Romakčný príbeh 20 Odpovede

„To snáď nie!“ zvolala Tsunade, a tak ako všetci ostatní v miestnosti pozerala na osobu, ktorá sa tam zjavila, s otvorenými ústami. To snáď nie je možné! Žeby oni boli celý čas za tým, čo sa tu dialo?
„Vidím, že ste po celý čas nemali ani len tušenie,“ povedal posmešne a vykrivil ústa do úškrnu.
Tsunade sa zamračila a zovrela sánku, aby naňho nezačala vrieskať a nevyzerala ako hysterická Hokage. Nadýchla sa, nechala nech sa jej trochu prečistí hlava a až potom vydala rozkaz: „Chyťte ho!“ a ukázala naňho prstom.
Stráže ho držali ako vo zveráku a nemohol sa pohnúť. Tsunade podišla pred neho a on sa vôbec netváril vystrašene, akoby si bol človek myslel. Bol pokojný a usmieval sa, čo Tsunade opäť rozčúlilo a zhlboka sa nadýchla. Ani vo sne by jej nenapadlo, že tieto kreatúry toto vymysleli.
„Donútime ťa hovoriť,“ povedala mu výhražne.
Zasmial sa. „To nebude nutné. Podľa mojich informácií vôbec neuškodí nášmu plánu, keď vám to poviem. Mučenie nebude potrebné,“ dodal s úškrnom.
„Dobre teda,“ povedala Tsunade, „držte ho poriadne, nechcem, aby ušiel,“ povedala strážcom a tí s vážnymi tvárami prikývli.
„Takže, čo je vaša prvá otázka, Tsunade- sama?“ povedal s ironickým úškrnom a jej meno skoro vypľul.
„Čo máte v pláne, Zetsu?“ spýtala sa ho.
Ten sa uškrnul. „Nemusíte mi vykať.“
„Opakujem: čo máte v pláne?!“ povedala so zvýšeným hlasom.
„Oživiť Madaru,“ prezradil jej a Tsunade na chvíľu stratila reč.
„To nie je možné, pretože vo vojne sme ho kompletne zničili!“ zavrčala.
„Lenže pred vojnou Madara absorboval bunky prvého Hokage. To znamená, že ak prebudíme tieto bunky, prebudíme aj jeho,“ a zasmial sa na tom, ako to vymysleli.
„Ako?“
„Ako? Nuž jednoducho. Na to potrebujeme veľké množstvo chakry.“
„To neznie veľmi jednoducho,“ poznamenala tíško Hinata.
„Dobrá poznámka,“ ocenila to Tsunade, „odkiaľ ste chceli zohnať toľko chakry?“
„Jinchuuriki jej má dosť,“ uškrnul sa. Nechápal, že im to ešte nedošlo. Jemu to dávalo zmysel, ale im to strašne dlho trvalo. Asi preto, že neboli zasvätení do plánu.
„Naruto,“ hlesla Tsuande.
„Presne tak!“
„Ale prečo k nám došlo, že idete po Hinate?“ nechápala Shizune. Hinata sa netvárila prekvapene, lebo jej to už Sasuke povedal, deň po tom, čo došli a povedali jej tie strašné správy.
„Pretože sme aj šli. Lenže naivný Naruto urobí všetko preto, aby zachránil svojich najbližších,“ hovoril znechutene, „a tak sa rozhodol, že to preskúma, aby svoju drahú polovičku ochránil a tým nám nemohol urobiť väčšiu radosť. Hinatu sme chceli uniesť, aby sme ho prilákali a on prišiel aj bez toho. Hneď sme vycítili, že do lesa vošiel niekto s obrovským množstvom chakry a napadli sme ich. Uniesli sme ho, aj to ukričané ružovo vlasé dievča, Sakura sa volalo. Naruto na ňu v kuse kričal, aby sa nebála,“ zasmial sa, „akoby im to pomohlo!“
„Načo ste potrebovali aj Sakuru?“ nechápala Tsunade.
„Nahradili sme ju naším klonom, aby rozšírila správu, že Naruto je stopercentne mŕtvy. Nepotrebovali sme tam jednotky ninjov, ktoré by prečesávali les. Tak sme to vymysleli takto. A vy ste tomu naleteli a dali ste nám čas, ktorý sme potrebovali, lebo Naruto nám ušiel. Chcela ujsť aj Sakura, no to sa nepodarilo.“
„Čo je to tá výmena?“ spýtala sa Shizune, lebo sa dostali k tejto téme.
Zetsu si vzdychol. „Človek by si bol pomyslel, že aspoň v tomto budete mať nejakú fantáziu a niečo vám napadne!“ zvolal. Keď mlčali, lebo čakali na jeho odpoveď, pokračoval, „Ten čierno- biely holub, čo vám tu poletoval bol vždy jeden z klonov. Došiel ku klonu, ktorý bol premenený na Sakuru, a vymenil sa s ňou, pričom, hneď ako sa premenil na ňu, jeho spomienky na naše plány boli vymazané a mal v hlave, hlboko v hlave, iba to, čo má robiť. Čiže byť nenápadný, aby ho nepodozrievali, rozširovať správu o Narutovej smrti a byť hlavne presvedčivý a dávať nám informácie.“
„Tie spomienky boli vymazané v prípade, že by sme špeha odhalili a chceli mu preskúmať myseľ. No tam boli len a len spomienky, ktoré mal z Konohy,“ konštatovala Tsunade a už jej to dávalo zmysel, „a ten čierno- bielu holub! Čierno- biely! To nám mohlo napadnúť!“
„To mohlo,“ povedal sucho Zetsu.
