Zakázané ovocie chutí najlepšie 12

Kuk :)

Hikari Animaru ---> Bubny prosím...... Nový diel! Všetci, ktorý ste zostali verní tejto poviedke oslavujte! .... Teraz vážne... Je nám veľmi ľúto, že sme to sem pridali až teraz, ale ako sme už pri viacerých dieloch písali, sme iba ľudia a ľudia majú problémy, ktoré majú následky. Niekedy to trvá dlhšie, niekedy kratšie, ale vždy to prejde. Každopádne ja sa tu veľa vykecávať nebudem želám Vám príjemné čítanie

Ahoj, tu Tanaris viem, že som sľúbila, že budem pravidelne pridávať diely, no nie je chuť na písanie. Vôbec. O.o Asi som sa dostala do nejakej autorskej písacej krízy, ale skutočne vôbec nemám chuť niečo písať a to mám rozpísané 3 poviedky z toho jedna nevychádza tu, ale na blogu, čo mám s mestekovou. Navyše mám 10 dní pred maturitami takže som vysmiatá jak lečo. Nehovoriac o tom, že sa mi do hlavy tlačia nápady na písanie-strašne veľa nápadov, ale nemám možnosť ich dostať z hlavy . Dúfam, že aspoň po tých písomných maturách dostanem druhý dych na písanie...

S láskou

Sabaku no Tanaris

P.S. Dúfam, že sa Vám obrázok páči.:3

Ráno som sa zobudila nevyspatá. Nemohla som poriadne spať. Neustále som rozmýšľala nad Sasukem. Chytila som sa za srdce. Mala by som prestať premýšľať, inak dostanem infarkt. Pomaly som vstala z postele. Celá som sa triasla. Prešla som do mojej kúpeľne, napustila vodu do poháru a celý ho vypila. Znovu som zapla vodu a niekoľko krát si opláchla tvár. Stále som sa nemohla upokojiť. Prešla som k sprche a postavila sa pod studený prúd vody. Toto som potrebovala. Pocit, že sa moje myšlienky odplavili spolu s vodou. Hlavu som mala úplne prázdnu. Otočila som kohútikom na vypnutie sprchy. Ani som si neuvedomila, že som sa tam postavila v pyžame. Rýchlo som si ho povyzliekala a poutierala sa. Potom som si obliekla svoje zvyčajné oblečenie a vybrala sa do kuchyne na raňajky.

Po ceste, celý boží deň Naruto kňúral, že je unavený. Keby ten d*bil v noci spal a neotravoval ma stále s nejakými stupídnymi otázkami...aj by sme sa boli vyspali. Hinata potichu kráčala vedľa nás a nič nehovorila. Nebolo jej moc do reči, ale to vlastne nie je nikdy. Navyše aj na nej bolo vidieť, že je unavená. Popravde som nemal náladu na nič.

Týždeň na tejto chate a potom zase ničota. Už nebudem môcť pri nej byť tak blízko, ako som chcel. Myšlienky, ktoré mi tiekli týmto smerom mi totálne pokazili aj tak už zlú náladu a len tak som s rukami vo vačkoch a ťažkým ruksakom na pleciach kráčal.

„Hej hou, hej hou...“ ozývalo sa z obývačky.
Povzdychla som si a ďalej umývala riady po večeri. Strašné, ani hodina neubehla od jedla a už sa ožierajú. Do kuchyne vošla Ino a olizovala si prsty od soli z arašidov.
„Kiba sa už stihol ožrať, že?“ otrávene som prehovorila.
„Hej. Lee s ním.“
„Ou, jak prekvapivé,“ nadvihla som obočie a položila tanier do odkvapkávača na riady.
Pozrela som do dvora, kde ležal Akamaru. Mal spokojne založenú hlavu na labkách a oddychoval. Pri týchto horúcich dňoch mu nikdy nebývalo dobre a studené noci priam miloval. Chvíľku som ho sledovala zatiaľ, čo sa na moje ruky liala teplá voda. Kibov ninken zrazu niečo zaňuchal a otvoril prudko oči a ešte prudšie sa postavil na nohy a bežal smerom ku bráne. V prvom momente mnou prebehol tlak a teplo. Tep sa mi zvýšil. Votrelec?

