Zmätený Kazekage 48.

Prečítať!

Ták...máme tu prelomový diel Dúfam, že sa vám bude páčiť. Ďakujem všetkým za pochvalu mojich obrázkov. Teší ma to! Ďakujem aj za všetky komentáre, hlasy a pridania do obľúbených.

Ste zlatíčka :-*

Na tento diel mám dve špeciálne venovania:

Chcela by som venovať diel YukiKATEKE . Ďakujem za to, že si pridala do podpisu blog .

Poďakovať chcem aj -AkaUchiha- za to, že mi vytvorila FC. Ďakujééém, si moc moc zlatá :-* !

Samozrejme (...bože už ďakujem asi 1000 krát... gome ) ďakujem každému, kto si dal do podpisu Zmäteného Kazekageho alebo blog sameta. Arigato!

Tanaris sa po stretnutí s ním, znova ocitla mimo svoje racionálne rozmýšľanie a podišla k nemu. Mladý Hyuuga vo svojom rozpoložení a neváhal. Chytil svojou studenou rukou tú jej a ona sa nechala pritiahnuť k nemu. Toto bola ich klasika, ale to ste si už myslím všimli sami. Ustúpil pár krokov, zvrtol sa na päte a drsne s ňou šľahol o stenu, až vyjajkla. Nevadilo jej to, ba naopak. Chladná stena pod vodopádom sa jej zarezávala do lopatiek, rovnako ako horúčava z muža pred ňou. Padajúca voda na nich špliechala, Tanaris začala tlmene dýchať, keď jej Hyuuga prechádzal prstami po krku. Sám seba desil za to, čo chcel jej robiť a ako. Trochu ako blázon, pomaličky a opatrne sledoval, ako sa jej pery chvejú. Spontánne si preplietli prsty na druhej ruke a muž dvihol spojené dlane najviac, ako jej výška dovoľovala. Pritom sa navzájom prepaľovali pohľadom. Príťažlivý Hyuuga sa pomaly začal približovať k jej perám. Spoločne sklopili viečka a jeho ľadové pery sa nasali na ňu. Prvotný pocit bol zvláštny, no po pár pohyboch sa zosúznili.
Neji jej perami prešiel na krk a telom prešla vlna vzrušenia. Vzdychla a naznačila mu, že chce mať uvoľnené ruky. Gesto pochopil a zložil ruky. Bleskovou rýchlosťou schovala dlane v jeho vlhkých vlasoch a začala bozky náruživo opätovávať. Neji bol z počiatočnej absencie jej spolupráce trocha znepokojený. Potešil sa, keď zistil, že sa už Tanaris činí a prechádza mu po nahej hrudi. Aj v tom studenom opojení vody ho obaril vzrušujúci pocit z jej odvahy a dotykov. Nútil sám seba ukľudniť prietoky krvi vo svojom tele.

Prostredníkom jej prechádzal po stredu chrbtice, mokré tielko sa na ňu lepilo. Obkresľovali dokonalo každú krivku na tele. Doslovne sa prepadával do chtíču. Až ho z toho hlava rozbolela. Veľkými rukami jej stískal boky, keď pošúchal palcami bedrá a zašiel nimi aj pod tričko. Mierne mu vadilo. Cez bozk vydrala ston a natisla sa k nemu ešte viac. Vychutnával si ten pocit, keď sa triasla po každé, keď brušká najkratšieho prstu sa premávali na jej pokožke. Husinu mala z toho všade. Postupom času sa aj tie malé kúsky nežnosti a jemnosti vytratili. Dobíjal sa na ňu čím ďalej, tým vášnivejšie a ona ho vábila čím ďalej, tým neodolateľnejšie. A to hodiny. Pod tokom vodopádu, obaja takmer nahí sa bozkávali, dokým skoro nezmrzli na kosť.

