Zmätený Kazekage 46.

Venovanie

Ďakujem lunaru a trotle, že si dali moju FF a blog do podpisu. Arigato...

„Dobré ráno, Tsume,“ prišiel do kuchyne jej brat Ashi, „decká ešte spia?“
„Nagaya spí, ostatní sú hore,“ usmiala sa na neho sestra, ktorá stála za hrncom.
„Dnes príde Hiashi s rodinou, však?“ sadol si za stôl a sestra pred neho položila misku ryže s čerstvou zeleninou a paličkami.
„Ahoj oci,“ vkročila do kuchyne Tanaris v červenom pyžame a pobozkala otca na líce.
Sadla si za stôl aj ona a po chvíľke prišiel do kuchyne aj Segawa, Yochi a Kiba. Hana pracovala od skorého rána v nemocnici. Všetci dostali ryžu so zeleninou a začali raňajkovať. Pri raňajkách bolo chvíľku ticho, keď do toho zhíkla Tanaris: „Tentenina mama mala včera narodeniny!“
„No a?“ nadvihol obočie Segawa.
„Nepogratulovala som jej,“ mladé dievča sa so smutnou tvárou pozrela na otca, dosť ju to zamrzelo.
„Tak zbehneš dnes,“ mykol plecom a trochu tým uchlácholil Tanaris.
„Ozaj Kiba, nemáš ty tiež teraz nejako narodeniny?“ opýtal sa Segawa a získal si bratrancovu pozornosť.
„Narodeniny?“ bol zamyslený a tak neregistroval ho a započul len posledné slovo jeho otázky.
„On nemá narodeniny...on sa vyskytol,“ naklonil sa Yochi ku Segawovi.
Segawa sa zachichotal a Yochimu sa z úst vydral nejaký divný pazvuk, ktorým sa snažil zakryť smiech a pobavenie. Tanaris sa tiež zasmiala a pozrela sa nevinne na Kibu, ktorý mal urazene prekrížené ruky u hrude. Vložila si ryžovú guču paličkami do úst a vymenila si pohľad s Nagayom, rovnako ako otec so sestrou.

Po raňajkách sa Tanaris znova vybrala do obchodu, kde kúpila Tenten želé fazuľky. Tušila, že tie, čo mala zo včera sú už dávno v jej bruchu. K fazuľkám zobrala aj obľúbenú čokoládu jej mami. Mliečna a vnútri karamel. Zaplatila a vybehla do nemocnice, kde na recepcii stretla Tenten s tým, že už ide domov. Tanaris šla s ňou a s ospravedlnením zagratulovala mame Tenten. Nemusím rozprávať o tom, že Tanaris sa ani nevyzula a už mala na tanieri naloženú horu torty. S plným bruchom sa s Tenten vyvalili na gauč a sedeli na ňom dokým neodbila štvrtá hodina...

Večer Tanaris so sesternicou a tetou pripravili večeru a po šiestej hodine už bolo počuť klopanie.
„Vitaj Hiashi,“ usmiala sa Tsume vo dverách a on si so starou známou vymenil formálny bozk na líce, „ahojte,“ pozdravila aj jeho spoločníkov.
„Dobrý večer, Tsume-san,“ pozdravila ju nesmelo Hinata a jej sestra sa usmievala spoza nej, Neji venoval hostiteľke pokývnutie hlavou.

Do veľkej kuchyne majestátne vošiel Ashi Inuzuka a za ním reprezentatívne a poslušne jeho deti. V tenkých kimonách sa uklonili a pozdravili vodcu najmocnejšieho klanu široko ďaleko. Hyuuga im pozdrav opätoval. Inuzuka muži si posadali aj s hosťami. Medzi tým Tanaris s Tsume a Hanou pokladali na stôl jedlo a obsluhovali ostatných. Hiashi sa začal vypytovať živelných mladíkov, ako sa im darilo v dedinách. Ashi sa chvíľku rozprával s Nejim, Hinata a Hanabi sa bavili s Kibom. Následne si sadli aj obsluhujúce tri ženy a konverzácia išla v plnom prúde. Hana rozprávala o dnešnom dni v nemocnici, Tanaris hovorila Hiashimu o Akatsuki a on sa sťažoval na svoje klanové povinnosti.
Po večeri traja shinobi, Ashi, Tsume a Hiashi, ostali sedieť v kuchyni a ich deti sa rozpŕchli. Hinata so sestrou, Kibom a Tanarisinmi bratmi vyšli von na dvor medzi zvieratá.