Hneď na to som si však uvedomila, že mi ráno Naruto posielal SMS-ku zo Sasukeho mobilu, že dnes by mali prísť. Isto to budú oni.
„Ino, Sasuke s Narutom a Hinatou prišli...“

„Hééééééj!!! Sme späääääääť!!!!“ zakričal som smerom k domu. Akamaru sa začal zvítavať s Hinatou, zatiaľ čo ja som bežal dnu. Vletel som do obývačky a čo som tam nezbadal? Samozrejme, prázdne fľaše vína pohádzané na zemi. Zhodil som ruksak na zem, podišiel som k už dobre opitému Kibovi a vytrhol mu napoly prázdnu fľašu z ruky.
„Na náš bezpečný príchod!!!!“ zdvihol som ju vysoko nad hlavou. Lee a Kiba kričali so mnou. Hneď na to som ju vypil do dna. Naša klasická opilecká skupinka začala s otváraním ďalšieho alkoholu. Znovu sme sa všetci nalievali.

Už sme boli pekne... ožratí, keď sme začali rozmýšľať nad životom.
„Asi vy sme mali frestať piť tak chasto,“ povedal nezrozumiteľne Sai. Pozrel som sa naňho. Len tak-tak som sa postavil na nohy a postavil sa k nemu.
„A prečo?“ spýtal som sa ho zatiaľ, čo mi Shino pomáhal stáť rovno. Veľmi sa nám to síce nedarilo, ale nejak sme to ustáli.
„Pletože, je to zlé pre našu pečienku!“ teraz sa postavil aj Sai oproti mne. Nebol to veľmi dobrý nápad. Aby udržal rovnováhu, oprel sa o mňa. Samozrejme, všetci traja sme padli na zem, kde sme sa začali nehorázne rehotať.

Tí idioti proste nemôžu držať hubu! Snažím sa spať! Dnes mi nebolo dobre po včerajšej prehýrenej noci. Naruto mal ísť drichmať a nie robiť debiliny. Hinata aj Sasuke si šli ľahnúť ako normálny ľudia, nie to pako proste musí vymýšľať. Zo všetkých je ho počuť najviac. Ozvali sa buchoty a smiechoty. A dosť!

Zišla som dole zo schodov a keď vbehla naštvaná ako pes do obývačky, všimla som si, že Hinata sedí s Ino v jednom kresle a rehocú sa na chalanoch. Ona nespí?
„Sakuráááá-cháán,“ piskľavý hlas mi zaznel v ušiach a ja som sa naň ohradila, „ale Sákura-cháán, nebuď na mňa taká zlá!“
„Naruto, daj pokoj a nevrieskajte toľko. My sme tiež boli potichu, keď Kiba s nami jednu noc neťahal,“ dala som ruky v bok a sledovala blondiaka ako sa stavia na nohy.
Začal sa tackať mojím smerom a ani som sa nenazdala, mala som opilecké pery na tých svojich. Naokolo sa ozval jasot a tlieskanie, no mne to až také skvelé neprišlo. Ťahalo z neho snáď všetok alkohol, ktorý sme mali na chate. Chcela som sa odtiahnuť, no on ma pevne stískal a natláčal na svoje pery. Preto som nahromadila chakru do rúk a zabrala do Naruta takou silou, že zaletel skoro na druhú stranu izby.

Uhm...fakt môže človek spať pri takýchto podmienkach? Chcem mať chvíľku od všetkých a od všetkého pokoj. Jedine spánok, no ten rachot mi to zabraňuje. Idem sa tam pozrieť. Zbehol som dole schodmi a len zazrel okolo seba krátku hrivu ružových vlasov, ktoré prebehli okolo mňa. Tak rýchlo sa prešmykla okolo mňa, že som ju skoro v tej tme, dívajúc sa na nohy ani nezazrel. Vošiel som do obývačky a videl ako Ino ratuje Naruta.