„Uááách, dobré ráno,“ zívol Lee a povystieral sa.
Nikto mu neodpovedal a tak sa otočil po svojich spoločníkoch. Zasekol sa. Videl Inuzuku s Hyuugom s prepletenými telami a ešte s vlhkými vlasmi. Po chvíli sa prebral z tranzu a všetkých zobudil. Tanaris vrčala ako hyena, pretože s Nejim spali asi dve hodiny. Navyše...každého z nich hrýzlo vnútro. Tenten a Gaara. Jeden na druhom videli podobné myšlienkové pochody a na chvíľku od seba odstúpili, zatiaľ čo sa pustili do balenia vecí. Inuzuka naháňali v mysli iné veci ako porovnávanie Nejiho pier s Gaarovými. Nebola na seba hrdá, ale nemohla si klamať. Páčilo sa jej to. Prehltla sťažka a pozrela na Nejiho ustarostenú tvár. Šialenosť, ktorá ho pochytila, nemala u neho toľké výčitky ako u nej, ale cítil sa zvláštne. Všetko to bolo moc zrazu i napriek tomu ho činnosti tohto typu interesovali. A že veľmi...

Štvorica sa dobalila, Tanaris zahasila oheň a behom išli zachrániť rukojemníka. Za tento čas si Shino aj Lee domysleli, čo je medzi Nejim a Tanaris. Aj keď to obaja nechápali, nebol čas na otázky, lebo cieľ bol neďaleko. Po štyroch hodinách cesty sa zastavili u malého opusteného domčeku na kraji rieky. Tanaris vybehla do koruny vysokého stromu a ostatní šli za ňou.

„Takže v prvom rade...Neji,“ pozrela na neho a on vedel, čo po ňom chce.
„Byagukan!“ navreli mu žili okolo očí a pohľadom skúmal okolie, „okolo nás sú dvaja ninjovia. Jeden smerom na západ a druhý na východ.“
„Fajn. Týchto sa zbavíme ako prvých,“ povedala Tanaris, „ako to vyzerá vnútri?“
„Vnútri vidím troch, z nich jedna žena.“
„A čo zajatec?“
„Zavretý a zviazaný v pivnici,“ povedal Neji a žili, ktoré zavádzali chakru do očí, zmizli.
„Dobre. Máme to takto: Lee a Neji, vy pôjdete odstrániť tých na hliadke a ja so Shinom pôjdeme do vnútra. Shino,“ pozrela na neho, „ty spravíš nejakým jutsu zmätok vo vnútri a ja ich zatiaľ dostanem pomocou ninjutsu.“
„Tak to celý ten dom vyletí do vzduchu,“ poznamenal Shino a Tanaris vytiahla kunai a znepokojivo ho olízala.
„To vyletí,“ arogantne sa usmiala, „tak, pripravení?“
„Hai!“ Lee jej ukázal palec hore a aj spolu so Shinom zoskočili zo stromu.
Neji sa otočil na Tanaris trocha znechutený z tiku s kunaiom: „Dávaj si pozor.“
„Budem. Aj ty,“ trocha neisto k nemu podišla.
Vzal ju za bok k sebe a daroval jej bozk, rukou zahrabujúc do jej vlasov. Na to s Nejim zoskočili zo stromu.
„Držte sa,“ povedala posledné slová a so Shinom sa začali plížiť k domu.

„Najprv vypusť do vnútra svoje chrobáky,“ šepla Tanaris, spolu so Shinom skrytá v kríkoch.
On jej prikývol a vystrel rukáv, z ktorého začali vyletovať malé mušky. Cez okno začali dovnútra jednomiestneho domu vletovať Shinove chrobáky. Zrazu sa ozvalo kliatie a nukeninovia vyšli pred dom, oháňajúc sa. To im však nepomohlo, Shino držal svoje stvorenia tesne pri nich a znemožňovali im poriadne sa hýbať. V tom vyšla Tanaris z kríkov a začala skladať pečate: „Fuuton: Kamikaze!“
Jedného z nich zasiahol božský vietor z dlane Tanaris. Muž odletel niekoľko metrov a spadol do rieky.
„Shino, postaraj sa o tú ženskú,“ on sa vynoril spoza kríkov a privolal všetky mušky k sebe.
„Ty jeden hnusný!“ zakričala na neho žena, no on ju behom chvíle odrovnal a ona sa v bezvedomí zviezla na zem.
„Prišli ste si po syna feudálneho pána, že? Ninjovia z Listovej,“ muž sa pozrel na Tanaris a zažmúril očami, no tá mu nedala ani dýchať.
Koncentrovala do ruky chakru a s namáhavým krikom ju vypustila vo forme ohnivého prúdu.
Muž začal skladať obranné pečate: „Suiton: Suihachi!“

