Zmätený Kazekage 24.

Mladý Kazekage sa prebudil so schúlenou Tanaris v jeho objatí. Nasal vôňu jej vlasov a všetky jeho zmysli začali pracovať na plné obrátky, vrátanie jeho srdca. Pobozkal ju do hnedého závoja a malú chvíľu si užíval jej prítomnosť. Započúval sa do jej tichého a pokojného dychu. Hladina alfa, z ktorej ho prebralo otravné slnko a nevedomosť, koľko je hodín ho vymanila z jej blízkosti. Zamieril do kúpeľne, kde si umyl tvár a zuby. V kuchyni nalial do žalúdka pohár studenej vody. Tvár sa mu skrčila chladom drásajúcim pocitom v hltane, keď pozrel sa na hodiny. Ukazovali jedenásť. Striasla ho zima. Zo šatníka si vybral biele tričko a navliekol ho na seba predtým, než sa Tanaris zobudí. Mysliac na ňu, sa rozhodol urobiť raňajky.

Tanaris stále dospávala, viac menej bola už hore odkedy Gaara od nej odišiel. Začalo ju rušiť tiché vŕzganie dverí. Kroky Kazekageho, slabé klopnutie dreva o drevo a nakoniec cítila deformáciu matracu. Gaara ju zobudil pohladkaním po vlasoch a šeptom: „Slniečko, vstávaj."
Konečne po dlhej dobe nejaké príjemné prebudenie. Pomaly roztvorila viečka a zazrela mladíka s krvavočervenými vlasmi skláňajúceho sa nad ňou.

„Gaara," pretrela si oči, „dobré ráno."
„Aj tebe, Tanaris," pobozkal ju na líce a potom sa na ňu usmial, „pozri."

Dal sa trocha nabok a na nočnom stolíku uvidela Tanaris pripravené raňajky. Na tácke bola šálka a dva taniere. Na jednom bola nakrájaná zelenina a na druhom pečivo natreté maslom. Bonus, biely čaj.
„nemusel si si robiť starosti," hľadela na tácku v úžase.
„To nie sú starosti, Tanaris," usmial sa a pohladil ju po vlasoch, „posaď sa."
Kunoichi ho poslúchla a prehrabla vlasy rukou: „Ďakujem pekne."
Tácka jej spočinula na stehnách a ona sa pustila do jedenia. Ako si nechala chutnať, opýtala sa: „A ty nejdeš so mnou jesť?"
„Nie, ja som sa už najedol. Tanaris, je skoro dvanásť hodín, musím ísť. O hodinu mám mať príhovor pred Sunou," omluvne zvraštil obočie.
Tanaris prehltla malý kus rajčiny: „Nie, to je v poriadku."
„Aby som nezabudol," odchádzajúc sa zvrtol na päte, „v mojej kancelárií sa stretneme medzi pol a trištvrte na jednu."
„Na čo ?"
„Budeš predsa stáť na budove kage, keď budem mať príhovor, nie?" viac menej oznámil ako sa opýtal.
„Ale Gaara..."
Začal namietať: „Veď snáď aj vďaka tebe má Suna takéto šťastie nie?"
„Fajn. Choď rýchlo až nemeškáš. Vidíme sa neskôr," usmiala sa.
K tichému Gaarovmu hlásku na pozdrav, pribudol bozk na čelo.

Tanaris zasnene dojedala raňajky medzi pieskovými stenami spálne, zatiaľ čo Gaara išiel po Nagayu do vedľajšieho domu. Bol celkom podráždený z Gaarovho neskorého príchodu, no s prvopočiatku si neuvedomil, že Tanaris u neho bola v noci. Nagaya totižto neznášal, keď bol niekto nedochvíľny. Dvojica mladých mužov sa stretla s radou. Kenichi bol mimoriadne milý, čo Gaaru, Kankura a trochu aj Bakiho dosť desilo.

Medzitým sa Inuzuka najedla, ledva sa stihla obliecť do svojich vecí, nie do hnedej, staronovej tuniky a trocha s vyplazeným jazykom šla do Kazekageho kancelárie. Na príhovor sa ľudia Suny zišli pri budove kage a Kazekage z jej balkónu prehováral k ľudu. Všetko prebehlo bez nejakých prekážok alebo problémov. Obyvatelia Skrytej Piesočnej dediny boli veľmi potešený touto správou. Hlavne tí chudobnejší. Nemali by z čoho si poopravovať domy.

