Gaara a jeho samota
Samo, samučičké sedí dieťa na zemi,
a pozerá sa do nej tými svojimi,
smutnými no zároveň chladnými očami
ktoré ronia čierne slzy ničoty.
Prečo ma nikto nemá rád?
pýta sa samo seba a aj samo si odpovedá.
Si len monštrum, zbraň, ničota.
Odpovie mu v hlave hlas, ktorý ho zatiaľ ako jediný neopustil.
Prečo a prečo? Pýta sa stále dokola.
Odpovedá mu iba hlas zdola,
hlas toho monštra v ňom skrytom.
Až sa pod jeho nohami vytvorí more sĺz,
Až ukončí ten nekonečný boj v sebe,
Až keď sa mu od bolesti rozpoltí srdce, tak vďaka tebe,
sa on stane pochopeným, nie ničím ale niečím.
Ale aj keď sa stane pochopeným.
Nikdy nezabudne na tie opovrhujúce pohľady, krv, samotu.
Aj keď sa stane tým,
ktorým vždy chcel byť, nezabudne.