Dve techniky, obe vychádzajúce z rúk sa stretli a naokolo začala vznikať vodná para. Mužova technika však bola omnoho slabšia, ako jej a tak behom sekundy bolo počuť rev: „Vy sv*ne Konožské!“
Tanaris sa sklonila nad muža a priložila mu kunai ku krku: „Zranili ste syna feudálneho pána?“
Nukenin najprv počúval otázku Tanaris, no potom sa zarazil: „Tie znaky na tvári. Počkať...nie si ty Tanaris Inuzuka?“
„Ako to, že ma poznáš?“ zamračila sa a telom jej prešiel zašklb hnevu a zvedavosti zároveň.
On sa zasmial, pričom vykašlal trocha krvi: „Bola si u Orochimara, pre ktorého sme spravili pár služieb. Zabíjaš nukeninov a sama si ním? Aké... pokrytecké.“
Tanaris s revom podrezala mužovi krk a sledovala, ako sa jej ruka s kunaiom a mužove oblečenie sfarbilo karmínom. Začula čľupnutie vody a pozrela smerom na veľkú rieku. Z vody štveral ten, ktorého tam pomocou svojej vzdušnej techniky odhodila.

„Shino!“ zvrčala po ňom, „dostaň ho, lebo keby som to urobila ja, tak by som ho asi zabila!“
„Hai,“ pozrel na ňu cez čierne okuliare.
Tanaris znova pozrela na muža, ktorý už teraz ležal v kaluži krvi. Uvedomila si svoj čin. Neudržala sa a zviezla sa na kolená k mŕtvole. Ruky sa jej začali triasť. Videla, ako sa na dlaniach derie na pokožku pot z nervozity, ktorý sa na jej pravej ruke mieša s mužovou krvou.
„Čo som to spravia?“ šepla a pokúšala sa ukľudniť pečať, ktorá mala zo smrti veľkú radosť.
Vedela, že muža nemala zabiť, bol potrebný pre informácie. Bol to ich vodca. Zaťala zuby a zrazu sa zarazila. V hlave sa jej prehral ten moment ako kunai prerezal hrdlo tomu nukeninovi. Uvedomila si, že v tú chvíľu sa jej prekliata pečať zaradovala. V ramene jej naďalej rástol pocit chvenia. Chytila sa za neho a stlačila si ho. Šúchala ho, ako malému dieťaťu lakeť, keď si ho udrie.

„Nehovor, že ťa bolí pečať?“ ozvalo sa za ňou a ona strhla.
„Neji...nie, nebolí,“ otočila sa naspäť pred seba.
„Vy ste zabili vodcu?“ Lee sa postavil k jeho hlave a prekvapene si prezrel Tanaris a Shina.
„Tanaris ho zabila, ja som len omračoval,“ povedal Aburame a začal zväzovať ženu v bezvedomí.
„My sme našich dotiahli tu,“ ukázal Lee ku stromu a keď sa Tanaris lepšie nazrela, videla dvoch mužov ležať v tráve, „horších amatérov som ešte nevidel.“
„Dobre, tak ako sme mali v pokynoch,“ začala hovoriť Tanaris, „týchto máme doviesť do mesta, na políciu a potom ísť aj so synom do Konohy.“

