Zmätený Kazekage 14.

Tanaris ostala sedieť na lôžku ako prikovaná. Gaara je nažive. V tom si spomenula na svoje slová: 'On je...určite mŕtvy a ja som ho milovala.'
Preľaknuto pozerala naňho, nebola si totiž istá, či Gaara počul jej posledné vypovedané slová.
Do dievčaťa sa nahrnula zmes pocitov. Nevedela, či mu má skočiť okolo krku alebo nie. Bola v rozpakoch lebo Gaara sa tváril vážne bez akýchkoľvek emócii, takže si tým dupľom nebola istá, či to započul.
„Som rád, že si v poriadku,“ prehovoril monotónnym hlasom.
Tanaris potichu naňho hľadela a premýšľala ako sa má zachovať. Normálne by pri tejto vete sa usmial alebo by sa mu nejako zmenil výraz tváre, ale on stále chladno zíral na Tanaris. Dokonca jej pripadalo, že to Gaara povedal len tak, aby nebol nezdvorilý. Mlčali až príliš dlho a dievča to mŕtve ticho neskutočne nervovalo: „Gaara prosí...“

Roztriasol sa jej hlas, chcela sa začať ospravedlňovať, ale nemohla dokončiť vetu. Bola neskutočne šťastná, že Gaara žije a že Deidara je mŕtvy aj keď by ho najradšej zabila sama. Len nechápala prečo sa Gaara tak chladno na ňu díva. Díval sa na ňu asi tak ako keď hladí na jeho nápadníčky - s veľkým, piesočným pancierom okolo seba. Nejako sa na rozdiel od neho stratila v situácií.
Kazekage nemo skúmal jej chovanie a vnútri sa v ňom všetko rvalo. Tvár sa mu skrčila do podobného výrazu, aký mal keď sa Shukaku snažil prebrať kontrolu. Zaťal zuby.

„Gaara čo sa deje?“ dievča sa dvihlo z postele a všimlo si že rys odkráčal z izby.
Chlapec jej neodpovedal. Neisto vykročil ku nej. Keď sa pohol Tanaris začal zrýchľovať tep. Ešte neistejšie pred ňou zastal, no zrazu sa neodhodlanie stratilo a on jej nežne stisol ruky. Tanaris cítila bolesť v rebrách po ihliciach, no ustála to a konečne sa usmiala a prehovorila potichu: „Gaara odpusť mi, že som ťa neuposlúchla,“ úsmev odišiel, „všetko to bola pasca, Sasori vyrobil lútky, do ktorých zapečatil svoju a Deidarovu čakru a tieto lútky ma odlákali z mesta. Nechápem ako som mohla byť tak hlúpa a nezodpovedná. Gaara pros-“
„Nie Tanaris, to je v poriadku. Neospravedlňuj sa...ja by som na tvojom mieste tiež chcel pomôcť,“ pár sekúnd mlčal, „ja som šťastný, že si prežila.“
Tento krát to neznelo nasilu ani zo zdvorilosti, ale od srdca. Tanaris sa neisté pocity vytratili, zapozerali sa jeden druhému do očí. Gaara rukami začal opatrne vyhľadávať jej lakte a zneistel. Jeho dlane sa chveli, bál sa jej reakcie lebo predtým, keď sa jej pokúšal dotýkať tak ho odmietla. A tento krát bolo v tom niečo viac čoho nútilo byť neistým...
Gaara pozeral na svoje dlane, ktoré kunoichi šteklili na ramenách. Tanarisine gaštanové oči uprene sledovali každý jeho pohyb a každý pohyb jeho zreničiek, ktoré sa teraz stretli.

Kazekage sa pohol, chcel Tanaris objať, ale uprostred cesty sa zastavil a zvesil ruky. Dievčaťu sa opäť nahnali skrúšené dojmy, obaja stáli v tichu a telami sa takmer dotýkali seba. Gaara s rozšírenými zrenicami a pootvorenými ústami bezducho ponad jej rameno hľadel von oknom. Tanaris bola na tom nejako podobne. Atmosféra v nemocničnej izbe by sa dala krájať.

