Premena
„Tsunade-sama, Tsunade-sama!“ rozleteli sa dvere kancelárie.
„Shizune, čo sa stalo? Napadli Konohu, alebo prečo si sem tak vletela?“
„Nie, len prišiel list, že nás žiadajú o pomoc.“
„Kto?“
„Korame-san.“
„To je tá medička zo severu?“
„Áno.“
„A čo potrebuje?“
„Našla nejakú novú liečbu a chce to niekoho naučiť, lebo už nemá moc času.“
„Dobre, pošlem tam Sakuru. Kto je ešte voľný?“
„Chcete s ňou niekoho poslať?“
„Pred nedávnom v tej oblasti videli niekoho z Akatsuki.“
„Aha, no voľní sú teraz len Hinata a Naruto.“
„Dobre, zavolaj mi ich.“
„Vážne tam chcete poslať Naruta? Je predposledným z Jinchuuriki a Akatsuki na neho teraz všade striehnu.“
„Shizune, veď Naruto sa práve stal Senninom, dôveruj mu!“
„Dobre Tsunade-sama, idem po nich.“
„A musel som jesť červíkov,“ povedal Naruto Irukovi v Ichiraku.
„No, keď si sa mal stať žabím pustovníkom, tak si musel žiť ako žaba aj jesť ako žaba.“
„Zlatý rámen, ako si mi chýbal,“ uchlipol si.
„Naruto!“ Dobehla práve Shizune do Ichiraku.
„Shizune, čo sa stalo?“
„Ja som vedela, že ťa tu nájdem. Máš misiu, príď k Tsunade-sama.“
„Hneď tam idem, len dojem rámen.“ Shizune zase odbehla. Naruto dojedol.
„Tak Iruka-sensei zase niekedy nabudúce a ďakujem, že ste ma pozvali na rámen,“ povedal a už bežal preč.
„Daj si pozor, Naruto!“ povedal si Iruka skôr pre seba.
Keď Naruto vstúpil do kancelárie, už tam stáli Hinata a Sakura.
„Ahoj Bábi, tak čo pre mňa máš?“
„Naruto, nevolaj Hokage-sama Bábi, nie je to tvoja babka,“ povedala Sakura a Naruto si už kryl tvár, no tentokrát rana neprišla. Naruto sa opäť napriamil a vážne sa pozrel na Sakuru. Tá pozerala na Tsunade a čakala o akú misiu pôjde. Potom mu prešiel pohľad na Hinatu. Tá sa na neho ľútostne pozrela, no keď videla, že sa na ňu pozerá, odvrátila pohľad ako zvyčajne.
„Takže Sakura, máš za úlohu sa naučiť jutsu od medičky v severnom lese. Vynašla novú liečbu, ale nemá žiadnu študentku, tak poprosila mňa o pomoc. A vy dvaja ju budete doprevádzať, keby prišlo k útoku.“
„Hai!“ odpovedali všetci traja.
„Podrobnosti sú v tomto liste. A teraz odchod!“ vyhodila Tsunade všetkých z jej kancelárie.
Za pol hodinu sa mali stretnúť pri bráne. Prvá prišla Hinata a za chvíľu aj Sakura.
„Prichystaná?“ spýtala sa Sakura.
„Áno, dúfam, že sa nič nestane.“
„Čo by sa malo stať?“ začudovala sa Sakura a oprela sa o bránu vedľa Hin.
„Nič, len sa bojím o Naruta, keď po ňom ide Akatsuki.“
„Hinata, neboj sa, veď on je silný.“
„Ja viem, ale aj oni sú dosť silní.“
„Ty ho ľúbiš, že?“ Hinata sčervenala. Vtom sa k nim prirútil Naruto.
„Prepáčte, že meškám, nevedel som nájsť zásoby rámenu. Stalo sa niečo, keď ste také vážne?“
„Nič sa nestalo,“ odpovedala Sakura, mrkla na Hin a postavila sa.
„Tak poďme teda,“ postavila sa aj Hin a spoločne sa vybrali na sever.