Gaara sa vždy snažil pomáhať aj tým najchudobnejším, no úplne zaopatriť všetkých nedokázal, aj keby sa snažil akokoľvek. Po vodcovom monológu sa ľudia rozpŕchli, aby začali chystať niečo ako slávnosť na počesť súrodencov z klanu Inuzuka a na oslavu toho, že v Sune konečne zaprší. Bolo to spontánne rozhodnutie obyvateľstva. Gaara, rada a dvaja Konožský vyslanci zamierili do zasadacej miestnosti a tam boli, dokým nebola tretia hodina popoludní. Vtedy mal Nagaya spustiť svoju techniku nad Sunou. Bolo to dosť zvláštne, sedeli dve hodiny v zasadačke a len sa medzi sebou kamarátsky, kolegovsky rozprávali. Toto sa často nedalo vidieť. Ani sám Gaara to ešte nevidel takto a určite žiadny Kazekage. Kenichi sa dokonca nechoval arogantne a chválenkársky. Často mával vo zvyku na ulici hovorievať o svojom luxuse preto, aby ho ostatný počuli. Dosť trápne, no dnes mal skvelú náladu a aj vďaka tomu naokolo panovala príjemná atmosféra.

Dokonca Kenichi hodil jednoduchý, ľahký úsmev na červenovlasého mladíka. Po tomto čine sa Gaara naozaj bál, či si dnes náhodou nebuchol hlavu. Dlho myšlienkami pri Kenichim nebol, lebo sa pozrel na Tanaris, ktorá sa zhovárala so svojím bratom. Po nejakej chvíli mladá Inuzuka zacítila Gaarov pohľad. Otočila sa na neho...no on jej uhol. Do Tanaris sa nahnala neistota. Zamestnal ju však Nagaya, ktorý do nej drgol. Upozornil ju tak na situáciu, v ktorej sa jeho ninken zhováral s rysom Morimarom.

Blížila sa tretia hodina popoludní a ľudia, dá sa povedať skoro celá Suna bola vonku. Prechádzali sa, čakali na tak vytúžený dážď. Deti pobehovali po uliciach, čo sa normálne nestávalo. Extrémne teploty veľmi unavujú.

„Nagaya-sama, ste pripravený?" spýtal sa Kenichi pred dverami na balkón budovy kage.
Nagaya hodil súhlasný pohľad na neho a potom na Gaaru, ktorý ten prikývol a roztvoril dvere na balkón. Obyvatelia zazreli postavy nad nimi a hneď začali jasať. Keď sa dav trocha ukľudnil, Gaara rozprestrel ruky nad svojím ľudom: „Dnes nastal ten očakávaný deň. Deň, ktorý zaženie starosti všetkých nás," potom sa obrátil na Nagayu, „chcel by som vysloviť v mene celej Piesočnej dediny veľkú vďaku za poskytnutie pomoci."
Gaara sa mu hlboko poklonil. Nagaya sa hneď usmial a chytil ho za rameno. V tom sa Nagaya pozrel naokolo, všetci ľudia Suny a rada starších sa mu ukláňali. Ústa sa mu mierne pootvorili dojatím týmto gestom. Celá Suna pod balkónom kage bola veľmi vďačná a patrične to aj ukázala. Sestra ako jediná mala vztýčenú tvár na neho, no potom aj ona sklonila hlavu ako ostatní.

Po skončení tejto chvíli plnej vďaky, nastalo hrobové ticho. Inuzuka Nagaya si poobzeral celú Sunu, ľudí pod ňou, ktorý ho uprene sledovali rovnako ako ostatní ľudia stojaci na balkóne kage s ním. Vymenil si so Suitonmarom pohľad, po ktorom ustúpil od svojho pána. Nagaya sa zhlboka nadýchol a vykročil do stredu balkónu. Popukal si prsty, krk. Spravil sériu dvanástich pečatí a zvolal: „Suiton: Ame Kuchyiose no Jutsu!"
Pretrhol pečať ovce a pravú ruku rýchlo položil na zem. Z dlane mu vyšli nápisy privolávacej pečate. Naokolo sa zdvihol nevšedný vietor a obloha spustila vytváranie hustých šedých mračien, ktoré behom necelých dvoch minút pokryli celú dedinou. Aj vzduch naokolo sa zmenil. Tanaris nasala tú vlhkosť a pozrela na brata. Držal sa za srdce a s bolestivým výrazom klesol na koleno. Dalo sa povedať, že pri toľkom použití chakry za tak krátku dobu, bola táto technika samodeštruktívna.
Zrazu ucítila Tanaris na nose malú kvapku, ďalšia jej padla na ruku, ktorou si utrela tú na nose. Zastudenila ju ďalšia a ďalšia. Spustil hustý dážď.

„...konečne," Tanaris započula ako si Gaara vydýchol a venoval zamračenej kupole úsmev.
Bol šťastný, tento problém ho trápil odkedy sa stal Kazekagem. Cítil jej pohľad, no odmietol ho opätovať. Sledoval Nagayu, ktorý sa chcel postaviť, no zatackal sa a spadol. Zorné pole mu zastrela hnedovláska. Starostlivo brata podoprela a vytiahla na nohy.

