Naruto Uzumaki Namikaze no Yokou 19

Stáli sme pred vchodom do miestnosti, kde sme mali podať zápisové lístky na Chunninské skúšky. Pred vchodom však stáli dvaja chalani, s čelenkami Konohy, ktorí nás nechceli pustiť dnu.
„Ste slabí. Nemáte tu čo robiť. Ani nechápem, ako vás mohli vaši senseiovia nominovať,“ uškŕňal sa jeden z týh dvoch.
Ten druhý pritakával.
My, tím 7 , sme tam neboli jediní. Boli tam ostatné tímy, ale väčšinu som nepoznala. Teda, až na jeden tím. Tím 9, zložený z Ten-Ten, minuloročného géniusa, Hyuuga Nejiho a chalana v zelenej kombinéze, s účesom podľa hrnca a hrozne širokým obočím. Meno toho chalana som naozaj nepoznala. Rovnako ako ostatní, aj oni sa pokúšali dostať do mienstnosti. Neji si všimol Sasukeho.
„Ty si Uchiha Sasuke, nie je tak?“ spýtal sa ho.
„Áno, som to ja. Čo chceš?“
„No, počul som, že ste porazili Momochi Zabuzu. Je to pravda?“
„Z časti. Porazil ho náš sensei, ale my sme bojovali tiež....“
„A to je dôvod, prečo chcem s tebou bojovať!“ vykríkol ten chalan v zelenom. „Moje meno je Rock Lee!! A vyzývam ťa na súboj!“
„Nemám záujem,“ odbil ho Sasuke.
Ach, Sasuke je tak úžasný.
„Ako dlho sa tu budeme ešte zdržovať?“ ozvalo sa za mnou.
Striaslo ma. Naruto mal tak chladný hlas, že som sa bála otočiť.
„A ty si?“ spýtal sa ho Neji.
„Naozaj si nemyslím, že teraz je najvhodnejšia chvíľa sa ho pýtať na meno,“ zašepkala som.
„Ale choď. Vieme o tomto chalanovi, že patril medzi posledných v celej vašej triede,“ s kľudom povedala Ten-Ten.
Obzrela som sa za seba. naruto bol k nám otočený chrbtom. Pozeral sa na cedulku s číslom poschodia. Bolo tam číslo tri a miestnosť sa mala nachádzať na treťom poschodí. Čiže sme boli dobre.
„Keď nechceš povedať, tak nemusíš...“ začal Neji
„Sme na zlom poschodí,“ povedal Naruto.
„Čo?“ nechápali všetci.
„Ako môžeme byť na zlom poschodí. Veď tam stojí, že sme na treťom a to je správne,“ protestoval nejaký chalan.
„Sme zle,“ zopakoval Naruto.
„Naruto, nie sme zle. Pokiaľ si chceš dokazovať svoju nadržanosť voči ostatným, tak si to zariaď niekedy inokedy,“ povedal som mu.
„Sakura,“ okríkol ma Sasuke a mne okamžite doplo, čo som povedala.
Zakryla som si ústa rukou, ale už bolo neskoro.
„Nadržanosť? Počul som dobre, že nadržanosť voči ostatným?“ opakoval Naruto a pomaly sa otočil.
Jeho tvár bola schovaná pod kapucňou. Ale aj tak sme mohli vidieť lekársku lepiacu pásku na pravej strane tváre. Pozeral sa na nás s hnevom.
„Keď vravím, že sme zle, tak sme zle!!!“ kričal.
Začala vo mne vrieť zloba.
„Naruto, nechovaj sa ako malý. Mal by si vnímať aj svoje okolie. Stojí tam tretie poschodie, tak sme dobre,“ povedala som mu.
„Ó, naozaj? Tak čo mi poviete na toto?!“ zreval a udrel rukou do steny.
Tabuľka sa zatriasla a namiesto čísla tri sa tam skvela dvojka.
„Celý čas sme boli na druhom poschodí. Číslo bolo pomocou genjutsu pozmenené, aby sme si mysleli, že sa máme zapísať na tomto poschodí. Tí dvaja ninjovia sú v skutočnosti chunnini, ktorí nás mali zmiasť, aby sme o tom boli naozaj presvedčení,“ hovoril o trocha pokojnejšie Naruto.
Teraz som sa už naozaj nahnevala. Tak on to vie a nám nič nepovie???
„Pch. Ak si to vedel, tak si nám to nemohol povedať už pred piatimy minútami?“ namosúrene som sa ho spýtala.
Namiesto odpovede sa otočil a odišiel. Sasuke ani ja sme nemali inú možnosť len ho nasledovať. Pozrela som na Sasukeho.
„Myslíš, že je stále naštvaný za ten včerajšok?“ spýtala som sa ho potichu.
„Mám pocit, že hej,“ teratrálne odpovedal Sasuke.

Sakura a Sasuke pozvali Naruta do reštaurácie na obed. Ten im však hovoril, že namiesto nejakého predraženého jedla by sa najradšej najedol doma. Avšak Sakura mu pripomenula čo im sľúbil. Naruto si len vzdychol a s mrmlaním prikývol.
