovšetkým v tichosti, rozšíril. Postupne preliezli cez vzniknutý otvor a ocitli sa v chodbe, ktorú opísala Hinata.
„Nasledujte ma!“ rozkázal kapitán a jeho dvaja zverenci sa poslušne vydali za ním. Priamo v ústrety tomu zradcovi.
Sai práve písal tajnú správu pre Danzoua, keď začul, ako v zámke jeho izby šramotí kľuč. Aj napriek tomu, že odovzdal Orochimarovi zoznam Hokaginých ANBU, ten had mu stále nedôveroval. Zamykal ho ako vtáča v klietke.
Zbytočná snaha. Aj tak ma to nezastaví, pomyslel si mladý ninja a skryl inkriminujúce zvitky pod matrac.
Lenže miesto Kabuta sa pred ním objavil niekto iný. Niekto, koho prítomnosť tak skoro nečakal. Oklieštený tím Kakashi.
„Ste naozaj vytrvalí, to sa musí uznať,“ skonštatoval a nasadil svoj falošný úsmev.
„Prečo si to urobil?! Prečo si zradil svojich vlastných?!“ zvrieskol Naruto prskajúc sliny na všetky strany.
„Tichšie,“ upozornil Yamato, no tiež nespúšťal oči zo Saia.
„Musím to znovu opakovať? Moja lojalita nepatrí Konohe. Slúžim Danzouovi.“
„Aký je jeho plán?“ spýtal sa kapitán, zatiaľ čo blondiak hlasno škrípal zubami. Jedine strach o Sakuru mu bránil, aby na neho neskočil.
„To vás nemusí zaujímať.“
„Myslím, že musí.“
„V tom prípade...“
„Nerob to Sai. Nepočúvaj niekoho, kto teba i celý Root, iba využíva,“ vložila sa do rozhovoru Hinata. Mladík i Yamato na ňu prekvapene pozreli. Pôsobila sebavedomejšie než obyčajne. Pohľady im odvážne opätovala.
„A to je čo?“ nechápal Naruto.
„Danzouova divízia ANBU,“ odpovedala.
„Odkiaľ to vieš?“
„Som predsa Hyuuga. Naučila som sa počúvať za zatvorenými dverami otcovej kancelárie.“
„To je prekvapujúce. Vždy som si myslel, že si neschopná.“
Blondiak po jej pravici podráždene zavrčal.
„Všetci sme plný prekvapení, Sai. Vrátane teba,“ siahla si do batohu a vytiahla odtiaľ malú knižočku.
Mladý ninja neveriacky pozrel na pokreslenú obálku. Na krátku chvíľu sa jeho tvárou mihlo niečo ako emócia. Rýchlo sa však ovládol.
„Toto patrí tebe, však? Nakreslil si to, pretože si chcel, aby niekto poznal tvoj príbeh. Aby si vyjadril pocity, ktoré v tebe Danzou potláčal. Donútil ťa, zabiť vlastného brata.“
„Nehovor o niečom, čomu nerozumieš.“
„Máš pravdu, naozaj netuším, aký je to pocit skladať konečnú skúšku Rootu. Stáť zoči-voči svojim priateľom a po jednom ich zabíjať. Ale viem, aké to je milovať súrodenca. Hanabi patrí časť môjho srdca. A vždy bude. Ak by nás niekto postavil proti sebe, neviem, čo by som urobila. Ty si svojho brata miloval. A preto je posledná stránka tejto knihy prázdna. Jeho smrť si si nikdy neodpustil.“
V miestnosti nastalo po Hinatiných slovách ťaživé ticho. Naruto sa na ňu díval, akoby ju nepoznával. Kde sa v tej plachej tmavovláske našlo toľko odvahy? Ešte nikdy sa takto nesprávala. Aspoň nie pred ním.
„Mal to byť darček. Chcel som mu ju venovať, keď bude hotová.“
„Tak ju dokonči teraz. Pre neho. Pre seba.“
„Nemôžem. Zabudol som, čo som do nej chcel nakresliť. Zabudol som... cítiť.“
„To nevadí. Znova si spomenieš. My ti pomôžeme.“
„Áno pomôžeme,“ pridal sa Naruto, hoci ešte tak úplne nechápal, čo sa deje. Jednému však rozumel dokonale. Sai bol osamelý. Osamelý a zlomený. A Hinata bola jediná, kto to videl. Chcela mu dať možnosť znovu nájsť samého seba, zatiaľ čo on ho kruto odsúdil. Prvý raz v živote sa za seba hanbil, pričom jeho obdiv k mladej Hyuuge každou minútou rástol.