Dokončila a rozbehla sa do domu a Neji za ňou. Vnútri to bolo tesné, len jedna veľká posteľ. Súdiac podľa jej vzhľadu, musela mať tak milión rokov. Dvere do pivnice, kde bol uväznený syn feudálneho pána, boli vyrezané na podlahe. Po otvorení začuli detský plač. Neji si s Tanaris vymenili zamračené pohľady: „Myslel som, že jeho syn bude dospelý,“ šepol potichu Neji.
„Náš feudálny pán sa pred pár rokmi oženil s nejakou mladou slečnou z krajiny Železa,“ ozrejmila mu Tanaris.
„Bože, taký starý by mal mať vnúčatá a nie deti,“ Neji znechutene pokrčil nos a potom sa sklonil do diery, „nemusíš sa báť.“
Snažil sa znieť chlácholivo, no jeho bežný tón a intonácia hlasu, neboli moc povzbudivé pre malé dieťa. Pridala sa teda do toho aj Tanaris svojím ženským hlasom: „Sme ninjovia z Listovej a prišli sme ťa zachrániť na rozkaz tvojho otca.“
Plač zmizol a Neji potichu zoskočil do vnútra a za ním aj Tanaris. Tá vytvorila malý ohník na ruke a posvietila na vnútrajšok pivnice. Nebolo tam nič okrem malého chlapčaťa. Tanaris sa k nemu priblížila a on sa mierne ucukol.
„Neboj sa nás, prišli sme po teba a pôjdeme za tvojím ockom,“ Tanaris si k nemu čupla a usmiala sa, „aha, vidíš? Máme čelenky Listovej.“
Ukázala na svoje čelo, kde mala čelenku a aj na Nejiho, ktorému sa podarilo usmiať na chlapca a on sa tým osmelil.
„Som Ichiro,“ povedal malý chlapec a Tanaris až teraz postrehla v tej tme, že má šedé vlasy.
„Ja som Tanaris Inuzuka a toto je Neji Hyuuga, hore na nás čakajú naši kamaráti Rock Lee a Shino Aburame,“ hovorila a pritom vyslobodila chlapcovi ruky.

Tanaris si vzala sedemročného chlapca na ruky a vyskočila s ním von zo zatuchlej pivnice. Malý Ichiro sa zoznámil s ďalšími členmi tímu a všetci odišli do mesta, kde odovzdali previnilcov. Tým mohla začať púť domov. V meste Tanaris s Nejim a Ichirom hľadali niečo, v čom by sa Ichiro ľahšie prenášal. Nevyzeral na to, že by bol zvyknutý na dlhé trasy. Navyše to malé bolo zošokované, roztrasené a unavené. Prenášanie na chrbte by bolo nepohodlné. Napokon dvojica našla veľkú pevnú šatku, ktorú Tanaris Nejimu obviazala okolo hrudníka a zaviazala ju tak, aby si malý chlapec mohol do nej vopchať nohy. Po ceste sa tak malý nemusel Nejiho držať ako kliešť a aj Nejimu bolo príjemnejšie, keď ho zozadu tričkom neškrtil ich drobný spoluputovník.
Navečer sa pätica zložila. Tanaris spravila oheň a Lee poučoval malého chlapca o sile mladosti. Shino a ostatní na to bezmocne pozerali a nechali Leeho, nech si robí svoje prednášky.

„Ichiro, mal by si ísť spať. Zajtra ešte máme pred sebou cestu,“ povedal Neji, keď prišiel ku nim.
„Hai, Neji-san,“ nadskočil chlapec a bežal k Tanaris, ktorá mu spravila skromnú posteľ zo Shinovho vankúšu, jej vlastnej a Leeho deky.
Syn feudálneho pána si spokojne ľahol do nej a zabanbušil sa. Inuzuka mala hlavu podopretú rukou a pozorovala, ako sa malé chlapča usmieva a oddychuje. Neji prišiel k Tanaris a ľahol si za ňu.
„Arigato,“ zašepkal malý chlapec, no počula to len Tanaris a Neji.
Dievča sa usmialo a pohladilo ho po vlasoch: „Nemáš vôbec zač. Teraz spi.“
Dopovedala a otočila sa smerom k Nejimu, ktorý mal privreté oči.
„Je ti zima?“ spýtal sa jej potichu.
„Trochu...ale to sa spraví.“

Neji mierne zamračil tvár, no v tom dostal odpoveď. Oheň horiaci pri nich sa zväčšil a tak oblial okolie väčším teplom. Naťahujúc krk vyzeral na živel a potom sa zložil naspäť na maličký vankúš: „Vždy som obdivoval oheň. Beriem ho ako určitú prírodnú autoritu a fascinuje ma, keď vidím ako mu rozkazuješ.“
Tanaris privrela oči a usmiala sa. Pohľadom sa mu snažila poďakovať a na to mu vtisla pár bozkov na pery. Telom sa jej predral pocit, že jeho dotyky, pery sú iné. Radšej sa schúlila k nemu do náruče, no úplne uvoľnená vôbec nebola. Svaly povolili až keď zaspala.