„Hromadné kúpanie!“ zakričal Nagaya a všetci psy nadšene vyskočili na nohy, až na Morimara, ktorý sa zmätene začal obzerať.
Hanabi aj Hinata sa zachichotali zvedavé, čo sa bude diať. Psy sa postavili do radu a Morimaru pomaly ako posledný, dokráčal k nim. Nagaya sa usmial a pozrel na zvedavé Hyuuga sestry. Potom sa znova obrátil na zvieratá a zhlboka sa nadýchol najviac, ako mu pľúca dovolili.
„Čo to je do pekla to hromadné kup-“ Morimarovi ústa zapchal obrovský prúd vody, ktorý vychádzal z Nagayovych úst.
Vodu vypustil na každého z nich a oni boli behom pár sekúnd umytí od špiny, ktorú nabrali po ceste domov z dedín. Všetky zvieratá sa otrepali a oprskali ľudí pred nimi. Hanabi sa rozrehotala a utierala si tvár od vyprsknutej vody. Morimaru si nepríjemne odfrkol a ľahol si. Uznal však, že mu sprcha ulahodila...

Medzitým hore schodmi, vybehli dvaja mladí jouninovia a zavreli sa u Tanaris v izbe.
„V tvojej izbe som ešte nebol,“ Neji sa mierne pousmial a postavil sa do stredu miestnosti.
Tanaris sa mierne začervenala a posadila sa na posteľ. Pozerala na Nejiho, ktorý tikal očami po celej jej izbe.
„Páči sa ti?“ spýtala sa.
„Áno,“ odpovedal s miernou ľahostajnosťou, no naozaj sa mu páčila.
Tanaris si na niečo spomenula a vystrelila na nohy: „Čosi ti ukážem.“
Rukou mu naznačila, aby ju nasledoval a on ju poslúchol. Zastala pred veľkým oknom a otočila sa na Nejiho: „Zavri oči, musí to byť prekvapenie.“
Neji dvihol kútik v zvedavom úsmeve a zavrel ich. Ona odhrnula dlhé závesy, čo mala pred oknom a otvorila jeho obe strany.
„Môžeš,“ povedala mu a on otvoril oči.

Uvidel výhľad za Tanaris a padla mu sánka. Ich dom bol veľmi vysoký a výhľad na Konohu úžasný. Odtiaľto bolo vidieť azda všetko v dedine. Lesy, ulice a ľudí v nich. Tanaris sa postavila do okna a oprela si obe ruky o parapetnú dosku. Vždy pred spaním pozerala na rozsvietenú Listovú dedinu. Pripomínalo jej to, že už nie je tým, čo si z nej vychoval Orochimaru. Že má domov. Skutočný a svoj pravý domov, kde sú jej traja živelný bratia, otec a zároveň bývalý sensei, usmievavá teta, zamaskovaný a šedovlasý strýko, veselý bratranec so sesternicou, pracujúcou ako veterinárka a v neposlednom rade - najlepšia kamarátka s dvoma drdolmi. Nehovoriac o mužovi, čo tam s ňou stál a všetkých jej priateľoch. Zvykla vnímať šumenie lístia, obzerala si budovu kage a pozorovala nočnú oblohu.

Zrazu sa sebou ucítila pohyb a Nejiho telo. Aj on si ruky oprel tam, kde Tanaris a pozeral sa smerom von z okna. Tanaris zavrela oči a potom zaklonila hlavu a venovala mu úsmev, ktorý jej opätoval. Vrátila svoj zrak na dedinu a pri tom jej puklo v krku. Jeho hnedé vlasy ju pošteklili na šiji a tlak na hlave, ju upozornil, že si na ňu Neji položil bradu. Obaja sa pousmiali, no nie len nad pôvabnosťou ich domova.

„Krásny pohľad,“ zašepkal potichu.
„Však?“ Tanaris sa usmiala a otočila sa smerom k nemu, no až potom jej trklo, v akej tesnej blízkosti pri nej je.
On jej bez slova prikývol a upieral svoje oči na ňu. Po chvíľke si ju pritisol do náručia a ona v ňom spočinula niekoľko minút. Spoločne sa dívali na slnko zapadajúce za stromy. Potom Neji zavrel okno, lebo sa prudko ochladilo. Obaja si sadli vedľa seba na posteľ v tesnej blízkosti. Obom im bolo spolu príjemne. Po každé sa mali o čom porozprávať. Neskôr dievča zbehlo dole po misku malín a vrátila sa po Nejiho s tým, že nech si idú pozrieť televíziu. Nemal nič proti a tak sa usadili v gauči.

