Vládca Temnôt - 15. časť

„Mohol by som sa opýtať, prečo Triple Five?“ Položil Yuuri otázku, čím vytrhol všetkých zo zamyslenia.
„No to preto...“ začal Yuki.
„Buď ticho, nič nehovor!“ Okríkol ho Maxi.
„Ale prečo by to nemohli počuť?“ Nechápal Yuki.
„Pretože sám vládca o tom zakázal hovoriť!“ Maxi bol úplne neústupný.
„Ale ten už nie je medzi nami veľmi dlhú dobu. Nikomu sa nič nestane, neboj sa.“ Odpálkoval ho Yuki.
„Takže, bolo to už veľmi dávno, ani neviem kedy presne. Vládca mal dvoch pobočníkov na skoro rovnakej silovej úrovni ako on sám. Každý z nich mohol sám vládnuť celému podsvetiu. Ale bol tu jeden čudák, ktorý ovládal celkom odlišnú moc. Ovládal dokopy tri mocné sily. Ešte nikto v celej histórii to nedokázal. No a tento neznámi to dokázal, síce nie moc úspešne ale základy ovládal. V celej ríši nemal protivníka. V tej dobe podsvetie nebolo tak dobre organizované ako dnes, takže sa tento neznámy nejako priplietol Vládcovi a jeho dvom bratom v podstate do cesty. Vládca sa boja neúčastnil, ale aspoň nie od začiatku. Po vyčerpávajúcích dvoch dňoch bojov Vládcovi bratia nakoniec padli a musel sa do toho vložiť Vládca.“
„A prehral aj Vládca?“ Prerušil ho napnutý Yuuri.
„Keď budeš ticho tak sa to dozvieš!“ Okríkol ho Yuki.
„Takže, kde som to skončil, oh aha, Vládca a neznámi sa pustili spolu do boja. Bola to dlhá a napínavá bitka, z ktorej vyšiel nakoniec Vládca víťazne. Čo Vládca nečakal bolo, neznámeho ovládnutie všetkých troch mocí na slušnú úroveň. Zo strachu mu Vládca umiestnil veľmi obmedzujúcu pečať a nechal si ho priamo na očiach aby ho mal pod dohľadom a pomenoval ho Triple Five.“ Ukončil Yuki svoje rozprávanie.
Všetci štyria sa neveriacky pozerali na Maxiho, ktorý sa tváril akoby sa ho to vôbec netýkalo.
„Ako ste dokázal slúžiť niekomu, kto vám takéto niečo urobil?“ Opýtal sa udivene znechuteným hlasom Zed.
Maxi pozrel vážne na Zeda a potom na Kenta. Mávol na Kenta rukou, čím mu dal znamenie, aby odišiel. Keď bol Kento z dohľadu a posluchu otočil sa Maxi na Zeda.
„Vieš kedysi, keď ešte nebolo podsvetie zorganizované, vládol tam čisto iba chaos. To bol ten najlepší rád, ktorý existoval. V tých časoch som sa nazýval Darth Maximus. Nie že by som sa tak nazval sám, ale časom som si to meno vyslúžil a bol som považovaný za nemenovaného vládcu. O niekoľko desiatok rokov keď som sa snažil vytrénovať, započala éra vládcu. Lenže mňa to nijako nezaujímalo. Žil som si svoj slobodný život. Potom sa to celkom skomplikovalo, keď niekto rozniesol poveru, že kto ma porazí bude môcť vládnuť. Nemohol som ostať na jednom mieste a bol som donútený cestovať a potom sa udialo to čo ste počuli. Na tvoju otázku, Zed, ti poviem len toľko, že mi to nevadilo. Nikto sa o mňa nezaujímal a mal som absolútny kľud.“
„To je pravda, ale čo tvoja moc? Nechýba ti?“ Vložil sa do toho aj Miki.
„Poviem vám, ubehlo odvtedy veľmi veľa času a aj napriek tomu som dokázal veľmi zosilnieť. Samozrejme pečate som sa nezbavil. Tej ma môže zbaviť len a len Vládca. A odvtedy sa vystriedalo toľko vládcov, že pochybujem o uvoľnení pečati.“ Prehovoril sklamane Maxi.
Yuki bol úplne ohromený Maxiho príbehom. Ešte nikdy ho vlastne nepočul. Vždy mu bolo záhadou, ako môže byť tento človek vlastne tak blízky Vládcom po tak dlhú dobu.