„Prečo by ste to robili?“
„Pretože si náš priateľ,“ odpovedala tmavovláska.
Tie slová Saiovi vyrazili dych.
„Ari... Arigato,“ vykoktal, vezmúc do ruky obrázkovú knižku. Na malú chvíľu sa jeho prsty dotkli Hinatiných a on cítil, aké obrovské teplo z nich sála.
„Nemáš za čo,“ usmiala sa jemne.
„Prosím, povedz nám, čo Danzou chystá,“ požiadal Yamato, ktorý celú scénu pozoroval priam s hrdosťou. Ani neviete, ako veľmi svoju dcéru podceňujete, Hiashi-sama.
„To môže počkať,“ pokrútil chlapec hlavou, „najskôr musíte vedieť, kde je Sakura.“
Hoci tvár mal úplne kamennú, vzduch naokolo, akoby oťažel.
„Kde?“ spýtal sa Naruto, ktorému sa v žalúdku usadila zlá predtucha.
Konečne. Viem, že som vás napínala riadne dlho, ale vážne nestíham. Kedy bude ďalšia kapitola vám povedať neviem. Asi, až keď školitelka povie, že moja bakaláka je hotová, čo neviem, kedy bude.
Jedno vám však sľubujem. Konca sa dočkáte. Už sa k nemu totiž slimačím tempom blížime.
5-5 nemam slov proste to co je napisane v hodnoteni to vystihuje
Vdaka
My fanfiction: http://147.32.8.168/?q=node/96586
chjoo.. už konec?! tak sem se těšila na nový díl a ty takhle napínáš!! Sakra!! Strašně mě zajímá jak to skončí se Sasukem a Sakurou
Boze to som zas mala co poverdat (napisat). Pockajte si a uvidite.
My fanfiction: http://147.32.8.168/?q=node/96586
Ty potvorka jedna tak ty takto?
Už sa teším na další dielik dúfam že bude čoskoro ináč krása.
Ja za to nemozem, proste mi to vzdy nejak takto vyjde. Ak by sa totiz ludia nemali na co pri pokracovani tesit, naco by to potom citali nie? Dakujem.
My fanfiction: http://147.32.8.168/?q=node/96586
Tak mě se to opět moc líbilo! Sice ten konec nebyl tak napínavý jako první část (vážně mě zajímá jak to se Sasukem a Sakurou bude dál), ale je to moc povedené Už se moc těším na další díl! Jinak, ty máš um napínat lidi v povaze
Nejak som tam ten tím Kakashi dostat musela, takze hold, na lepsiu cast, (teda aspon dufam, to uz zalezi na vas, ako to posudite )este prijde. A na to napinanie mas odpoved vyssie.
My fanfiction: http://147.32.8.168/?q=node/96586
Hé?! My se blížíme ke konci?! Ani to tak nevypadá...
Každopádně jsem ráda, že jsi přidala nový díl, souhlasím tady s Camelií, že začátek byl napínavější než konec. Ale líbilo se mi to!
Zkuste si říct byť jen jedno křivé slovíčko o Hvězdné bráně (Stargate), a poznáte, proč se mi ve florbalu přezdívá „Řezník“.
Blizime, ale preco, to ti nepoviem, lebo to by som zrejme prilis spoilerovala. Ved uvidis, ked sa k nemu dostaneme. Potom pochopis.
My fanfiction: http://147.32.8.168/?q=node/96586
Zlá, zlá, zlá! Takhle to useknout a ještě nevíš, kdy bude další díl? Nehoráznost! Ale díl byl super! Konec sice troušku slabší, než začátek, ovšem to je jen detail
Ach ten sentiment...
Ďakujem. Ano priznávam si, ten koniec je taky mijaky, ale povodne mala kapitola koncit trochu inak. Nakoniec som sa vsak rozhodla, ze ten povodny koniec presuniem do 12. kapitoly, a vas trochu dlhsie ponapinam. Viem, som mrcha.
My fanfiction: http://147.32.8.168/?q=node/96586