Ozvalo sa zaklopanie a to obidvoch vytrhlo z tranzu - Gaara sa mykol a Tanaris pokojne od neho dočaptala na posteľ.
„Ďalej.“
Gaara si sadol do rohu izby a spustil hlavu. Do izby vbehol Shiro s malým bračekom. Synovci jej novej priateľky Naku.
„Dobrý deň Tanaris-sama,“ prišiel k nej Shiro.
„ Ahoj Shiro. Kde je-“ odpovedala v skutočnosti nevnímajúc ho.
'Čo sa stalo sním, že tak zamrzol?' znova sa otvorili dvere.
„Shiro, Shizo kázala som vám, aby ste neutekali popredu,“ objavila sa Naku vo dverách, „Tanaris moja, ako ti je?“ povedala s úsmevom, ale aj obavou a sadla si na stoličku pri posteli.
„Schytala som zopár bodných rán, ale mala som u seba protijed, tak som sa zachránila. Začínam naberať sily,“ ešte trocha bezducho odpovedala a ostala ticho.

Naku si všimla, že ju Tanaris moc nevníma. Skúmala jej mimiku rozmýšľajúc, že či jej výraz na tvári má alebo nemá niečo spoločné s jej momentálnym zdravotným stavom. Štuchla do nej prstom.
„Tanaris,“ tá sa prebrala, „chcem ti poďakovať.“
„Za čo?“ prekvapene na ňu zahľadela.
„Za povzbudenie...vďaka tebe som sa odvážila povedať môjmu priateľovi, že som tehotná,“ usmiala sa a objala Tanaris.
„Čože? Naku ty si tehotná?“ vyhŕkol z rohu Gaara.
Naku a aj Shizove deti sa prekvapene otočili: „Eh, Gaara prepáč ja som ťa nevidela,“ zaskočene dostala zo seba Naku.
„Gááára!“ deti nadšene zvolali a rozbehli sa k nemu.
Mladší Shizo mu vysadol, na kolená a starší Shiro ho zboku naňho nalepil, Gaara každého rukou objal okolo pasu.

Sám nechápal ako, ale na tvári sa mu vyčaroval šťastný úsmev: „Gratulujem ti.“
Tanaris si nejak nemohla dať dokopy prečo Gaara ostal taký vypleštený a prečo sa tak zaujímal o to, že je Naku tehotná. Určite je v Sune veľa žien, ktoré čakajú bábätko a čo ju tiež udivilo, že mu zatykala. Začala už čosi tušiť, no aj tak nechápavo pozrela na Naku, na Gaaru a zase na Naku. Modrovlasá kunoichi sa usmievala a očakávajúc, že kedy jej to dôjde.

„Gaala...čo ši tu lobil telaž? Bol ši požlieť Tanalis?“ túlil sa malý Shizo.
„Áno bol som pozrieť ako sa jej darí,“ pohladkal ho Gaara po vlasoch.
„Shizo, hovor poriadne...vieš, že mamina s tatinom sa na teba za to hnevajú. Ty vieš predsa pekne rozprávať,“ pokarhala ho Naku, vyrušená zo zízania na Tanaris.

Dievča na lôžku sa zapozeralo na Gaaru mojkajúceho sa s deťmi. Ani by to nikdy nepovedala, ale strašne mu to s deťmi pristalo. Mal skoro tak nevinný úsmev ako oni. Pripadal jej nadpozemsky krásny, zaľúbeno hľadela a to zvedavá a bystrá Naku samozrejme neprehliadla. Pri pohľade na neho zabudla aj na vzájomné Gaarove a Nakine správanie, ktoré ju predtým tak moc zaujímalo.

Dvere nemocničnej izby sa opäť pohli a vošiel mierne udýchaný Kankurou. Tanaris sa potešila, že ju prišiel pozrieť, ale mala pocit, že s jeho príchodom ju čaká prekvapenie. Kankurou si dal dole svoju mačaciu čiapku a odkryl si svoje hnedé lesklé vlasy. Prešiel okolo Naku, pobozkal ju na líce, prisadol si k Tanaris na posteľ očakávajúc ako sa zatvári. Tá už si takmer domyslela, že Naku je s Kankurom a len sa utvrdila, no aj tak zírala s otvorenou pusou.

