Láska z Konohy 21 - Podozrenie
Dlho som sa len vznášala temnotou, ktorá vo mne vzbudzovala obavy. Mala som pocit, akoby v nej čosi číhalo, čosi nebezpečné s dlhými pazúrmi a zubami, čo sa ma pokúsi už čoskoro roztrhať zaživa. Nenávidím tmu a tiene. A zároveň som v nich polapená.
Cítila som, že stúpam a tlmene ku mne prenikalo svetlo. Opatrne som pootvorila oči.
Hľadela som do svetlohnedého stropu a svetlo prichádzalo z pravej strany. Štípalo ma v očiach a dvihla som ruku, aby som si ich pretrela. Prikryla som si rukami tvár a na líci nahmatala niečo zaschnuté. Znechutene som pokrčila obočie. Fuj, zase som zo sna slintala.
Keď už sme pri tom... Kde to vlastne som? Posadila som sa a podoprela sa na posteli rukami. Okolo mňa to vyzeralo ako v hotelovej izbe. Počkať... No jasné, išli sme do Suny a ubytovali sme sa. Deidara ma nechcel zobrať so sebou po informácie od jeho špehov. A pobozkal ma. Deidara ma pobozkal.
Zhlboka som dýchala. "Toto ma predsa nerozhodí." vravela som si, ale dlho som si pokoj neudržala. Nazúrene som vyskočila z postele a mierne sa zapotácala. Deidara!! Keď ho zbadám, rozkopem mu zadok! Ten hajzel ma uspal! A pobozkal! Teraz neviem čo je horšie... Prečo na to stále myslím?
Dotkla som sa prstami pravej ruky svojich úst. Jemne som ich obkrúžila ukazovákom, mala som pocit, akoby jeho pery stále spočívali na mojich... Rýchlo som sa spamätala a stiahla som ruku dole, pričom som ju zovrela do päste. Srdce mi búchalo šialeným rytmom. Toto mi urobiť... Takto ma popliesť...
Za dverami som začula čiesi kroky a rýchlo som z ľadvinky na opasku schmatla kunai. Možno nás niekto sledoval a teraz prišli aby...
Kroky zastali pred dverami a kľučka sa pohla. Pripravila som sa na hod. Dvere sa otvorili a zbadala som pred sebou dôverne známeho muža. Možno až príliš dôverne. A áno, kunai som hodila bez zaváhania z celej sily.
- - -
Uhol som na stranu a kunai mi presvišťal pri uchu, na čo sa zabodol do steny za mnou.
„Niekto vstal z postele ľavou nohou, hm?“ uškrnul som sa. Ledva som vstúpil dnu a zavrel za sebou dvere, musel som sa vyhnúť úderu mieriacemu na moju tvár.
„Ty hajzel!“ zasyčala zlostne. Stála v bojovom postoji a z očí jej lietali blesky. „Ako si mohol?!“ zvrieskla.
„Čo myslíš?“ spýtal som sa a jej zúrivý pohľad ma prebodával s hrozivou intenzitou. Ach, ako ju milujem.
„Ty to veľmi dobre vieš! Odmietol si ma zobrať so sebou!“ Na moment sa mi uľavilo, ale ona pokračovala. „A potom si ma... drzo...“ nedokončila a oči sa jej plnili slzami.
„Uspal...“ zažmurkala a zahnala slzy. „a nechal tu!“ Celý som sa zachvel. „A to nie je všetko!“ vykríkla a zalapala po dychu, pretože sa jej znovu zmocňoval plač.“Neviem čo tu na mňa hráš, ale bola by som vďačná, keby si hneď a zaraz prestal!“
Akoby do mňa strelil blesk, presne tak som sa cítil, keď to vyriekla. Tak rád by som jej všetko povedal, zložil zo seba tú ťarchu. Ale malo by to na ňu hrozné následky.
Skrivil som ústa do falošného úsmevu.
„Hra?“ pristúpil som k nej, ale ona si odo mňa udržiavala vzdialenosť. Stále po mne blýskala pohľadom, ale videl som, že zneistela. „Myslíš, že tento život je hra, hm? Sama si povedala, že ani jednému z nás nedôveruješ. A to je dobre, hm. Ale malo by ti dôjsť, že ako novej členke ti ani my ešte nedôverujeme. To dáva logiku, že?“
- - -
Na to som nemala čo povedať. Deidara sa na mňa díval s arogantným úsmevom, akoby som bola hlúpe naivné decko čo nemá o svete ani šajnu. Vnútri sa vo mne dvihla vlna odporu. Asi to na mne aj bolo vidieť, lebo sa ešte viac uškrnul.