Naruto bežal prvý, za ním Sakura a Hinata. Nikto nič nepovedal. Všetkým bežali v hlavách vlastné myšlienky. Naruto myslel na to, ako pomstí Jiraiyu, Hinata ako sa konečne prinúti povedať pravdu a Sakura sa usmiala pri myšlienke, že by Naruto a Hinata mohli byť spolu šťastní.
Zrazu sa pred Narutom zasekol do stromu kunai. Zastali a rozhliadali sa naokolo.
„Hľadáte nás?“ začuli hlas zdola a uvideli tri postavy v čiernych plášťoch.
„Žiadne obláčiky,“ vydýchla si vo vnútri Hin.
„Čo od nás chcete?“ opýtal sa Naruto.
„Hľadáme vzácnych ľudí, za ktorých iní zaplatia,“ povedal najvyšší z nich. Nemali žiadne čelenky, a preto nevedeli odkiaľ pochádzajú.
„My nie sme dôležití. Môžete ísť ďalej,“ povedal Naruto.
„Ale ja vás poznám, Uzumaki Naruto – junchuuriki Kyuubiho, Hyuuga Hinata – dedička klanu a tá tretia, žeby študentka slávnej slimačej princeznej, Haruno Sakura?“ Všetci traja sa na seba vystrašene pozreli.
Naruto sa vyrútil na toho najvyššieho, ďalší dvaja zase na Hin a Sakuru.
Hinatin protivník mal tmavozelené vlasy zviazané do copu. Hinata si zapla Byakugan a zaútočila jednoduchým taijutsu. Protivník sa síce snažil chvíľu odolávať, no Hin mala jednoznačne na vrh, porušila jeho chakrový obvod. On len bezvládne padol na zem.
Sakurin protivník bol malý a mal hnedé vlasy. Najskôr použil ohnivé jutsu, ale Sakura sa mu ľahko vyhla. Potom použil kunai s výbušným lístkom. Ten Sakura odrazila a plnou silou odpálila útočníka niekde do diaľky.
Naruto začal klasicky s Kage Bunshin, ale šéf tejto skupiny nebol tak slabý ako jeho podriadení. Zložil pečate a vo vzduchu sa objavili ostré čierne kamene a rozsekali všetky klony. Zozadu na neho skočil Naruto s rasenganom v ruke. Za ním sa vytvoril ďalší čierny kameň a prepichol mu ruku. Naruto spadol na zem a držal sa za ruku.
„Naruto!“ kričali Hinata a Sakura, keď sa k nemu pridali.
„Som v poriadku. Kto si?“ opýtal sa Naruto.
„Volám sa Pai Rigo a mojím kekkei genkai je premieňať uhlík vo vzduchu na kamene.“
„Hinata, Sakura, skúste ho zabaviť, ja sa dostanem do Sennin módu.“
„Dobre,“ obidve zaujali bojovú pozíciu pred Narutom. Naruto si sadol do tureckého sedu a začal sa sústrediť na hromadenie chakry. Hinata sa rozbehla na Riga, ale on sa jej jednoducho vyhol a poslal za ňou pár uhlíkov. Jeden z nich Hinate vrazil do ramena a ona pristála pri Sakure.
„Hinata!“ skríkla Sakura.
„Som v poriadku.“
Zrazu za sebou počuli zvláštny zvuk: „Kvak!“
Rigo sa strašne začal smiať až sa zvalil na zem. Hinata ho dorazila Hakke Kuushou. Potom sa obzrela za seba. Bola tam obrovská oranžová žaba so žltými bodkami a modrými očami a Sakura stála vedľa nej.
„Kde je Naruto? A prečo tu nechal tú žabu?“
„Hin, ja mám také tušenie, že tá žaba je Naruto.“
„Čože? A čo budeme teraz robiť?“ Hinata nevedela, či sa má smiať alebo plakať.
Sakura mykla plecami a začala sústrediť na Naruta chakru.