„Naku, Kankurou je ten tvoj priateľ?!“ položila rečnícku otázku.
„Áno, to som ja,“ hrdo povedal lútkar miesto Naku, „to by si nepovedala čo?“
„Nóó...teraz hej, ale predtým nie,“ zasmiala sa, „prajem vám to. Nech ste spolu šťastný,“ pri tejto vete dajako ironicky hodila pohľad na Gaaru.
„Ďakujeme,“ usmiali sa na seba a chytili sa za ruky.
„Tanaris ani nevieš ako som sa potešil keď mi povedali, že si v poriadku,“ vydýchol si Kankurou.
„Arigato. Aj ja som rada, že som sa dala dokopy...len,“
„Len čo?“ začudoval sa Kankurou.
„Mrzí ma, že som odišla zo Suny...ja som len chcela pomôcť,“ sklonila hlavu.
Kankurou si povzdychol. Tanaris pritisla pery k sebe a hanbila sa za svoju nerozvážnosť, no Kankurove povzdychnutie malo iný význam. Povzdychol si, lebo Tanaris chápal. Aj on sa nerozvážne vydal za Sasorim a Deidarom.
„Chcel som zachrániť Gaaru, keď ho Akatsuki uniesli, šiel som za nimi a Sasori ma skoro zabil svojím jedom. Keby nebolo Sakury už by ste ma pochovávali. Tiež som konal neuvážene...veľmi neuvážene nechal by som po sebe samotnú Naku s nenarodeným dieťatkom.“
Kankurou zosmutnel a pohladil najprv svoju priateľku a potom jej bruško.
„Veru...keď si odišiel a potom keď ťa priviezli napol mŕtveho myslela som, že umriem od strachu,“ ťažkopádne sa priznala Naku a chytila sa za srdce.
Tanaris s výčitkami svedomia mierne povzbudená tým, že nie je jediná, ktorá sa takto zachovala. Zdráhajúc zapišťala: „Jediné čo som chcela bolo...“
„...pomôcť.“ usmial sa Kankurou.
Tanaris sa v tom zarazila: „Počkať, ty hovoríš, že Akatsuki uniesli Gaaru. Ako sa potom dostal z ich spárov?!“
„O tom potom Tanaris,“ polousmial sa Gaara, ktorému malý Shizo zaspal na ramene.

Tanaris išlo urvať od toľkých noviniek, čo sa za poslednú hodinu dozvedela. Chcela hneď všetko vedieť. Kankurou, Shiro a Naku sa spokojne usmievali aj malý Shiro sa zo spánku usmieval. Gaara sa díval na Tanaris tiež s úsmevom, ale len takým letmým. Všetci boli spokojní. Tanaris skopírovala výraz tváre ostatných a pozrela sa von z okna. Zapadalo slnko. Zlatisté lúče prekĺzali do jej izby. Pocítila únavu.
„Kedy budem môcť odísť z nemocnice?“ otočila sa naspäť k návštevníkom a poškriabala si poranené líce.
„Mohla by si zajtra ak by si chcela,“ ozval sa Gaara.
„A nemôžem hneď?“
„Nie...zbláznila si sa? Ešte by si tu mala pobudnúť aspoň jeden deň. Pre istotu,“ namietol vodca dediny.
„Ale ja nechce-“
„Tanaris prestaň prosím,“ zašeptal Gaara a opatrne sa postavil, aby nezobudil Shiza.
Hnedovláska sa opäť stratila v jeho očiach. Bol ako anjel...
„Tanaris pôjdeme, aby si si oddýchla. Musíš byť unavená tak pôjdeme,“ Naku sa zdvihla, no vzápätí klesla naspäť na stoličku v bolestiach.
„Och do r*ti, už zase,“ zanadávala tehuľka.
Kankurou ju podoprel a ustráchane masíroval Nakine bruško.
„Teta Naku čo sa ti deje?“
Naku mu neodpovedala.
„Musíme ísť za lekárom a bez námietok,“ vyhlásil Kankurou, „takto to ďalej nejde.“
„Dobre teda,“ neochotne súhlasila.
Rozlúčili sa, objali sa a Kankurou zobral Naku na ruky.
„Môžem ísť s tebou Kankurou?“ pristúpil ku lútkarovi Shiro a prosebne spojil dlane. Kankurou začal váhať: „No neviem...“
„Vezmite ho so sebou, neboj sa Naku, ja odnesiem Shiza domov,“ ponúkol sa Gaara.
Vďačne prikývla, zavrela oči a pritisla sa ku Kankurovi. Ten dievčaťu na posteli venoval posledný úsmev, vyniesol svoju priateľku von a zamieril k doktorovi.