„Na tvojom mieste by som si dával väčší pozor, hm.“ povedal neurčito, pristúpil k posteli a natiahol sa na ňu. Teraz ide spať?! Ten bozk... A všetko ostatné!! Ach, nenávidím ho!
„Mám toho dosť.“ zasyčala som. „Henge no Jutsu!“ Obrátila som sa na opätku až za mnou dlhé červené vlasy zaviali a rozbehla som sa von. Prebehla som okolo prekvapenej nočnej recepčnej von na ulicu.
Pichalo ma v hrudi, hlava mi trešťala a nohy sa hýbali samé od seba. Ako sa na mňa pozrel... Hlúpe naivné decko. To som. Nemôžem túto misiu dokončiť, nemôžem tu ostať! Musím sa vrátiť, lebo mi preskočí...
Zastala som uprostred ulice blízko brány von zo skrytej dediny. Vietor zosilnel a okolo mňa bola tma. Obďaleč poblikávala pouličná lampa.
Som ešte dieťa, aj keď nechcem, aby ma tak ľudia brali. Cítila som to aj v tejto chvíli, keď som sa rozplakala. Zozadu ma niekto objal.
„Nechaj ma niečo povedať a potom ma môžeš šmariť o zem, hm.“
„Tak fajn, čakám.“ štekla som.
„Katema.“ zašepkal a mnou prešli zimomriavky. „Krásne voniaš, hm.“
„Ty nie si kompletný.“ zavrčala som.
„Prepáč, nemôžem.“ pustil ma. „Poďme domov.“
- - -
Potom, čo sme prešli cez bránu a zašli dosť ďaleko, aby nás už nikto nevidel, som z ílu vytvoril obrovského orla.
Teraz som mu sedel na chrbte a Katema sa krčila za mnou. Celý čas neprevravela ani jedno slovo, nepohla sa, ani nevydala žiaden zvuk. Znepokojovalo ma to.
Myslel som na všetko čo sa doteraz stalo, na to, čo ešte musím urobiť a čo čaká Katemu, ale namiesto aby mi to dvihlo tlak ako zvyčajne som sa len cítil prázdny. Akoby môj život strácal zmysel.
Čomu som zasvätil svoj život? Umeniu, hm? Milujem svoje umenie. Je pre mňa všetkým, bez neho by som bol nič. Bez neho by môj život nemal cenu. A teraz...
Pootočil som hlavu a zbadal, že Katema zadriemala. Vzdychol som si. Pomaly ale isto som si začínal uvedomovať, ako veľmi Katema zapĺňa môj život. Keby sme sa stretli za normálnych okolností... bolo by to medzi nami iné?
Orol urobil strmý oblúk.
„Ako to šoféruješ, dokelu!“ zamrmlala Katema zozadu.
„Prepáč, hm.“ Po chvíľke letu som sa znova zamyslel a orol prudko klesol o niekoľko metrov.
„Dočerta Deidara!“ Prisunula sa bližšie a oprela si o mňa hlavu.
„Aaa, vedel som, že ma máš rada.“ uškrnul som sa. Chytila ma okolo pása.
„Sklapni. Len nechcem spadnúť z toho sprostého vtáka.“ Zamrvila sa a akoby mimochodom, ktovie prečo (ja viem) to vyznelo pomstychtivo, dodala: „V spánku slintám.“
„Povedz mi niečo čo neviem, hm“
Po pár minútach začala pravidelne oddychovať. A ja som cítil po veľmi dlhom čase pokoj.
- - -
Na pár chvíľ som sa prebrala, keď sme zosadali pred vchodom do sídla a ja som sa trepala do postele vytrvalo odmietajúc Deidarovu pomoc, aj keď do mňa neustále hučal, až som nervózne skríkla:
„Choď dokelu, Deidara a staraj sa o seba!“
Pamätám si len jeho nahnevanú tvár a keď som sa potkla na schode, ako ma vyniesol až do postele a prikryl. To je všetko, lebo asi som v sebe mala ešte dačo z toho uspávacieho svinstva a to ma dorazilo.