„Ľahni si ako doma,“ vyzvala ho Tanaris, keď videla, že si sadá s vystretým chrbtom a nohami spojenými, „vyvaľ sa. Inak sa budem cítiť fakt nepríjemne.“
„Tak...dobre,“ trocha sa osmelil a uvoľnil telo.
Tanaris zobrala malú taburetku a posunula ju pred gauč, aby si mohli obaja vyložil nohy. Zapla televíziu a v nej bežala nejaká zábavná relácia. Tanaris si napol ľahla a oprela si o Nejiho hlavu. Jej opieranie o jeho rameno mu nepríjemne tlačilo na kosť a tak nadvihol ruku a obtočil ju okolo Tanaris. Tá si potichu vzdychla a pravú ruku prevesila cez jeho brucho a objala ho v pase. Pritisol si ju k sebe bližšie a inštinktívne jej vtisol bozk do vlasov.

V tom stŕpol. Uvedomil si, že konal skorej, ako si to premyslel. Pomaly zaťal zuby a čakal na reakciu. Ona na to nereagovala, lebo si nebola istá tým, či ju Neji skutočne pobozkal do vlasov, alebo to bol výplod jej mysle. Spokojne si vydýchla a pomrvila sa mu pod rukou, aby mu dala znať, že všetko je v poriadku. Tá nepohoda z toho bozku sa z neho nedala nevycítiť.

Okolo obývačky prechádzal Hyuuga Hiashi, ktorý sa vracal z toalety a len náhodou sa otočil smerom do obývačky a videl k sebe tisnúcich sa dvoch ľudí. Až po malej chvíľke si Hiashi uvedomil, že je to Tanaris a Neji. Nie, že by mu to pomaly zapínalo, ale táto skutočnosť mu nejako nešla dokopy.
Vrátil sa naspäť do kuchyne medzi súrodencov a palcom ukazoval za seba: „Tanaris a Neji, oni spol-“
„No to ani my nevieme,“ usmiala sa Tsume a venovala Ashimu pohľad.
Hiashi si sadal na stoličku a mračil sa: „Keby spolu boli...tak by som si to všimol. Alebo skôr by mi to Neji sám povedal, no nič mi nehovoril.“
„My sa s Tanaris na túto tému nebavíme,“ zdôraznil Inuzuka, keď zazrel Hiashiho otázku v očiach, „je dosť citlivá, čo sa jeho týka.“
„Takže viete, neviete, čo je medzi nimi?“
„Nechodia spolu. Keby hej, to by sme z nej vytiahli,“ pozrela sa Tsume smerom z kuchyne, „no vyzerá to tak, že sa to ešte len rysuje.“
„Ale aj tak, je to zvláštne...celé...akési divné,“ zamyslel sa Ashi a krútil hlavou.
„Máš niečo proti tomu? Ja by som nemal,“ povedal Hiashi a tým celkom súrodencov prekvapil, „naše klany boli vždy v priateľstve.“
„Nie, nikto z nás nemá. Mám však pocit, že Tanaris...sa len snaží ujsť,“ znova prehovoril otec Živelnej štvorky.
„Ujsť?“ opýtal sa Nejiho strýko a prižmúril oči.
„Mala rada niekoho iného, no ten ju sklamal,“ rozložil otec jednou rukou...

„Ahoj oco,“ ozval sa Yochi a nabehol do obývačky, „sme doma.“
„Ja viem, Segawu je počuť už hodnú chvíľku,“ usmial sa otec a do toho zaznamenal svojho ďalšieho syna.
„Dámy a páni...veľký Segawa, vlastník vzácneho kekkei genkai, mysľou ovládajúci vzdušný živel, práve vstupuje do dom-“
Vetu nedokončil, lebo ho Tanaris kopla do zadku a on sa rozčapil na zemi v chodbe. Nagaya sa hlasno rozosmial a vošiel aj s Tanaris do obývačky. Za nimi Segawa, šúchajúc si kostrč.

„Ako bolo?“ spýtal sa otec a poobzeral si tri úsmevy a jeden bolestný výraz.
„Super,“ odpovedal mu každý a Segawa len zafrflal a odišiel hore rovnako ako Yochi a chcela aj Tanaris, ale otec si ju zavolal naspäť.
„Tanaris, nebuď zlá na Segawu,“ pozrel na ňu a ona sklopila zrak.
„Prepáč,“ povedala potichu a videla ako Nagayove nohy sa pohli smerom ku gauču.
„To nehovor mne, ale bratovi. Vieme aký je Segawa, i tak ho nechaj, lebo raz ti bude určite veľmi chýbať,“ povedal otec a ona pokorne odišla hore do izby.
„Obdivujem tvoju múdrosť, otec,“ vedľa neho sediaci Nagaya naňho otočil hlavu a otec sa po jeho slovách usmial.
„Raz budeš aj ty taký. Ani ty ani tvoja žena nedovolíte svojim deťom, aby jeden druhého kopali do zadku,“ uškrnul sa a na to sa Nagaya rozosmial.
„Ach...keby to bola Yuki...“

