Dvojča z Pieskovej - začiatok a koniec

(v Pieskovej)
V jednu hviezdnu noc sa Gaara pozeral na mesiac, ktorý bol práve v splne. Želal si, aby sa Shukaku neprebudil a nezačal zas ničiť pieskovú. Hoci by to bola Shukakuova vina, ale aj tak by nenávideli za to jeho...
„Gaara!“ ozval sa za ním Temarin hlas.
„Nejaké problémy?“ otočil sa a hlbokým pohľadom zazrel na Temari.
„Áno! V Pieskovej sa potuluje nejaký pubertiak, ktorý robí problémy, sprejuje na budovy 砂の中に死 (Suna no naka ni shi – smrť v piesku), vykráda obchody so zbraňami, ale nikto mu zatiaľ nevidel do tváre a nevieme jeho meno, tak keby si mohol...“ začala Temari ale Gaara ju prerušil.
„Ho chytiť?“ dokončil jej vetu.
„Á – áno!“
Gaara sa otočil. Vo chvíľu, v ktorej zastavil, sa časti jeho tela začali meniť na piesok a ten odfúklo preč.
Časti jeho tela premenného na piesok prehľadávali všetky kúty pieskovej. Dlho nevideľ nič podozrivé, tak sa znova zhmotnil. Práve ako to urobil, pri jeho hlave sa zoskupil jeho piesok, aby zastavil päsť, ktorá smerovala k jeho lícu.
„Moment prekvapenia bol dobrý, ale tvoja rýchlosť sa nevyrovná rýchlosti môjho piesku.“ skomentoval Gaara. Jeho protivník bol samozrejme škodca, ktorého opisovala Temari. Na hlave mal kapucňu, ktorá išla z jeho čiernej koženej bundy. Na tvári mal masku s lebkou, ktorá mu zakrývala len ústa a na očiach okuliare s červenými sklami.
Gaara na neho tiež zaútočil, ale len tak aby ho nezranil.
„Piesočné väzenie!“ útok však nebol úspešný lebo protivník sa prudko uhol. „Piesku sa uhýba... tak zaútočím pomocou taijutsu.“ Vravel si v myšlienkach Gaara.
Rozbehol sa a na nepriateľa a chcel mu predviesť jeho kop do tváre, ale v poslednej chvíli sa stalo čosi nečakané... Nepriateľa podobne ako Gaaru chránil piesok. Gaara ostal stáť ako obarený. Len stál a pozeral sa na nepriateľa.
Po chvíľke precedil cez zuby: „Kto v skutočnosti si?“
Nepriateľ si pomaly začal dávať dole kapucňu, masku a okuliare. Medzi tým začal vravieť: „Vždy som ťa chcel vidieť...“ Keď si dal dole z tváre všetko dodal, „...Braček.“ Na Gaaru sa v tej chvíľke pozerala rovnaká tvár ako jeho, iba malé detaily boli odlišné.
„T – to nemôže byť možné!“ prekvapene koktal Gaara.
„Ale je! Robil som problémy, aby si si ma všimol a našiel ma... A predtým som hľadal, kde sa vôbec nachádzaš!“ Gaara sa až od prekvapenia posadi.
„Takže ty si môj brat?“ potichu sa opýtal.
„Áno. Oh... volám sa Akarusa. Nemusíš sa mi predstavovať, lebo som ťa dlhú dobu sledoval...“
„Mňa? Prečo mňa? Veď ak si môj brat, tak v tom prípade máš aj ďalších dvoch súrodencov!“ vyčítal mu Gaara naštvaným tónom.
„Viem ale ty si pre mňa viac. Si predsa moje staršie dvojča!“ usmieval sa Akarusa a Gaaru skoro porazilo. Chytil ho za ruku a ťahal ho do svojho sídla.
Keď tam prišli, začal kričať: „Temariiii! Kankuroooo! Poďte sem!“ O chvíľku do miestnosti vošli Gaarovi rozospatý súrodenci.
„Čo je, Gaara? Zobudil si ma,“ zívala Temari.
„Vieš, ako si sa my pred pár hodinami sťažovala na nejakého grázla? Tak hento je on! A on tvrdí, že je moje dvojča! Čo nie je vôbec možne, pretože sa nepodobáme, ani vzhľadovo ani povahovo! A on je tak trochu mimo!“ nervoval sa Gaara.
Kankuro a Temari sa na seba podozrivo pozreli.
„No hlavne my nehovorte, že vy o tom viete!“ vrčal Gaara ale vzápätí sa otočil, aby skontroloval, čo robí jeho „potešenie“. Akarusa ich nevnímal a točil sa na stoličke na kolieskach ako zmyslov zbavený.
„Gaara, my sme ti to chceli povedať ale nemali sme na to odvahu... keď ste sa narodili boli ste od seba hneď oddelený, pretože ste boli obaja nebezpečný pre pieskovú... a navyše Akarusa trpí nespanlivosťou ale v kuse má veľa energie...“ vysvetľoval Kankuro.
„To objasňuje mnohé veci.“ pozrel sa na svoje dvojča ktoré sa stále točilo na stoličke a prevrátil očami.
„Ale teraz už má vek na to, aby sa dokázal ovládať... takže tu ostane.“ prehovorila Temari.
„Nie, nie, nie!“ zdesil sa Gaara. No Temari svoj názor nezmení ani keby pršali diamanty.