Sasuke a Sakura:

Naša dvojica spolu už strávila veľmi pekne dlhú dobu osamote a v niektorých okamihoch sa to začalo aj prejavovať. Hlavne pri spoločných tréningoch si to dávali poznať, ako si niekedy lezú na nervy. Práve boli v polovici tréningu keď ich vyrušila Miko.
Tá sa sprvoti iba pozerala na tú devastáciu. Nemohla uveriť vlastným očiam ako sa dvaja ľudia, ktorý zdieľajú jednu lóžu, môžu takto biť.
„Prepáčte že vás vyrušujem, ale mám vás odprevadiť za Vládcom.“ Ozvala sa do ticha prestávky súboja.
Až v tom momente si Sasuke a Sakura všimli, že nie sú sami.
„Dobre, idem.“ Skonštatoval, iba a s pusou na čelo Sakure odišiel spolu s Miko.

U Naruta:

Naruto sedel v kresle a ešte stále sa dával dokopy zo stretu s najsilnejšími Hokagami v histórii. Ako tak Naruto premýšľal nad svojimi záležitosťami, objavila sa pred ním Miko spolu so Sasukem.
„Priviedla som ho podľa žiadosti.“ S poklonou prehovorila Miko a odišla.
„Nevyzeráš trikrát dobre.“ Podpichol Sasuke Naruta.
„Bol som na povrchu a dali mi tam trochu zabrať.“ Iba lenivo skonštatoval.
„Tebe a dali zabrať?“ S úsmevom podotkol Sasuke.
„Sú lepšie pripravení, ako som si myslel, spojili sa s Madarom a s Kabutom. Tý dvaja sú veľmi schopný a keď využijú všetok svoj potenciál, sú hrozivým nepriateľom aj pre mňa. Ešteže mám pár žolíkov v rukáve.“ Znovu Naru iba skonštatoval a zamyslel sa nad Maximom.
„Tak čo bolo také súrne, že som musel prerušiť svoj tréning so Sakurou?“ Opýtal sa Sasuke vážne, ale Naru zistil, ako to vážne myslel.
„Čo, už si idete po krku?“ Zasmial sa.
„Nie je to vôbec vtipné. Tá ženská je nenormálna. Ledva jej stačím.“ Skormútene reagoval Sasuke.
„Potrebujem tvoj Sharingan.“ Povedal vážne Naru.
„Sranduješ, že?“
„Ale nie tak!“ Okríkol Naru Sasukeho.
„Potrebujem ,aby si použil Sharingan a pomohol mi ovládnuť celú Kuramovu chakru.“
„Mám isté plány, a k tomu potrebujem jeho celú chakru ovládnuť, do mesiaca.“ Prehovoril akoby to bolo nič.
„A máš v pláne ma aj zasvätiť do svojich plánov?“
„Plánujem po ovládnutí celej Kuramovej chakry časť vložiť do Hinaty, aby sa mohla stať mojou ženou.“ Odokryl Sasukemu svoje Karty. Samozrejme to nebolo všetko, čo mal na mysli.
„A kvôli čomu do nej chceš vložiť niečo také hrozné?“ Opýtal sa Sasuke.
„Nie je to až také zlé. Ale je to v podstate kvôli nejakým zákonom tuná v podsvetí.“ Pravil Naru.
„V poriadku nie je problém, stačí povedať kedy a kde.“
„Dobre. Ja si ťa potom privolám.“ Mávol rukou a Sasuke sa odteleportoval späť k Sakure.