Ráno som išla do sprchy a zmyla zo seba hnusný hnedý prach, ktorý ma celú pokrýval. Fuj, žiť v Sune by som fakt nechcela. A tá horúčava... Rovnaká, aká sálala z Deidarových pier, keď... Dokelu!
Neviem na to prestať myslieť. Najradšej by som si mlátila hlavu o stenu kým by mi to z nej nevypadlo. Stále si pripomínam Kibu a zatiaľ to vôbec nepomáha. Aspoň sa utešujem myšlienkou, že keby tu bol, vrhol by sa na Deidaru a... Asi by dostal na frak. No aspoň by sa pokúšal dať tomu darebákovi poriadnu lekciu.
Do izby mi vpálila Konan.
„Katema! Ups, prepáč!“ povedala, keď videla, že sa ešte len obliekam. „No nič, keď sa upravíš, bež dole, uvarila som niečo špeciálne na obed.“ šťastne sa usmiala a mne sa na tvári objavil silený úsmev. Nemala som to srdce povedať jej, že to jedlo pravdepodobne stojí za starú belu.
„To je úžasné, už sa teším.“
Neodchádzala. Opierala sa o rám dverí a potmehúdsky na mňa žmurkala.
„Čo je? Máš nejaký tik?“ začudovala som sa. Rozosmiala sa.
„Ale netrep! Pooočula som, že sa v Sune čosi stalo... Chceš mi k tomu niečo povedať?“ uškrnula sa a mne nálada klesla pod bod mrazu.
„Nie, k Sune ti nič povedať nechcem.“
„Ale notáááák!“ zatvárila sa sklamane a zatiaľ čo som si česala vlasy, s očakávaním na mňa uprela oči.
„Deidara vraj...“ Pozrela som na ňu vražedným pohľadom.
„Konan... Nemám náladu sa o tom baviť. A je to trápne.“ povedala som trocha sa červenajúc. Nie Katema, nečervenaj sa! Spomeň si na Kibu, na tie krásne šibalské oči, úsmev... No nič, stále som sa červenala, ale aspoň zo správneho dôvodu.
Konan sa zatvárila mierne psychopaticky.
„Kam až zašiel? Mám mu ísť niečo povedať?“ s leskom v očiach sa spýtala a popraskala si hánky, No poteš. Nemala som pocit, že by ich rozhovor ostal pri slovách.
„Ale Konan neblázni.“ povedala som a zviazala si vlasy do chvosta. „Môžeme sa ísť najesť toho skvelého...“ dostala som husiu kožu, „...jedla čo si nám pripravila? Už mám hlad.“ povedala som, aby som zmenila tému. Pevne som sa rozhodla, že na ten bozk zabudnem. Musím!
Z tváre jej zmizol ten šialený úsmev.
„Teda, si rýchla! Fajn, poďme.“
Ako som sa obávala, jedlo bolo jednoducho katastrofálne. Sushi, ktoré sa rozpadávalo na táckach, fialový ramen (ako preboha dostala takú farbu?!) a ulepené fľakaté dango. V tej chvíli som ale neľutovala Konan, že nevie variť, ale seba.
„Zlato, v rámci môjho prestúpenia k Jashinovi musím držať prísnu diétu.“ vykrúcal sa Pein. Jáááásne, prestup k Jashinovi. A ja som delfín.
„K*rva Konan, čo je to za ramen?“ reval Hidan a vzápätí sa dekoval z Konaninho dosahu.
„Fakt, prečo si urobila sushi?! Ved je to vražda!“ plakal Kisame nad táckou.
„Ešteže som bábka.“ mrmlal si uľahčene Sasori a sledoval Deidaru, ako bližšie skúma dango, na ktorom bolo nalepených pár kúskov nejakých húb. Húb?!!
„Moje srdce také jedlo neznesie.“
„Kakuzu, ved ich máš päť.“ pripomenul mu Itachi.
„Je to odporné, to neznesie nikto, hm.“ zasyčal Deidara ponad stôl.
„Neviem o čom to hovoríte.“ čudoval sa Zetsu a pchal to do seba akoby sa nechumelilo. Zízala som na neho ako na zjavenie, ked si do úst napchal už piaty kus sushi a dango zároveň.