Na ďalší deň docestovali do Konohy. Tento deň si na chlapca na chrbát zobral Lee. Vraj to bude skvelý tréning a Gai-sensei bude za to na neho pyšný. Rozprával nejakú historku z tréningu, no Tanaris ho nepočúvala. Bola ponorená v myšlienkach. Behalo jej mysľou veľa vecí. Čo Tenten a má chápať Nejiho správanie akože sú spolu?
Mala obrovské obavy a keď v diaľke zazreli dedinu, narástla jej guča k krku. Rozmýšľala nad možnými scenármi, ktoré by ju mohli postihnúť, až sa to Tenten dozvie. Skončí ich priateľstvo?

„Tanaris?“ ohradil sa Shino a zamračil sa, „počúvaš ma?“
„Shi-Shino, prepáč,“ pozrela sa na neho ospravedlňujúco, no on urazene pozrel pred seba a mlčal.
Povzdychla si a zazrela Nejiho, ktorý vyzeral, že je v poriadku. Všetko to však bola len maska. Nechcel, aby ho Tenten videla s Tanaris. Nechcel ju niečomu takému vystaviť a ani seba.
Docestovali do dediny a skončili u Tsunade v kancelárii, kde sedel aj otec uneseného, ktorého chlapec vystískal. Feudálny pán sa postavil, držiac syna za ruku: „Ďakujem vám. Som vám dlžníkom,“ mierne sa uklonil a mlčky pomalým krokom vyšiel z miestnosti.
Tsunade po zabuchnutí dvier pochválila štvoricu a prečítala si hlásenie, ktoré spísali pred spaním u ohňa. Godaime čítala, až sa zarazila. Dvihla hlavu od zvitku a pozrela na Tanaris zamračene: „Ty si zabila vodcu?“
Inuzuku prepadol strach z Hokage: „Ts-Tsunade-sam-“
„Tanaris...nemali ste predsa rozkaz zabíjať, mali ste všetkých doviesť na políciu v meste. Prečo si ho zabila? Navyše to bol vodca.“
„J-ja,“ začala sa zakoktávať a pozerala radšej do zeme, ako na Tsunadin rozčúlený výraz, „ja...s-som.“
„Slovne sa jej dotkol tým, že ju nazval pokrytcom kvôli tomu, že je bývalou nukeninkou a nukenina zabíja,“ ozval sa Neji a Tanaris na neho dvihla hlavu s hnusným výrazom.
„Poznal ťa?“ Tsunade si prekrížila prsty pred tvárou a prebodávala ju pohľadom, ako ešte nikdy.
„Vraj robili pre Orochimara nejaké služby, ja som si ho nepamätala,“ povedala miernym tónom.
„Myslela som, že nebudeš takto konať. Neuvážene a opäť. Tanaris...musíme sa porozprávať. Vy ostaní, choďte,“ naznačila im rukou, aby odišli.

Oni sa s pozdravmi pobrali preč a Tanaris nasucho prehltla.
„Ako si ho zabila?“
„Držala som mu kunai u krku a pýtala sa, či chlapcovi ublížili a na to mi povedal, to, čo povedal,“ zaťala päste, „že som nukenin a pokrytec.“
Tanaris prekonávala hnev a zlosť, ktorá ňou prúdila. Tsunade si povzdychla: „Viem, že to je pre teba veľmi citlivá téma, ale toto nesmieš robiť. Keby to aspoň nebol vodca. Možno sme prišli o dôležité informácie, ktoré vedel len on, nie jeho podriadený.“
„Mrzí ma to...“
„Tanaris, viem, že to bude asi pre teba ťažké, ale...musíš sa vrátiť do Suny,“ vyhlásila Tsunade a postavila sa.
Inuzuka na ňu dvihla zrak a nechápavo sa pozrela: „Ale j-“
„To mi je jedno, či si tam mala ísť až za mesiac, týždeň alebo dva. Musíš ísť a vyriešiť si nedoriešené, lebo potom ti to zatieňuje rozmýšľanie a to ja nepotrebujem. Potrebujem, aby si misie splnila pohotovo a efektívne,“ hovorila Tsunade a Tanaris žasla, koľko rešpektu a autority z nej išlo, „viem od tvojej rodiny, že ty a Kazekage máte sebe sympatie. Vrátiš sa do Piesočnej za pár dní. Rozhodni sa kedy chceš odísť.“