„Áno je to Naruto vo vnútri stále cítim Kyuubiho. Musíme ho dostať do Konohy, tam sa dozvieme viac.“
„Hai,“ povedala Hin a ešte pre istotu zabodla do Rigovho srdca kunai. Narutovi uviazali okolo krku lano a ťahali ho za sebou do Konohy.
Keď prišli všetci na nich zvláštne pozerali a šuškali si: „Čo sa stalo?“ „Prečo s nimi nejde Naruto, ale tá veľká žaba?“ „Naposledy, keď prišla žaba miesto človeka zomrel Jiraiya.“
„Musíme sa pohnúť a nevyvolať ešte viac rozruchu,“ povedala Hinata.
Prišli pred budovu Hokage.
„Počkaj tu, ja idem pre Tsunade-sama,“ povedala Sakura a hneď bežala dnu.
„Ach Naruto, čo sa ti to stalo?“ lamentovala Hin skôr pre seba.
„Tsunade-sama!“ skríkla Sakura, keď rozrazila dvere jej kancelárie.
„Čo sa .zase deje! To nikto nevie klopať?! Sakura, to si ty?“
„Viete..Naruto...on...“
„Čo je s Narutom? Tak už to vyklop!“ Tsunade treskla po stole.
„Nevieme ako, ale stala sa z neho žaba, presnejšie žabiak.“
„A kde je?“
„Dole, pozrite sa!“ ukázala Sakura prstom von z okna. Tsunade sa pozrela von z okna a spadla smiechom na zem. Sakura len neveriacky pozerala. Síce bolo smiešne, že je Naruto žaba, ale ona chcela, aby bol normálny.
„Ale čo budeme robiť?“ spýtala sa zúfalo.
„Necháme ho tak, aspoň ma už nebude otravovať,“ povedala Tsunade medzi smiechom.
„Tsunade-sama!“ skríkla Sakura s plačom. Tsunade sa zdvihla zo zeme a zvážnela.
„Tak sa poďme pozrieť, čo sa dá robiť.“
„Dobrý deň, Tsunade-sama,“ pozdravila Hin.
„Ahoj Hinata! No čo to tu teda máme,“ Tsunade položila svoju dlaň na Naruta, začala sa sústrediť a známa zelená chakra obalila jej ruku. Po chvíli ju dala dole.
„Neviem, čo s tým. Budeme musieť prezrieť knižnicu alebo niekto bude musieť ísť na horu Myoboku. Poďme ešte do klanu Inuzuka, nech ho prezrie Hana.“
Všetky tri aj s Narutom na vodítku sa vybrali ku Kibovi.
Hinata zazvonila a dvere otvoril Kiba.
„Dobrý deň, Tsunade-sama, Hinata, Sakura! Čo si prosíte?“
„Potrebovali by sme, aby sa tvoja sestra pozrela na Naruta,“ povedala Tsunade.
„Na Naruta? Ale veď moja sestra ošetruje len zvieratá.“
„Táto žaba je Naruto,“ vysvetlila Hinata.
Kiba sa rozosmial až sa chytal za brucho a ukazoval na Naruta. Uvoľnil im dvere, aby mohli prejsť, lenže Naruto sa cez dvere neprepchal a to už sa začala smiať aj Tsunade. Potom Naruta dostali dozadu do záhrady cez bránu. Hana práve ošetrovala malého zajačika.
„Tsunade-sama, to sú k nám, ale hostia. Čo sa stalo?“
„Pozri sa, prosím ťa, na túto žabu.“
Hana odložila zajka do klietky a skontrolovala Naruta.
„Je v poriadku, ale prečo je tu a nie na hore Myoboku? Naruto ho privolal a nechal tu?“
„Ďakujem Hana, Kiba ti to všetko vysvetlí, my už musíme ísť,“ povedala Tsunade a ťahala Naruta aj Hin so Sakurou preč. Hana zostala nechápavo stáť a pozrela na Kibu.
Tsunade ich zatiahla na bočnú uličku.