„Tak ako ti chutí, Katema?“
„Ehm... Výborné, fakt.“ zaklamala som a keď sa Konan nedívala, nenápadne som podstrčila svoju porciu Zetsuovi.
„Zetsu, zožer do***i aj moje.“ šuškal Hidan a pred Zetsuom sa toho kopilo stále viac.
„Ja si svoje spapám u seba, hehe. Dobrú chuť, Deidara-senpai!“ zavrtel sa Tobi a vybehol s plným tanierom po schodoch.
„Sklapni ty baka, hm!“
V takom hluku som ledva zaregistrovala Itachiho, ako mi vraví, že nech za ním po obede prídem do izby a vzápätí som už musela odrážať Kakuzove pokusy zošiť mi nohy dohromady, na čo ho naviedol Kisame, lebo by vraj zo mňa bola úžasná morská panna. Prosto blázinec.
Keď som sa vymanila z hurhaja a pomohla Konan poumývať riady, ktorých bolo príliš veľa pre jedenástich ľudí, konečne som sa uchýlila do pomerného bezpečia svojej izby. Spomenula som si na Itachiho žiadosť. Čo také by mohol chcieť?
Po dvoch zaklopaniach mi otvoril dvere.
„Vitaj.“
„Tak, o čom si chcel hovoriť?“ prešla som popri ňom a on za nami zatvoril dvere. Oprel sa o nich a prekrížil si ruky na prsiach. Trochu ma to gesto znervóznilo, znemožňovalo mi prípadný útek. Ale, prečo by som mala utekať, ved Itachi je v pohode... Až na to, že vyzabíjal celý svoj klan...
Dvihol hlavu a pozrel mi do očí.
„Ja viem čo si zač.“ povedal a mne vyrazilo dych.
Po vééééééľmi dlhom čase (prepáčte ľudkovia moji milovaní) je tu nový diel
Ani si neviete predstaviť ako mi dalo práce domyslieť zápletku Lebo samozrejme, som dement Ale nič sa nebojte, už to bude len lepšie, diely sa budem snažiť pridávať tak často ako to len pôjde
Určite ste si už všimli, že v tomto dieli sa Kiba vôbec nevyskytuje... (ak ste si nevšimli, no... chudáčik kibúšik ) Rozhodla som sa, že pre zachovanie tajomnosti príbehu už nebudem písať Kibov pohľad. Predbežne. Ale ked sa sem-tam objaví nejaký jeho pohľad tak sa nebojte
Som najšťastnejší človek na svete ked viem, že Vás môj príbeh baví a teší Vás
Fakt ked som začínala písať som ani netušila, že to bude mať úspech Viete, nízke sebavedomie a iné problémy... No nič, V každom prípade ak som to zo začiatku robila pre seba, dosť sa to zmenilo, robím to pre Vás, nechcem Vás sklamať Dôfam, že Vás aj zvyšok príbehu bude baviť
Cmuk od Katemy :-* Dakujem Samozrejme, komentáre, postrehy, to všetko si od Vás rada prečítam
A ánoo, diel je dlhší ... či?
Mise L3:
Tak teď nevím jestli Itachi přišel na to, že použila jeho kondicionér, nebo spíše na to, že je to speh z Konohy. Obojí je pro ni ovšem život ohrožující situace. Musím se smát, je fakt pěkně napsané, ten jejich normální rodinný život.
No a je v p***li Itachi zistil, že to ona použila jeho kondicionér
A áno, chudák Kiba sa v tejto časti nevyjadril Idem sa pozrieť či je v ďalšej
Čo už, Itachi je zaťažený na svoj kondicionér
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
Super oplatilo sa čakakať úžasný dielik a žiadny Kiba sa tam nevyskytoval ...výborne ....
žiadny Kiba..
Dakujem fakt, vážim si to
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
ooch na toto som čakala :3 úžasný dielik deidara je proste...deidara a ten kisame xD že morská panna xD som zvedavá čo bude pokračovať a teším sa na ďalší diel
Ani nevieš jak ma to hreje pri srdci, dakujem veľmi pekne! No čo, mám šialenú hlavu Skúsim písať čo najskôr
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
Morska panna.... to ma dostalo. Itachi, co si odhalil?? Prosim pridaj co najskôr novy dielik :3
Super dielik.