„Hahaha! Ešte dobre, že sme sem došli, Hinata! Takú prču som ešte nikdy nezažila! A tá Sakura s Narutom. Hahaha! Ja sa asi počúram!“ rehotala až na zemi Ino.
Mne dvakrát do smiechu nebolo. Poznáte ten pocit, keď sa vaše srdce roztriešti na milión kúskov? Práve tento pocit zažívam teraz. Vedela som, že má Naruto sympatie k Sakure a že sa to raz stane, ale nevedela som, že ma to bude takto veľmi bolieť. Nevedela som, že to bude za takýchto okolností. Cítila som, ako sa mi slzy prudko tlačia do očí. Nemotorne som sa postavila z kresla. Ino sa už prestala smiať, teraz som cítila jej oči na mne.
„Hinata...“ jemne ma oslovila s ľútosťou v hlase. Pootočila som tvár na ňu. Snažila som sa, naozaj veľmi, ale už som svojmu plaču zabrániť nemohla.
„To nič. Raz sa to stať muselo,“ s týmto slovami som sa vybrala na záhradu za Akamarom.

„Čo sa tu stalo?“ spýtal som sa a poobzeral sa.
Decká sa smiali a začali sa prekrikovať. Niečo zrozumiteľné som počul z úst Tenten, ktorá bola pri mne najbližšie. Hneď som ako započul hlavné tri slová – Naruto, Sakura, pusa uvedomil som si, že Hinata niekam zmizla. Bolo mi jasné kam...

Keď ma započul a zbadal, vyskočil na všetky štyri. V žiary mesiaca sa jeho srsť zmenila na striebornú. Práve to bol jediný tvor na planéte, s kým by som chcela byť. Tento... možno okrem jednej osoby. A Naruto to nie je. Kľakla som si k Akamarovi a pevne ho objala okolo krku. Už viac nebol šťastný. Vycítil môj smútok a začal sa ku mne túliť. Teraz som si to uvedomila. Moje srdce bolo posledné dni rozdelené na dve polovice. Jedna milovala Naruta a tá druhá...
„Hinata,“ oslovil ma až príliš dobre známy hlas. Otočila som hlavu na osobu, ktorá stála za mnou.
„Sasuke...“ pustila som môjho štvornohého kamaráta a postavila sa. Pomaly pristúpil ku mne. Srdce mi bilo ako o život. Tuším aj viac, ako pri Narutovi. Keď bol úplne pri mne, zastavil sa.

Bola tam, kde som si presne myslel, že aj bude. Prehovoril som na ňu do tichej letnej noci a mal dojem, že po vyslovení jej mena zostala záhrada ešte tichšia. Prešiel som k nej a zastavil sa pri pohľade do jej očí. Slzy. Divno ma pichlo u srdca. Istotne kvôli Narutovi.
„Si v poriadku?“ šepol som a z jej výrazu nevyčítal nič dobré.
Letmo prikývla. Znova som sa jej spýtal: „Nie je ti zima?“
Neodpovedala, pokrútila hlavou, že nie. Chcel som sa jej dotknúť a tým ju nejako utešiť, no vyzerala ako keby sa môjho dotyku bála. Bojí sa ma?
„Bojíš sa ma?“ asi prvý krát v živote mi jazyk konal rýchlejšie ako mozog.
Mierne prestrašený výraz vystriedal prekvapený.
„Nie...prečo by som mala? Azda mi nechceš ublížiť,“ konečne prehovorila aj keď len tichučko.
„Tebe nikdy.“
Do čerta, pomiatol som sa?! Už druhý krát trepnem prvé, čo ma napadne. Nasadil som vážny výraz a rukou jej prešiel po pravom ramene až pod lakeť. Ruka sa jej roztriasla a tichý nádych mi naznačil, že sa jej to páči. Ušiel mi poloúsmev a ona sa trocha odo mňa cukla. Pozrel som jej znova do očí: „Hinata, si isto v poriadku?“
„Áno, Sasuke,“ znova ten plachý hlas.
„Poď dovnútra...“