„Nechápem, prečo Sakura, ktorú ste tu poslali prvú, bola taká posadnutá zistením či je niečo medzi mnou a Sasukem,“ poznamenala Hinata a Zetsu sa tvárou otočil k nej.
„Len sme chceli vedieť, čo robí Sasuke, keď nás zradil. A v správe, ktorú nám poslal klon, sme sa dočítali, že vy dvaja ste akosi často spolu. Len si predstav, ako by na to zareagoval Naruto? Zničilo by ho to,“ a šialene sa smial až sa prehýbal od toľkého smiechu, lebo predstava zničeného Naruta ho tešila.
Hinata vzlykla a prikryla si dlaňami ústa. Nechcela Naruta zraniť, len chcela mať pri sebe niekoho, kto jej po údajnej Narutovej smrti bol nablízku. To bolo všetko. I keď, bude sa musieť so Sasukem porozprávať o tom bozku na čelo, aby si to ujasnili.
„Bolo to len niečo navyše. Keď sme zistili, že asi medzi vami nič nie je, do ďalšieho klonu sme túto úlohu nedali.“
„Ako ste získavali informácie od klonov?“ spýtala sa Tsunade.
„Keď sa klon rozplynul, detaily, ktoré nemohol napísať v lístočkoch, sa nám dostali do hlavy. Jeho skúsenosti, Hokage, to azda chápete,“ povedal provokatívne, akoby bola Tsuande narušená alebo čo.
„Samozrejme,“ precedila pomedzi zuby.
„Povedal si, že ste vycítili, že vošiel do lesa,“ ozvala sa opäť Hinata, „ako to?“
„Pretože ten les žije,“ povedal sprisahanecky.
„Jasné, že žije! Strom je predsa živý organizmus!“ povedala netrpezlivo Tsunade a prekrížila si ruky na prsiach.
„Nemyslím takto. On je naozaj živý. Na okrajoch až tak nie, ale čím viac sa niekto blíži ku stredu tým sa mu zdá živší. Akoby sa stromy od seba hýbali,“ poslednú vetu povedal posmešne.
„Čo je v strede?“ zaujímala sa Shizune.
„Obrovský strom s kmeňom, ktorý má obvod niekoľko metrov a obrovskou a rozvetvenou korunou. A ešte väčšími zásobami energie, ktoré spojíme s chakrou Jinchuurikiho. A k tomu, ešte tak aj uskladňujeme Hashimarove bunky.“
„Obrovský strom ako zdroj energie?“ neverila vlastným ušiam Tsunade.
„Voláme ho aj Strom života.“
„Lenže Narutovu chakru nezískate, lebo sami ste poslali správu, že naša skupina vyhrala. Nájdu ho a privedú späť!“ vyhlásila rozhodne Tsunade.
„Možno ho nájdu, možno on nájde ich. No jedno je jasné. Z lesa neodíde predtým, ako zachráni Sakuru. Je to predsa členka jeho tímu a kamarátka. A kedysi dávno bol do nej dokonca zamilovaný. Bez nej neodíde. A on dobre vie kde to dievča je.“
„Kde je?!“ skríkla naňho Tsunade a rýchlo dýchala. Sakura je ešte nažive! A on vie kde je!
„Pod Stromom života,“ uchechtol sa.
„Pod?!“
„Je tam chodba, on vie, kde je, lebo už tadiaľ ušiel. A vedie dole do našej základne.“
„Prečo si nám to všetko povedal?“ nechápala Shizune.
„Pretože už sú možno vo vnútri. A k ukončeniu plánu netreba veľa. Kým tam pošlete posily, Madara bude oživený a Konoha bude prvé miesto, ktoré zmetie z povrchu zemského!“ a znova sa začal šialene smiať.

„Tu je to,“ povedal potichu Naruto, kým sa schovávali za jedným zo stromov, „tam pri kmeni je otvor do chodby smerujúcej do ich úkrytu.“
Všetci sa ale pozerali na obrovský strom listnatý strom pred nimi. Odhadovali, že musí mať niekoľko stoviek rokov, keď dorástol do takej veľkosti. Kmeň stromu by možno objali keby sa všetci pochytali za ruky. Možno.
Potom sa pozreli na miesto, kde im ukazoval Naruto.
Sasuke chytil Naruta za lakeť a odtiahol ho od ostatných.
„Ako môžem vedieť, že si pravý Naruto?“ spýtal sa ho. Nadával sám sebe, že ho to nenapadlo skôr.
„Pretože predtým, ako sme odišli na misiu si sa smial na Saiových poznámkach o mojom penise,“ povedal Naruto a očervenej od hanby a aj hnevu, že sa mu Sai neustále posmieva pre veľkosť.
Sasuke sa uškrnul. To mu stačilo. Odkiaľ by Zetsuovia vedeli, že sa rozprávali práve o tom?
„Dobre,“ prikývol, „poďme zachrániť Sakuru!“
A pripojili sa ku ostatným.
Práve, keď chceli po jednom ísť ku vchodu, niekto ich zozadu schmatol. Obzreli sa a všimli si, že to nie je niekto, ale niečo. Konáre stromov, ich zdrapili a niesli k Stromu života ako rukojemníkov a pritom sa pohojdávali do rytmu vetra. Všetkých zaplavil strach, lebo stromy, ktoré sa nemali predsa hýbať, ich viedli do toho tunela, no ani Naruto presne nevedel, čo ich tam čaká...