O pol jednej sa stretli a vošli do vybratej reštaurácie.
„To ste naozaj museli vybrať jednu z tých najextravagantnejších reštaurácii v Konohe? Kto to bude platiť?“ spýtal sa Naruto.
„Poskladáme sa,“ usmiala sa Sakura.
Vošli dnu. Sasuke povedal meno a čašníčka ich zaviedla do malej miestnosti. Posadali si za stôl a čakali. Sakuru a Sasukeho to po pár minútach prestalo bavi a začali sa rozprávať o chunninskych skúškach. Naruto si vytiahol knihu a začal si čítať. Po tridsiatich minútach im doniesli jedlo. Avšak na Naruta to znova došlo. Rýcho sa zdvihol a vyšiel z miestnosti.
V živote by ho nenapadlo, že Sakura a Sasuke čakali len na to, kedy z miestnosti odíde. Vedeli, že na všetko majú málo času, preto začali konať. Do pitia a ryže mu prisypali jednu rozdrvenú tabletku na spanie.
„Ako dlho to má pôsobiť?“ spýtala sa Sakura.
„Asi dvanásť hodín. Dosť času na to, aby sme ho znemožnili,“ uchechtol sa Sasuke.
Sakura mala srdiečka v očiach z toho aký je posledný Uchiha prefíkaný.
„Konečne ho naučíme, s kým sa tu zahráva. Mal by si uvedomiť, s kým je v tíme,“ povedala Sakura.
„Už sa vracia,“ upozornil ju Sasuke. „Robme, že sa nič nedeje.“
Sasuke mal pravdu. Len čo sa Sakura vrátila na svoje miesto, dvere sa otvorili a vošiel Naruto.
Bol bledý ako stena. Bez slova si sadol k stolu.
„Itadakimasu,“ povedal a začal jesť.
Dvaja páchatelia sa v mysli uškŕňali, keď si predstavovali, čo mu spravia na tvári, keď zaspí. Naruto si ničoho nevšimol. Teda až dovtedy, keď si po prvý krát pretrel oči. Zasekol sa v strede pohybu a neveriacky sa pozeral na svoju ruku. Potriasol hlavou, ale umelo vytvorená únava z tabletky sa prejavovala znova a znova. Vystrašil sa. Vedel, že spať nemôže, pretože vtedy by sa kontrolovaná Kyuubiho chakra dostala von a ovládla by ho. Preto musel dvadsaštyri hodín hore. Vlastne mu to nikdy neprekážalo. Nikdy nepotreboval spánok. Stačila mu meditácia, keď nazberával a kontroloval chakru.
Konečne pochopil, že začína byť ospalý. Postavil sa, vytiahol z peňaženky peniaze a rýchlo vybehol z reštaurácie. Sasuke a Sakura sa len mohli prizerať, ako sa ich plán rozpadá. Ale potešením bolo aspoň to, že na Narutovej tvári sa objavil strach.
Avšak nevedeli čo sa dialo potom.
Naruto sa dostal do svojho bytu. Hľadal niečo, čo by mu pomohlo prebrať sa.
„Naruto, upokoj sa. Vezmem tie lieky na seba,“ povedal Kyuubi. „ Dokážem preniesť ten efekt tabletky do svojho tela.“
„Ale Kyuubi-sama,“ začal Naruto.
„Žiadne odvrávanie. Keď ja budem spať, ty budeš môcť byť hore. Tak, vidíme sa za dvanásť hodín...“ a už chrnel.
Naruto zostal sedie bez pohybu asi desať minút. Keď sa prebral, začal v ňom kypieť hnev.
„Za....toto............zaplatia...“ Naruto nebol schopný sa ovládať. „Že vraj.......tabletky na........spanie. Kto.. by to do....nich povedal?“
Začal kričať. Začal prevracať všetok nábytok vo svojom byte. Od zúrivosti roztrhal perinu a vankúš, rozbil lampu, roztrieštil stôl. Neustále kričal, že za to zaplatia. Že budú pykať.
Narutova nenávisť sa znova rozhorela. Aj keď to sľubil Irukovi, na chunninskych skúškach s radosťou zmasakruje aspoň jeden tím, nie ale z Konohy. Tú si nechá na neskôr.
Naruto sa upokojil po dvadsiatich minútach. Zviezol sa na zem, oprel sa chrbtom o stenu a neprítomne pozeral von oknom. Po nejakom čase ho začala bolieť hlava. Zacítil tlak v pravom oku, z ktorého potom začali stekať krvavé slzy. Narutovo oko znova zčernelo. Jemu to ale nevadilo. Vytvoril zo svojej chakry len dve osoby a obe mali v rukách harfu. Po niekoľkatích tónoch začal spievať. Bolo mu jedno, že ho niekto začuje. Spieval pre potešenie. Svoje alebo Kyuubiho. Na tom nezáležalo.