U Hinaty:

Naruto sa zjavil v tréningovej miestnosti a očakával, že bude sledovať Hinatu pri tréningu. Čo ho prekvapilo bolo, že Hinata netrénovala. Prešiel z tréningovej miestnosti k ich súkromnej miestnosti a tam zbadal Hin, ako ho očakáva na posteli. Nijako neváhal a pridal sa k nej a hodil problémy zatiaľ za hlavu.

Vo zvučnej:

Yuki stále spracovával informácie od Maxiho. Potom ho niečo napadlo.
„Počkaj chvíľu, to meno mi je známe.“ A vystrašene zatiaľ ukazoval na Maxiho.
„Čo sa deje, Yuki-taicho?“ Opýtal sa zvedavý Yuuri.
„To meno, to meno.“ Iba stále opakoval Yuki.
„Ktoré?“ opýtal sa teraz Alan.
Maxi iba pozeral na Yukiho a celkom asi chápal ten pohľad v jeho očiach.
„Je to asi presne tak, ako si myslíš.“ Prehovoril s úsmevom Maxi.
„No tak povie nám niekto, čo sa deje?“ Skríkol nedočkavý Yuuri.
„Darth Maximus!“ Vystrašene pozeral na Maxiho.
Maxi sa rozplynul, teda aspoň to tak vyzeralo, Maxi sa iba tak rýchlo pohol.
„Povieš ešte jedno slovo a skončil si.“ Pošepkal Maxi Yukimu do ucha a zmizol s úderom blesku.
Všetci prítomní sa na to iba užaslo pozerali, okrem jedného z nich a tým bol Yuki.

Niekde v podsvetí:

„Ako to išlo?“
„To ťa nemusí nijako zaujímať, jediné čo potrebuješ vedieť je, že všetko ide zatiaľ tak, ako sme to chceli.“
„Áno, pane.“
„Ešte si musím niečo overiť, tak zatiaľ vyčkávaj. Náš čas sa blíži.“

U Madaru:

Kabuto spolu s Madarom sa práve dohadovali na mennom zozname privolaných, keď v miestnosti udrel blesk a v zápätí sa objavila osoba.
Osoba bola zahalená v plášti a cez hlavu mala prehodenú kapucu.
„Kto si?“ Opýtal sa kľudne Madara.
„To by som sa mal skôr opýtať ja teba. Pošli ho preč!“ Ukázal smerom na Kabuta.
„Kabuto, nechaj nás tu osamote.“
„Ale Madara!“ Namietal Kabuto
Neznámy pozdvihol ruku smerom ku Kabutovi, a ten sa v momente začal dusiť.
„Nechaj ho tak!“ Skríkol Madara.
„Kabuto, okamžite odíď!“ rozkázal Madara a Kabuto videl na jeho tvári obavy, tak opustil miestnosť.
„Vidím, že pravý Madara ti čo to prezradil.“
„Tuším sme ťa podcenili!“ prehovoril naštvane.
„Ako ti mám hovoriť?“ Opýtal sa Neznámy Madaru.
„Vidím, že nie si len tak niekto, hovor mi teda Tobi.“
„Dobre teda, Tobi, kde je Madara?“
„Niekde, kde ho nenájdeš.“
„To nie je celkom múdre mi odporovať!“ Skonštatoval a zdvihol ruku rovnako ako pri Kabutovi.
Tobi iba zodvihol ruku, akoby chcel zastaviť papierik v letu.
„Toto na mňa neplatí!“
„Vidím, že tá stará vykopávka ťa niečo naučila.“
„Ako to, že si neni v čele temnej armády ty, ale ten podradný človek.“
„To nie je tvoja starosť.“ Odvrkol Neznámy.
„Som myslel, že ťa už oslobodil, keď môžeš používať tú silu.“
„Ticho!“ okríkol ho.
„AHA!“ Posmešne poukázal Tobi.
„Je to iba otázka času.“
„Tak preto si ho tam nechal zasadnúť. A čo chceš potom od Madaru?“
„To vie iba on a ja.“
Neznámy sa postavil a s úderom blesku zmizol.
„Tuším je to horšie, ako som očakával.“ Skonštatoval Tobi a odišiel smerom za Kabutom do druhej izby.