Prečo... Prečo sa správa ako totálny idiot?! Najprv to vyzerá, že ma o mňa záujem, dotýka sa ma, ale potom sa zrazu usmeje tým jeho arogantným úsmevom. Nechápem ho. Nechápem seba. Čo ma na ňom tak láka? Kiežby mi vedel niekto odpovedať. Na pol ucha som počula ako ma volal dnu. Nikam nejdem! Nie s ním a nie tam kde je Naruto! Prečo ma proste nemôžu všetci nechať o samote?!
„Nejdem,“ povedala som ešte tichšie, ako som rozprávala pred tým. Vytiahla som si ruku z jeho zovretia a otočila sa mu chrbtom. Akamaru za mnou nebol. Asi odišiel keď sa ku mne Sasuke priblížil. Chcel nás nechať samých, myslel to dobre, ale teraz by som mu za to asi nadávala.
„Nemám pocit, že si v poriadku. Poď dnu. Bude ti lepšie,“ chytil ma za dlaň. Prudko som s ňou pohla a vytrhla sa mu.
„Povedala som, že som v poriadku a nikam nejdem!“ zakričala som na neho. Mala som nové slzy očiach. Panikárila som. Prečo? Nemám ani poňatia. Proste som nedokázala pomyslieť na to, že by sa ma znovu dotkol. Pevne som sa objala okolo pása. Začala som plakať. Pardon, revať. Slzy mi tiekli horšie ako prúdom a pokiaľ by v chate nebol hluk, stavím sa, že by bolo počuť moje vzlykanie. Počula som tichý pohyb mojim smerom. Ani na to nemysli!
„Hinata...“ potichu ma oslovil a zacítila som nepatrný dotyk na mojom chrbte. Prudko som sa otočila a zahnala sa po jeho ruke.
„Nedotýkaj sa ma!“ zvrieskla som po ňom. Beriem späť, čo som pred chvíľou povedala! Nechcem tu nikoho! Ani Naruta, ani Akamara a ani Sasukeho! Znovu ma chcel chytiť za ruku. Ó, môj milý, na to zabudni. Moja ruka pristála na jeho líci. Teraz ma celá štípala a keď som sa pozrela na neho, šúchal si ho v miernom predklone.

FACKA? FACKA? Toto prehnala. Najprv som v kľude pohladil červené líce, no hnev vo mne vzbĺkol. Schytil som jej pevne obidve zápästia a dvihol ich. Zhíkla a jej náramne nahnevaný výraz zmizol.
Šeptom som prehovoril pričom som sa díval na jej ramená: „Toto...si urobila...posledný...krát.“
Potiahol som zrak vyššie na jej tvár a zazrel strach a ten...ma úplne odzbrojil. Moje zovretie povolilo a ja som sklonil hlavu a cítil ako sa moje čierne vlasy opreli o jej líce.
„Prepáč...“ prehovoril som najpotichšie ako som dokázal, no viem, že ma počula.

Toto... Toto už je na mňa proste príliš. Prečo? Prečo mi všetci iba ubližujú? Po tvári mi začali padať nové slzy. Drali si cestu cez moje líce, až nakoniec padali na zem v kvapkách. Ušlo mi prudké híknutie. Sasuke prudko zdvihol hlavu. Nevidela som to, iba cítila. Kvôli slzám som mala všetko rozmazané.
„Hina... ta. Ja...“ pustil mi ruky a začal odo mňa ustupovať. Prosím... prosím, nikam nechoď. Nechcem tu byť sama. Snažila som sa to povedať nahlas, ale slová z môjho krku proste nevyšli. Prečo to skončilo takto? Načo som mu vôbec dávala tú facku? Predsa, iba nechcel, aby som sa cítila zle. Aby som nebola sama, keď mi je najhoršie. Avšak, mám úžasný dar. Pokašľať všetko, čo sa dá! A potom, že prečo pri mne nikto nestojí, prečo sa so mnou nikto nehrá spoločenské hry, prečo som vždy vonku sama. Nedivím sa im... Sama by som so sebou nikde nebola. Som proste k ničomu. Neviem nič iné, iba plakať ako malé dieťa! Revať a čakať, pokým niekto príde na pomoc! Som neschopné decko...