Vdaka naozaj, potešilo ma to! Pokúsim sa A máš super profilový obrázok
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
Díki :3 našla som ho na Konohe
Ty tele jedno, jak to můžeš takhle ukončit, hm?! C-Co to jako má být?! Jak se mám podle tebe dočkat dalšího dílu?! Ááááááá!!! No, zpět z plačící scénky do kometování SUPER!!! *právě poslintala tablet* To jak pořád myslí na ten jejich polibek a Deidího a kam prosím tě chodíš na ty nápady?! Chudák Konan a jaké to má neřestné myšlenky Deidara, Tobi, Hidan to jsou takový zlatička a ten Pein, jak konvertoval na víru v Jashina... Ty válíš holka!!! :* :3 S tou vraždou a Kisamem jsem se válela po koberci a byla pěkně ráda, že je tak huňatej Kibisek... komplikuje se to, když ji tak hledá... No pokud skončí s tím, nebo s tamtím, vždycky to někomu bude líto, takže navrhuji prosté řešení... HARÉM Aspoň by si Katema užila Miluju tě za to, že něco takového se rodí v tvé hlavě :* Je to skvělé!!!! :3
Ja viem, ja viem, som hovado Prepááááč
No, ako to povedať.. Fantazírovanie, fantazírovanie, a ešte raz fantazírovanie
Tak vieš, Konan má s Peiníkom skúúúúúúsenosti
Ehm ehm.... Harééééém To vúbec není zlý nápad Katema by mala raj Aj tak niekedy túžim byť v jej koži
Dakujem dakujem na stokrát Toshika-chan za taký krásny komentár, dojalo ma to nehorázne, aj ma pobavil ˇˇdakujem, že si taká úžasná čitateľka, ale aj človek A aj za tvoje spisovateľské schopnosti, milujem Tvoju poviedku!! :* :3
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
Katemaaaa si božská klaniam sa, dalši perfektny diel
I love it ... Deidara je v tvojom podaní super mega kus
(ako inak)
Katema a jej myšlienkové pochody SUPEEEEERRRR!!!!!
Inak som si myslela, že ho namieste zabije, ale je to tvoja FF a pravdaže nemožeš zabiť borca
Tie tvoje hlašky vaľam sa po zemy.
Itachi a Katema scenka pekne vymyslené...
Takže vie prečo tam je? Pekna komplikacia, ale bez nich je to nuda
Konan rada vyzveda, sushi bleee
PS: Dakujem za to, že si tak skvelo píšeš
Niekedy dokonalosť tvoria nedokonalosti.
ZAVITAJTE SEM: http://sameta.blog.cz/
nemožete si to nechať ujsť
Fanklub Katema-chan: http://147.32.8.168/?q=node/111453
Yukiiiii, ja Tvoje komentáre proste milujem!! Ale príliš ma chváliš, červenám sa!!
Jooj, Katema by neodkrágľovala takého fešáka, zvlášť keď... Ajajaj, takmer som to prezradila
Áno, Itachi vie predsa všetko No, uvidíš čo sa z toho vykľuje
Obed No, som rada, že sa páčilo
P.S.: Prosím ťa, to je mooc, to neprežijem !! *červená sa až za ušami* To ja ďakujem že si taká skvelá čitateľka!
Arigato gozaimasu!!
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
jejej skačem 2 metre....nemusíš sa červenať, ked je to pravda
nemám ti čo vytknuť nabuduce sa pokusim krotiť
tvoju poviedku proste zbožnujem a tvoj spôsob písania
si jedinečna spisovatelka
je radosť to čítať a viac ti písať pochvali
Niekedy dokonalosť tvoria nedokonalosti.
ZAVITAJTE SEM: http://sameta.blog.cz/
nemožete si to nechať ujsť
Fanklub Katema-chan: http://147.32.8.168/?q=node/111453
To úplně skvělá FF!