„Dnes už je neskoro, zajtra pôjdem so Sakurou do knižnice, aby sme zistili, či sa to dá nejako zvrátiť. Potrebujeme ho niekde ubytovať, aby nebol moc nápadný.“
„U nás v Hyuuga klane je jazierko tam by mohol byť, nikto tam už nechodí,“ povedala Hinata.
„Výborne, tak ho nechávam tebe na starosť a zajtra ti dáme vedieť, či sme niečo zistili a čo sa vašej misie týka, vrátite sa k nej, keď sa vyrieši táto záležitosť. Teraz rozchod!“
„Hai!“
Sakura a Tsunade rýchlo odbehli a Hinata chytila Naruta za lano a ťahala ho k rybníku v klane Hyuuga.
Kým tam prišli celkom sa zotmelo. Nad ich hlavami sa trblietali hviezdy a tie sa odrážali aj vo vodnej hladine. Hinata si sadla na breh a pustila lano. Pozerala na hladinu a začala plakať.
„Naruto, čo keď ťa nedokážeme vrátiť späť? Ja nechcem, aby si zostal ako žaba. Ty musíš byť človek. Ja vždy som ťa túžila pobozkať a povedať ti ako veľmi ťa milujem,“ pri týchto slovách sčervenala. Zrazu sa pozrela na Naruta. On sa pozeral na ňu a po tvári mu tiekla slza. Hinata sa zodvihla a prešla k nemu. Pohladila ho a zotrela mu tú slzu. Zavrela oči a pobozkala ho. Najskôr to bolo slizké a odporné, ale zrazu cítila ľudské pery. Rýchlo sa odtiahla až tak, že sotila Naruta dozadu. Otvorila oči. Pred ňou ležal Naruto v ľudskej podobe. Vrhla sa na neho.
„Naruto!“ plakala mu v náručí a on ju hladil po vlasoch.
„Počkaj, ako je to možné...ja...som ťa pobozkala,“ povedala a odpadla.
„Hinata!“ zakričal Naruto a chytil ju. Položil ju na zem a pokropil ju trochou vody z jazera. Ona otvorila opatrne oči. Konečne videla tie modré oči ako sa pozerajú priamo na ňu.
„Čo sa stalo?“
„Omdlela si.“
„Ja myslím, čo sa stalo s tebou, ako je možné, že si bol žaba a ako si sa z toho dostal?“
„Keď sa dostávam do Sennin-módu prijímam prírodnú chakru, ale keď jej prijmem veľa, stane sa zo mňa žaba. Keď ťa zranil Rigo, tak som sa prestal sústrediť a prijal som jej viac. Čo sa týka toho ako som sa z toho dostal,“ zahanbil sa a spojil pery, „jediná vec, ktorá to môže zvrátiť, je bozk z čistej lásky. Podobne ako v rozprávkach. Tiež som sa tomu čudoval, keď mi to Fukasaku rozprával.“
„A ty si všetko počul?“ zarazila sa Hin.
„Všetko aj to, čo si tu pred chvíľou hovorila,“ potvrdil jej, obavy. Hinata chcela ujsť, aby sa pred ním ukryla do bezpečnej vzdialenosti ako vždy, ale on ju chytil za ruku a pritiahol k sebe.
„Už sa mi neschováš. Aj ja ťa milujem,“ povedal a pobozkal ju. Hin mu to opätovala, ale o chvíli sa odtiahla.
„Naruto, počkaj tu za chvíľu prídem.“ Odbehla preč a za chvíľu zase prišla. V rukách držala dva spacáky a malý košíček.
„Myslela som, že teraz už je dosť neskoro na to, aby si išiel domov.“
„Súhlasím,“ usmial sa na ňu a pomohol jej rozprestrieť spacáky. Za chvíľu ležali vedľa seba a pozorovali hviezdy.
Po dlhej dobe jednorázovka, stáva sa zo mňa príležitostný poviedkár
Dúfam, že som vás trochu pobavila
#NaruHina #Frozen
je to dobré toto by me nikdy nenapadlo
dobra prace
madara z miho pohledu : komunistaa!!!! nema tu co nelat
ďakujem za komentáre, taká blbosť ma napadla
sila
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
:DDD