„Hinata? Hinata!“ rozbehla sa k nej TenTen. Ihneď ju objala. Keď som prišiel bližšie, pochopil som prečo. V tom momente som vytriezvel a mám pocit, že aj všetci ostatný. Pozrel som sa kúsok vľavo, kde stál Sasuke ako stĺp.
„Čo sa stalo?“ položil som otázku jeho smerom. Jediné, čo spravil bolo, že sklonil hlavu a prešiel okolo mňa a Ino bez slova. Pevne som ho chytil za zápästie a otočil ho mojim smerom.
„Prestaň ma, láskavo, ignorovať a odpovedz mi na otázku!“ zreval som na neho s hnevom v očiach. Neviem, čo sa tu stalo, ale kvôli nemu Hinata plače. Ani sa nedivím. Dokáže byť niekedy tak hrozne chladný, že sa občas pýtam sám seba, či ma vôbec berie ako kamaráta. Avšak nikdy by som nepomyslel, že by bol odporný na ňu. Na Hinatu. Na dievča, ktorá pre neho znamená zjavne viac, ako ostatné.
„Nie si mi nič. Nemám povinnosť ti odpovedať. Nechaj ma na pokoji,“ trhol rukou a vytrhol si ju. Vlastne sa ani nemusel veľmi namáhať. Ten pohľad, akým sa na mňa pozrel... Nikdy som ho nevidel takého. Bolo to, akoby bol zničený... Akoby ho niečo zabíjalo z vnútra a už nemal silu to skryť. Čo sa tu, pre všetkých svätých, stalo?!

Dívala som sa na tú scénu z okna našej izby. Nechápem, čo sa naokolo vôbec deje. To, že Hinata revala a Sasuke sa tváril ako keby mal tvár z kameňa naznačovalo, že jej niečo povedal...asi nepekného. Bože! Jak moc ma zaujíma, čo tam medzi nimi je. Vraždila by som preto. Namosúrená som zatvorila okno, tak hlasno, aby to ostatný počuli a dupoty mi naznačovali, že dovnútra došiel Sasuke. Napadlo ma ísť za ním, no v tejto nálade by ma asi poslal kade ľahšie. Nakoniec som kašlala na to a šla spať.

Na druhý deň ráno som sa zobudila prvá, Ino chrápala ako býk. Klasika u nej po prechlastanej noci. Zišla som do kuchyne a nečakane narazila na Hinatu.
„Ohaio, Sakura,“ popriala mi pekné ráno celá rozbitá, sediac s čajom v ruke, „dáš si čaj?“
„Bodol by,“ usmiala som sa letmo a Hinata mi drobným prstom ukázala na čajník.
Naliala som si do bielej šálky a sadla si vedľa Hinaty. Svedomie mi akosi nedalo sa spýtať: „Už si v poriadku?“
„Hm?“ pozrela dezorientovane na mňa.
„Pýtam sa, že či si už po včerajšku v poriadku.“
„Prepáč...“ zapýrila sa, „no...ehm...trocha hej.“
„Čo sa vlastne stalo medzi tebou a Sasukem?“ ups...nejak mi to vyletelo.
„Ehm..vieš...to ja som Sasukeho nahnevala a potom mi to bolo ľúto,“ povedala potichu a sledovala svoj odraz na hladine čaju.

Vážne? Chce mi nahovoriť, že jej to bolo tak ľúto, že ju to donútilo plakať? Neverím... Možno som len žiarlivá, ale to je pritiahnuté za vlasy. Sasuke nevyzeral naštvane. Jeho naštvaný výraz poznám, veď som s ním bola v tíme, ten výraz, čo mal bol ten jeho klasicky, sexy a originálny. Ach...Mlčky sme sedeli v kuchyni, pokým sa nedotrepal Naruto nadávajúc, že ho bolí hlava.