Spieval pieseň, ktorá bola určená pre jeho líšky. Deti noci. Bola to uspávanka, ktorú zbožňoval každý v jeho dedine. Bolo jedno, či bol starý alebo mladý. Každý ju miloval. Bola to prekrásna pieseň, príjemná na počúvanie.
Asi o pol druhej nad ránom sa Kyuubi zobudil. Naruto dovtedy spieval. Ani si nevšimol, že jeho pán sa prebral. Ten radšej nič povedal. Vychutnával si to. Narutov hlas bol prenádherný. Kyuubi bol rád, že bol Naruto jeho Jinchuuriky.

Prechádzali sme veľkou halou. Bol som si istý, že Naruto bol naozaj veľmi nahnevaný, za ten včerajšok. Podľa toho, ako ns dnes ráno pozdravil, bolo jasné, že nemá chuť sa s nami rozpráva, nieto ešte aj byť.
„Uchiha Sasuke. Vyzývam ťa na súboj,“ ozvalo sa halou.
Obzrel som sa a zbadal som Leeho, toho chalana v zelenej kombinéze.
„Už som ti povedal. Nie.“
Všimol som si pohyb. Naruto sa rozhodol, že si tohto zvláštneho ninju prezrie zblízka. Alebo som si to myslel. Zastal od Leeho na desať krokov a dal sa do postoja, pripravený na útok.
„Ty ma vyzývaš? To je úžasné,“ skríkol Rock Lee a zaútočil.
Naruto sa tomu vyhol. Buď sa mi to zdalo, alebo použil tanečný krok. Naozaj to tak vyzeralo.
„Uchiha s tebou pôjde bojovať. Len sa naňho rozbehni a zaútoč,“ povedal Naruto.
Lee si vzal jeho radu a rozbehol sa na mňa.
Bol rýchly. Veľmi rýchly. Čo som o tomto chalanovi vedel, bolo to, že nepoužíval žiadne Ninjutsu, Genjutsu ani nemal žiadne Kekkei Genkai. Jediné čo vedel dokonale používať, bolo Taijutsu.
.
.
.
Po niekoľkých minútach boja som vedel, že aby som porazil tohto chalana, budem musieť ešte veľa trénovať. Aj so Sharinganom som mal problém s Leem bojovať.
Rozviazal si obväzy na rukách a chystal sa použiť svoju najsilnejšiu techniku, keď sa zrazu zjavila obrovská........korytnačka.
Lee okamžite prestal a postavil sa do pozoru. Korytnačka mu začala nadáva, že čo to robí, že nemal by tú techniku používať len tak, atď.
Zrazu tú korytnačku zahalil dym a keď sa rozpustil, na panciery stála staršia podoba Leeho.
„Gai-sensei!!“ skríkol Lee.
To čo nasledovalo potom, vyzerala ako tele-novela. Gai strelil Leemu facku a niečo mlel o sile mladosti. Na to sa následne objali so slzami v očiach.
Radšej sme sa so Sakurou vzdialili. Všimol som si Naruta. Oprášil si nohavice a vydal k miestnosti na zapísanie na skúšky. Išli sme za ním.
Prešli sme asi desať minút a ocitli sme sa pred dverami. Naruto vôbec nečakal a otvoril dvere. Miestnosť bola plná ninjov. Všetci sa na nás pozerali. Niektorí sa aj uškŕňali. Behal som očami po miestnosti. Hľadal som niekoho známeho. A našiel som. Tímy 8, 10 a tiež tím 9.
„Ahoj,“ povedal s úsmevom Kiba a Akamaru veselo zaštekal. „Vidím, že ste tiež boli nominovaní.“
Všimol som si, ako si Ino odtiahla Sakuru k jej tímu. Ja aj tím 8 sme sa k nim pridali.
„Počuli sme krik. Náhodou nevieš, čo sa stalo?“ spýtala sa.
„To kričal Naruto,“ povedal som.
„Fakt? Stratil nervy?“ neveril Kiba.
„Zostali sme trčať na druhom poschodí a Naruto zrazu vyhlásil, že sme na zlom poschodí. Najprv sme mu to neverili, ale potom, keď to zopakoval, tak som mu povedala, že pokiaľ si chce dokazovať svoju nadržanosť voči ostatným, tak nech to robí niekedy inokedy,“ priznala sa Sakura.
„Naruto potom začal kričať a ukázal nám, že mal pravdu,“ dokončil som za ňu.
Očkom som hodil na Naruta. Stál opretý o stĺp a nás si nevšímal.
„To nemohlo byť všetko. Pokiaľ dobre poznám Naruta, tak niečo takéto by ho nevytočilo. Nespravili ste mu niečo iné?“ nedal sa Kiba.
„Včera na obede sme mu prisypali do pitia a ryže tabletky na spanie,“ dodal som.
„Tak p-potom sa n-nečudujte, že bol taký aký b-bol,“ nesmelo povedala Hinata.
Počuli sme, ako niekto otvoril dvere. Všetci sme sa obzreli.
Vo dverách stálo šesť deciek, rovnako starých ako my. Tri dievčatá a traja chalani.