„Dúfam, že bude v poriadku,“ povzdychol si Gaara a malý Shizo v jeho náručí sa začal hmýriť.
Začal sa prebúdzať, pretieral si oči a zíval.
„Nechcel som ho zobudiť,“ artikuloval na Tanaris.
Shizo pootvoril oči a zazrel Gaaru. Unavene sa naňho usmial a poobzeral sa po tete a bratovi, no spatril len Tanaris. Tá mu pošimrala nohu a malý chlapec sa zachichotal.
Shizo zamával Tanaris a opätovne sa rozvalil na Gaarove rameno a zaspal.

Gaara potichučky zašeptal: „Pôjdem ho odniesť domov. Zatiaľ sa maj a dobrú noc.“
„Ty sa už nevrátiš?“ snažila sa šeptať, no skutočnosť, že Gaara už sa potom nevráti ju skoro donútila zvýšiť hlas.
„Nie,“ odpovedal jej jednoducho, „chcem sa stretnúť s Bakim.“

Nehlučne sa vytratil z izby. Tanaris dúfala, že Gaara s ňou ostane dlhšiu chvíľu alebo, že sa potom ešte vráti. Vlastne sa to trocha dalo čakať, keď sa predtým tak ku nej zvláštno správal.
'Možno je na mňa naštvaný aj keď hovoril, že nie je. Alebo...je sklamaný?! Znechutený?! Snaží sa mi odpustiť?' zaškŕkalo jej v bruchu, 'chcelo by to večeru...'
Posadila na kraj postele a vyškriabala sa na vozík. Snažila sa dotlačiť k dverám, ruka do ktorej dostala ihlicu ju však pri každom namáhavom pohybe ochromujúcou bolesťou. Vzdala to a zazvonila na zvonček, ktorý mala pri posteli. O asi dve minútky vošla vysoká a prívetivá sestrička: „Čo si prajete Tanaris-sama?“
„Prepáčte, že vás otravujem, ale som hladná...mohli by ste ma dotlačiť do jedálne?“
„Ale samozrejme,“ spevavo odpovedala sestrička a hneď už Tanaris tlačila von z nemocničnej izby, „ani ste nemali pokúšať sama sa dotlačiť, muselo vás to bolieť a mohli by ste si ublížiť.“
Dievča na vozíku ju moc nevnímalo rozmýšľalo o Gaarovi a o Naku...mala skutočné obavy, že sa niečo stalo bábätku keď mala bolesti v brušku.

V jedálni bolo veľa ľudí prevažne starcov a ninjov s obviazanými končatinami. Bol tam celkom hluk, všetci si mali po celom dni čo povedať. Milá hnedovlasá sestrička Tanaris dotlačila ku stolu a odišla po jedlo.
Medzitým sa Tanaris poobzerala okolo seba. Jedáleň mala dlhé biele stoly, na ktorom boli dve malé vázičky s kvetmi. Malé okná a po stenách nad nimi zriadené chladenie. Skutočne...bolo tam naozaj príjemne chladno.
Videla ako sa sestrička k nej približuje s tanierom, na ktorom mala jedlo. Keď Tanaris zbadala, čo nesie nadšene vykríkla: „Sunagimo!!!“
Konečne niečo čo ju potešilo a vďaka dobrému jedlu, ktoré sa chystala zjesť, pozabudla na Gaarove divné správanie.
Sestrička spokojne prisadla k nej: „Itadakimasu.“
„Arigato,“ vrelo sa usmiala pacientka z Konohy, vzala do rúk paličky a behom pár minút sa jedlo vytratilo z taniera.