Slová povzbudenia a posilnenia v dúfanie, že všetko bude, tak ako si praje, vyšli z otcových úst hneď, ako si Nagaya povzdychol. Otec sa milo usmial a potľapkal po ramene syna s tým, že keď bol on v jeho veku, šialene sa zamiloval do istého dievčaťa. Bezmocne dúfal, že si ho všimne a keď to už vzdal, uvedomil si, že niekto ako dcéra samotného Hatakeho Sakuma sa nemôže zamilovať do obyčajného ninju z nie tak moc uznávaného klanu Inuzuka...

„...avšak Nagaya, stalo sa. Žena menom Hatake Kayo čakala len to, kým ju oslovím, no ja som si spravil zlý záver. Teraz mi po nej zostali štyri krásne deti,“ usmial sa otec a v jeho očiach sa objavili slzy.
„Oci,“ bolestivo vydýchol Nagaya a chytil otcovi ruku.
„Chýba mi...“
„Viem, aj nám...“
Ashi Inuzuka potiahol nosom a zotrel si slzy z klanových znakov. Vyzval syna, aby si obul topánky. Nagaya mierne zaskočený, otca poslúchol a spolu vyšli na dvor.
„Chamaru, nemusíš ísť s nami,“ povedal mu Ashi, keď videl ako sa k nim blížil.
„Fajn,“ ninken mu odpovedal a znova si ľahol vedľa Morimara.

„Čo sa deje?“ opýtal sa Nagaya, keď ho otec viedol do ulíc.
„Chcem vedieť, čo je s Tanaris,“ povedal jednoznačne a prebodol syna pohľadom, „mám strach.“
„Máš na mysli to aká prišla zničená?“
„Hai.“
„Nó...s Gaarom to nevyšlo,“ skonštatoval brat a otec si porazenecky povzdychol.
„Čo sa pokazilo?“
„Dokopy...neviem. Je to také zamotané, veľa sa tam toho udialo, no skutočný pravý dôvod, neviem,“ hovoril brat a predieral sa plnou ulicou.
„Akože nevieš?“ nervózne z neho vybehlo, „veď ste tam sedeli štyri hodiny.“
„Lenže z toho, čo povedala sa nedá usúdiť nijaký záver. Jediný, kto na to pozná odpoveď je Gaara. On si však toto drží v hlave. Najprv tvrdil, že kvôli diaľke medzi nimi, no ja si myslím, že to je-“
„Hlúposť,“ dokončil za neho otec a zamyslene naďalej kráčal ulicou, „avšak je pravda, že Gaara je Kazekage. Má veľa starostí, ale nesedí to na neho aj napriek tomu...“

„Tak v tom je,“ začal rozjímať Hyuuga a schoval svoje levanduľové oči pod viečkami.
„V čom? Ich náklonnosť?“ Tsume sa usmiala, vedela, že Hiashi je múdry a bystrý.
„Áno. Neji je tiež sklamaný. Nechcel mi to povedať. Ťahal som to z neho dlho, ale nedalo sa to prehliadnuť, bol ako kôpka nešťastia.“
„Takže spriaznené duše,“ Tsume sa napravila na stoličke a uchlipla si z čaju.
„Zo začiatku,“ povedal Ashi a nespúšťal oči na dvere von z kuchyne.
„Teraz sa im to začalo vymykať z rúk,“ povedala jeho staršia sestra.
„Neji je dosť múdry a rozvážny na to, aby si to všimol,“ pozrel sa na Ashiho a ten naňho zahliadol, „nehovorím, že tvoja dcéra si to nevšimla. Nepoznám ju tak ako svojho synovca.“
„Ja by som bol za, aby oni samy na to prišli a aby si to uvedomili. Tak to bude najlepšie,“ povedal Inuzuka a Hyuuga mu prikývol.
„Súhlasím. Ak predsa budú spolu, Tanaris prijmem.“
„A my Nejiho...“

V kancelárii Kazekageho sa začalo stmievať. Mladý Gaara odštupľoval tykvu pri jeho nohách a vyšiel z nej piesok. Ten sa pohol smerom k vypínaču a keď bol pri ňom, sformoval sa do ruky a šťukol ním. Naraz tam ostalo také svetlo, že Kazekagemu až zaslepilo zrak. Pošúchal si oči a tým sa snažil zotrieť spánok z nich. Pracoval už od rána a ešte sa nezastavil. Hrabal sa v papieroch, keď sa mu vo dverách zjavila Temari.