Nemohla nič iné len prikývnuť. To, čo nakázala Hokage, bolo sväté pre každého ninju. S tichým pozdravom odišla preč z kancelárie a hneď, ako z nej vyšla chytila sa za vlasy a zošuchla sa na zem v totálnom zúfalstve. S Nejim to zašlo priďaleko, pričom zadné dvierka sú zatiaľ zamknuté. Tenten to nevie a ani Gaara, za ktorým sa mala za pár dní, vydať do Suny. Mala pocit, že ju čoskoro porazí na mieste. Pozviechala sa a vyšla na ulicu. Vonku ju čakali Lee a Neji.

„Čo tu robíte?“ zasekla sa a videla Nejiho zamračenú reakciu.
„Mysleli sme, že by sme išli do kúpeľov,“ Lee sa poškriabal na líci a pozrel na ňu s úsmevom.
Zdvihol sa vietor a odhalil Inuzuke krk. Nejimu pri pohľade naň prešlo telom vzrušenie. Chcel ten krk. Chcel ho bozkávať.
„Tak fajn,“ usmiala sa na neho a pozrela na Nejiho.
Naznačila mu očami, aby išli stranou. Neji to však vyriešil na rovinu: „Lee, potrebovali by sme s Tanaris chvíľku osamote.“
„Samozrejme, Neji!“ ukázal mu palec hore a na Tanaris žmurkol jedným okom, „počkám vás pred kúpeľom. Pôjdem po rukách, tak si kľudne dajte načas!“

Neji sa poobzeral okolo seba, či nie je okolo nich niekto príliš známy. Vzduch bol čistý a tak ju chytil jednou rukou zozadu za krk a pritiahol si ju k sebe, darujúc jej bozk. Tento však chvalabohu nezačala akosi porovnávať s Gaarom a tak mu ho spokojne opätovala. Vlastne dostala chuť na ďalší bozk. Muž vytvoril na malý moment medzi nimi medzeru. Držiac za ruku ju viedol na bok z ulice. Zastali až u veľkého stromu, o ktorého kôru pritlačil Inuzuku.

Ich pery tvrdo narazili na seba v horlivom zápale. Tanaris sa nemohla nabažiť toho, ako jej cez prsty pretekali Nejiho pramienky vlasov. Mal ich tak hebké. Obom sa cez spojené pery predierali tiché stony. Tisli sa jeden na druhého ako o život. Po niekoľkých minútach sa od seba odtiahli s tým, že Leemu to už isto stihol „dokráčať“ na dlaniach ku kúpeľom. A tak sa ruka v ruke vybrali smerom ku kúpeľom. Bol to nezvyk držať sa niekoho. Cestou si nadávala na to, že najprv skučí za to, že s Nejim to prehnala a pred chvíľkou sa s ním bozkávala najdivokejšie vôbec v jej živote. Pripadala si trocha ako husa, ktorá nevie, čo chce. Pozrela na neho a skúšala sa usmiať, no hneď, ako on odvrátil svoj zrak od nej, úsmev jej zamrzol. Vybavili sa jej Tsunadine slová o tom, že sa tam má vrátiť. Do Suny. V hlave sa jej zjavil aj obraz toho, ako sa pri jej odchode Gaara správal. Nechcel ju pustiť. Zatúžila po tom pocite, keď ju držal. Stisla Nejimu ruku a zavrela oči...