„A kde bude bývať?“ škaredo zazrel na Akarusu, ktorý mu len s radostným úsmevom zamával.
„Keďže je tvoje dvojča tak s tebou!“ Gaara sklonil hlavu. Nemal chuť odporovať Temari.
Asi o hodinku neskôr sa Akarusa cítil v Gaarovej izbe ako doma.
„Takže... bude spať spolu v manželskej posteli?“ nadšene sa opýtal Akarusa.
„Nie! Baka!“ začervenal sa Gaara a nervozne odpovedal.
„Tak kde budem spať?“ tentoraz sklamane sa opýtal.
„Ja na posteli a ty na zemi.“ rozsúdil Gaara.
„Čo keď prechladnem a potom sa ti tu budem počúravať?“ veľmi rýchlou rečou sa pýtal svojho brata.
„Tak si ľahni na koberec a zakry sa dekou! Zapojím aj trochu mozog, nie?“ mrzuto odpovedal Gaara. Nebo dvakrát nadšený s nového brata a zároveň aj spolubývajuceho. Bolo toho na neho veľa.
O pár minút obaja ležali na svojom mieste na spanie. Dobrú noc povedal len Akarusa a Gaara to úspešne odignoroval. Akarusa zostal s toho smutný. Po chvíľke ticha to Akarusa neprekonal a zase začal kecať.
Gaara to chvíľu ignoroval ale po pol hodine už mu fakt hral na nervy s tým.
„Ešte ťa to baví?“ pozrel na svoje ukecané dvojča.
„Celkom áno. S tebou sa fajn rozpráva!“ nadšene hválil svojho brata.
„Už drž hubu! Si fakt to najhoršie, čo ma kedy stretlo!“ neovládol sa zreval to na celu izbu. V tej chvíľke Akarusovy vbehli do oči slzy. Snažil sa to utajiť no bolo to márne. Bolo počuť dosť dobre jeho vzlykanie.
„Nerev!“ zavrčal.
„D - dobre.“ odpovedal kolísavým tónom. Chvíľku ešte potichu vňukal a to Gaarovy prišlo fakt ľúto.
Vstal, prišiel k nemu a ľakol si na koberec. Chvíľku uvažoval, čo povie a potom spusti: „Prepáč, ja som to tak nemyslel. Ja len...no...“
Nestihol si vymyslieť výhovorku ale Akarusa prehovoril: „To je v poriadku,... Viem, že ma nemáš rád... Zajtra ráno pôjdem preč z pieskovej.... nie teraz.“ Posadil sa a pozrel sa Gaarovy do očí.
„Nie! Nepôjdeš! Nepustím ťa!“
„A prečo?“
Gaara sa nadýchol a povedal: „Áno, najprv som bol naštvaný, že mám brata,... No teraz som si uvedomil, že nie si nejaká vec alebo zviera, aby som ťa odtiaľto vyháňal... Skrátene... si môj brat a ja ťa mám rád.“ Táto veta vhŕkla do Akarusových očí ešte väčšie slzy a už to nevydržal a objal Gaaru a ten mu objatie opätoval.
Po nejakej chvíľke sa znovu rozhodli, že už pôjdu spať. Obaja zaľahli. O chvíľku tentoraz Gaara prehovoril: „Poď si teda ľahnúť sem.“ Akarusa nečakal kým to povie dvakrát a šuchol sa ku Gaarovy.
„Mimochodom... vedel som, že to povieš.“ uškrnul sa.
„Nepokúšaj. Stále si to môžem rozmyslieť.“ otočil sa k nemu tvárou.
„A Gaara...? Mam fakt dôležitú otázku.“
„No počúvam.“ prikývol na znak toho, že sa môže pýtať.
Akarusa mu to rovno na rovinu vychrlil do tváre: „Ty si Gay?“ Gaaru s toho skoro porazilo.
„Baka! Nie! Odkiaľ to vôbec máš?“
„Keď som si prezeral tvoje fotky väčšinou si tam so súrodencami alebo chlapmi“
„Baka! To nie je pravda! Tebe ten koberec fakt chýba!“ vrčal Gaara.

(o dva roky neskôr, počas velkej vojny ninjov)
Nepriateľ (edo tensei) Deidara vypustil na Gaaru svojho výbušného vtáka.
„Katsu!“ zvolal a hneď nato to celé buchlo. Gaara myslel, že je mŕtvy no v poslednej chvíľke ho niečo odstrčilo. Gaara dvakrát zakašlal. Keď sa usadil prach späť na zem zistil, že ho odstrčil Akarusa. Gaara k nemu hneď pribehol. Chytil mu jemne hlavu a začal plakať lebo už tušil čo sa stane.
Vtedy mu však Akarusa utrel slzy a povedal: „Prosím, keď zomriem neplač kvôli mne... a nezabudni že si bol vždy pre mňa ten najlepší brat na svete.“
„Aj ty si vždy bol ten najlepší brat! Prosím aj naďalej nim buď! Neopúšťaj ma!"
Posledný krát sa usmial: „To bohu žiaľ nejde,“ dorozprával a vydýchol.
Gaara mu pomaly položil hlavu na zem. Z jedného oka sa mu pustila slza, ktorá mu stiekla po líci a spadla rovno na Akarusové čelo. Gaara mu opatrne zavrel oči. V tom začalo pršať. Gaara zdvihol hlavu k nebu. Zavrel oči a zašepkal: „Maj sa... braček.“