„Máš čas?“ opýtala ako keby sa ho bála.
„Nemám, ale nájdem si ho, pre teba,“ odložil pero a zadíval sa na ňu.
Síce bol stále nahnevaný na jej osobu, no počul jej sklesnutý hlas.
„Chcela by som sa ti ospravedlniť za to včerajšie ráno. Len som chcela, aby si prišiel sám, nie s ňou,“ pri posledných slovách zatínala zuby.
„Ja som mal prísť sám. Uznávam,“ povedal a kývol jej jemne hlavou v pokornom geste.
Tváril sa náramne diplomaticky, takýto postoj u neho Temari voči nemu nevidela dlho. Desilo ju to, lebo vedela, že to je určitý spôsob odcudzenia sa.
„Gaara, pozri...nechcem sa ti do ničoho starať, ale chcem vedieť jedinú vec,“ snažila sa skryť svoju rozhnevanú gestikuláciu.
„Akú?“ spýtal sa aj keď vedel, o čo ide.
„Vysvetli mi, prečo Matsuri. Tráviš s ňou vyše času, ako je zdravé. To dievča ťa namotáva,“ snažila sa tento krát zjemniť svoje vystupovanie.
„Tanaris odišla a ja sa musím venovať svojej študentke. Odmieta ma. Tanaris ma odmieta. Prečítal som si to v liste od nej,“ jeho výraz sa zmenil, „len som chcel...chcem zabudnúť na tú bolesť a prázdne miesto v srdci, ktoré mi po nej zostalo. Je to ako keby si sa ocitla na mori v malom drevenom člne a nemáš veslo. Keď s ňou trávim čas, zazdím to všetko a aspoň na chvíľu mi je dobre.“
„G-Gaara,“ vydýchla jeho sestra a pozerala na brata.
„Priznávam, že keď som s Matsuri...tak sa so mnou niečo deje. Mám miestami, až by som povedal výpadky, že ma priťahuje a ja sa nechám.“
„Manipuluje tebou,“ zasyčala blondína.
„Nemanipuluje,“ namietol, neveril tomu alebo skôr, nepriznával si to.
Nechcel si priznať, že s ním dokáže niekto mávať.
„Prosím...dávaj si pozor,“ podišla k nemu sestra a on sa postavil.
„Už som ti raz povedal. Tanaris ma už nechce a mne sa do môjho milostného života nemusíte starať,“ spočiatku bol jeho tón jemný, no druhú vetu vyslovil tvrdým tónom, ktorý sa používateľke Fuutonu priam zabodol do srdca.

Temari zvesila hlavu a mala chuť znova sa s ním pohádať, no vedela, že zas by bola na začiatku. Miesto toho Gaaru poprosila, aby jej dal nejakú misiu na dlhšiu dobu. Vraj si potrebuje od Shikamara prečistiť hlavu. Brat jej nerád vyhovel. Dostala misiu, pri ktorej pôjde do Mlžnej zaniesť Mizukage dokumenty týkajúce sa toho, že Gaara súhlasí so stretnutím piatich kage. Cesta tam pri jej tempe potrvá tak päť dní, takže bude mať dosť času, aby sa dala dokopy. Dostala do ruky zvitok aj s pokynmi. Napísala doporučujúci list pre Masashiho, že počas toho, ako bude preč je dočasným riaditeľom nemocnice. Ako jediný vedel presne, čo treba vybaviť a ako to všetko v nemocnici do podrobna funguje. Verila jeho schopnostiam a spoliehala sa na ne rovnako ako Gaara.

Na druhý deň ráno Temari za svitania opúšťala bránu Piesočnej, keď sa pred ňou zjavila postava z piesku. Bol to Gaara. Poprial jej dobré ráno a šťastnú cestu. Mal celkom spokojnú tvár, zmena nálady ju prekvapila a veľmi potešila. Objala ho.
„Ďakujem. Vážim si to,“ šepla mu Temari do ucha, keď ju objímal.
„Čoho?“ v rozospanom šepote jej brata, bolo počuť začudovanie sa.
„Že si vstal aj keď si neskoro do noci pracoval,“ usmiala sa a brat sa od nej odtiahol, obzerajúc si svoje pyžamo.
„Aspoň niekto ťa vyprevádza,“ zasmial sa potichu a zamával sestre, ktorá sa dala do kroku, „maj sa, sestra...“