„Nagaya-sama, ste v poriadku?" ustráchane sa z druhej strany priblížil jeden zo starších a už pri ňom stálo hneď niekoľko ďalších osôb.
„Áno, som. Len ma to vyčerpalo."
„Prečo si sa pokúsil sám vsta?" prehovorila otrávene Tanaris podopierajúc brata a potom sa jej oči rozšírili strachom, „bože, pozri sa na svoju ruku."
Niektorí prítomný na sucho prehltli, keď Tanaris poukázala na vystúpené žily zafarbené až do fialova. Suitonmaru prikráčal k nim a nechal svojho spoločníka vysadnúť na svoj chrbát. Pobrali sa do nemocnice, kde Nagayu vyšetrili. Bol unavený z použitia toľkej chakry a o ruku sa mu pekne postarali.

„Tanaris, zase preháňaš," namrzene namietal, „vieš, že vždy mi tak napuchnú žily."
„Nepreháňam. Musela som vedieť, či si naozaj v poriadku," založila rukami, „viem, že mávaš, ale teraz máš fakt extra. To predsa musíš uznať."
„Dúfam, že ste v poriadku, Nagaya-sama," milo sa prihovoril Kenichi.
Nagaya mu prikývol a Tanaris sa stále tvárila kyslo. Nevedela tento krát, či Kenichi je naozaj milý alebo to opäť len hrá. Po chvíľke sa zbadala a aj ona sa začala duchaprítomne usmievať. Členovia rady sa ospravedlnili tým, že idú von medzi ľudí a tak behom pár sekúnd zmizli vo dverách. Stejnak bol rád, že odišli. Ostal tam len s Gaarom a Tanaris. Gaara hľadel na Tanaris až napokon Nagaya narušil tichú situáciu: „Gaara som veľmi rád, že som tebe a tvojim ľuďom mohol pomôcť."
Kazekage zmenil svoj nevecný výraz v tvári na vecný a vážny: „To ja som veľmi potešený tvojou návštevou. Nechcem vás rušiť, tak pôjdem aj ja."
Vykročil ku dverám, no Nagaya ho zastavil pod tým, že môže ostať, no Gaara aj tak namietal: „Nie, nie. Vy sa určite chcete porozprávať."
„Nie Gaara, naozaj ostaň tu."
Správal sa zvláštne. Tanaris to skôr pripadalo, že tam nechce byť než že nechce rušiť. Gaara rýchlo pozdravil obidvoch a odišiel. Zvedavá Tanaris to nevydržala a rozbehla sa na chodbu za ním.

„Gaara...čo sa deje?" dobehla k nemu a on začal cúvať pred ňou.
„Teraz nie."
„Prečo?" skamenela.
Dal nohy na plecia a už ho nebolo. Nechal Tanaris na chodbe stáť samotnú vykoľajenú z toho ako sa teraz správal. Dostala strach, no dúfala, že tie jeho výtrty ako napríklad to, že sa každých päť minút správal ku nej inak, sú už preč. Vrátila sa do izby za Nagayom a ten ju zavalil otázkami. Ona mu neodpovedala. Ticho si sadla a brat ju sledoval. Jediné, čo bolo v izbe počuť bola hudba a hlasy ľudí z vonku.

Obyvatelia Suny vyšli do ulíc. V niektorých dokonca sa hralo na rôzne hudobné nástroje, ľudia zhodili veľké tuniky a šatky z hláv a užívali si dážď. Buď sa prechádzali alebo sedeli pred svojimi príbytkami a zhovárali sa. Ani by človek nepovedal, že Suna má takú veľkú populáciu. Vždy bola väčšina schovaná pred slnkom a teplom.

„...Tanaris, prosím," zvráštil čelo mladý Inuzuka.
„Nie," oduto bratovi oponovala.
„Tanaris nebuď tvrdohlavá."
„Nenechám ťa tu predsa samotného, Nagaya."
„Veď sa potom môžeš vrátiť."
„Nie."
„Tanaris, cítim jeho chakru, sedí pred Sunou, choď za ním. Možno ho niečo trápi a on ťa potrebuje."
„No to istotne podľa toho ako sa zachoval teraz, tak nechce, aby som išla za ním."
„Tanaris, tak to prosím sprav pre mňa," prosebne sa na ňu pozrel.
Váhala. Dlho váhala, no nakoniec sa so zlosťou postavila: „Fajn! Idem..."

Morimaru sa neochotne postavil a pohľadom pozdravil psieho kamaráta. Zavreli sa za nimi dvere a jej brat krútil hlavou, no bol rád, že konečne za ním išla. Zamierila k bránam Suny, Nagaya mal pravdu. Vždy bol úžasným senzibilom, azda jedným z najlepších v Konohe. Cítil a aj vedel rozoznať všetky chakry okolo seba bez toho, aby sa na to musel sústrediť. Gaara sedel pred Sunou na piesku s klobúkom kage na hlave, aby mu nepršalo do tváre.

Keď ho tam videla sedieť, opadol z nej hnev. Rozbehla sa ku nemu a zrejme jemné našľapovanie do piesku musel počuť, pretože sa postavil a obrátil k nej. Chuť hodiť sa mu do náruče mala napísané na čele, no jeho cúvnutie jej zmazalo všetko zdravé rozmýšľanie. Stála od neho asi dva metre, keď dvihol dlane smerom k nej na znak odstupu...