Přečetla jsem to celé hned teď ráno a po prvním dílu už jsem se nemohla odtrhnout od obrazovky
Je to skvělej děj, fakt, a navíc je to i vtipný Při některých hláškách jsem se skoro válela smíchy po podlaze no a ten oběd od Konan mě úplně dorazil
Na to, že je to slovenská FF se to čte úplně samo
Už teď se totálně nemůžu dočkat dalšího dílu
Něco do nudy aneb moje skromná sbírka povídek ^_^
Moje nejnovější FF počiny: Itadakimasu, Otravná manželka
No ja keď som si toto prečítala, skoro som zo stoličky spadla Som veľmi veľmi rada, že sa Ti to páči a Tvoju pochvalu si veľmi cením! Ale cipána, prvý diel bol... Povedzme, že som bola o dosť neskúsenejšia, ale aj napriek tomu ma to potešilo
Arigato, Kaori-chan :3
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
Katema ty si tela! a už len z 1000 dôvodov v tej FF a ďalšej 1000 v tej poznámke pod FF . Diel ma zaujal a pobavil zároveň. Neviem kam na tie nápady chodíš Zvlásť obed od Konan! Páčilo sa mi to a som nesmierne nadšená a napätá ako to bude s Katemou, Deidym a Kibom :-*. Lebo ja milujem oboch!!! Tak som na rozhraní! No, hm... som zvedavá
Skvelé, ty môj trt :-*. 5*
Navštívte stránku Zakázaného ovocia! -->
Môj Wattpad https://www.wattpad.com/user/SabakuNoTanaris - čítajte príbehy aj mimo Naruta práve tu!
Blog Sabaku no Tanaris a Mestekovej www.sameta.blog.cz/
Múúú Ja viem, no
Tie nápady mi plávu do hlavy! A často ma inšpiruješ ty v Zakázanom ovocí
Som veľmi rada, že sa Ti to páči, uvidíš uvidíš ako to bude, muehehe ďakujem ďakujem :3 :-*
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
No to... Ja neviem, čo mám napísať
Deidara a Katema sú takí zlatíí Ten obed... Ty ma fakt chceš zabiť A koniec? Ja neviem, Itachimu trochu verím, ale zas... No, nechám sa prekvapiť Super diel, teším sa na ďalší A vymýšľanie zápletky v poho, zober si času, koľko potrebuješ A komenty si samozrejme zaslúžiš
Áňo, sú zlatí (som narcis, viem ) Híí, kdeže, to by som prišla o skvelú čitateľku! Nechaj, veru dúfam, že Ťa to neprestane baviť
Akože... tento príbeh som začala písať hrozne nepredpojato, takže som mala problém, ale už somopäť na koni, tak sa neboj Ďakujem veľmi veľmi veľmi za komentár Florence-chan! :3
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
Teraz ma napadlo, že možno Itachi len zistil, že mu použila kondicionér
Ty čo more, čítaš myšlienky? o.O LooooL Tak... je to len časť toho čo zistil
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
what? more?
FC-Noleda : https://konoha.cz/node/106995
Som z vychodu, ňe?
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky
Katemaaa-chan! :3
Rawrrr.. Neviem, či to mám len ja tú "dirty mind", ale naozaj som už aj čakala, že sa to s Deidarom dopletie ešte viac. 3:-D Naozaj sa mi páči, ako sa k nej chová. :3 Také cute to je celé. No, snáď jej to Itachi nedokašle. Neviem.. Buď sa ju pokúsi zabiť a Deidara ju zachráni, nič neurobí a nechá Katemu sliediť, alebo tesne jak odíde od Itachiho Katema naozaj utečie.
Aaaaaaaaa, som stratená. xD Naozaj som zvedavá, čím ma prekvapíš.
Diel je síce dlhší, ale hocako by bol dlhý, nikdy to nebude stačiť! Každopádne to bol celkom dobrý a zábavný diel. Pri tom "obede" som sa dosť nasmiala. xD Hidan je proste ňúúúúúú.. < 3 Ale dobre.. O tom potom. Ok, nebudem sa tu rozplývať.. Každopádne som ti nehorázne vďačná, že znova píšeš.
Teším sa na ďalší diel! ^_~
You can run, but you can't hide.
FC pre Katemu!
FC pre Karimao Toshiku!
Jééj, Joshina-chan!
Noo, ono to pôvodne malo byť inak, aj som napísala viac dirty verziu, ale nakoniec som to takto zaonačila A myslím, že je to lepšie
Hehehe, nechaj sa prekvapiť Mám vymyslené na vás niečo, po čom ma dúfam neznenávidíte
Som rada, že sa Ti to páčilo, ten obed zejména Som nevedela či to nebute kus trápne, ale tak... O tom potom Jasné Ja som hrozne rada, že si mi napísala taký krásny komentár :3 :3 ďakujem fakt! =°v°=
Môj FC od Joshiny
Katemine poviedky