Zmena: 01

Naruto, po konfrontácií s chuninskými skúškami a realitou v nich v spojení z nočnou morou a temnou predpoveďou poslanou Kyubim, sa rozhodne prestať bojovať o pozornosť všetkých, ale zameria sa na svoje schopnosti a zručnosti, ktoré mu umožnia ochrániť svojich milovaných.

Vôňa lesa. Už odmalička to bola jedna z mála vecí, čo ma dokázala upokojiť a uvoľniť. Ale už je to nejaká doba, od kedy som si ju užil v takomto pokoji a kľude. Bolo to skoré ráno, pre niekoho možno aj hlboká noc, ale pre mňa to bol nový začiatok. Ani nie pred hodinou som sa prebral z najhoršieho sna/predtuchy v mojom krátkom živote. Mnohý sa usmejú, že je to bežne, ale buďme úprimný, koľkí môžu o sebe povedať, že je v nich ukrytá žijúca prírodná katastrofa? Ktorá má vlastne vedomie vyvinuté myšlienkové pochody a desivé schopnosti a ešte desivejšiu silu? Zatriasol som hlavou, aby som rozptýlil moje túlajúce myšlienky a sústredil sa na problém, ktorý sa od prebudenia snažím vyriešiť.

Moja vlastná slabosť. Doteraz som sa tváril, že ju nevidím snažiac sa držať myšlienky, že odhodlanie a odvážne výroky ma dostanú s každého problému, ale je čas vrátiť sa nohami na zem a čeliť realite. Už ako malý som bol iný. Vyčlenený zo spoločnosti niečím, čo nebolo v mojich silách ovplyvniť, niečím, čo ma odsúdilo na cestu obety. Znie to depresívne a boli chvíle, kedy ma to premáhalo, ale vďaka tvrdohlavosti som to prežil a tá istá tvrdohlavosť, ktorú inak považujem za jednu z mojich najlepších vlastností, je dôvodom, prečo ráno o pol 4 behám okolo cvičiska číslo 7 a snažím sa vyriešiť, čo chcem dosiahnuť a čo musím spraviť, aby som to dosiahol. Je čas dospieť, čeliť svojej slabosti a vyrásť. Prestať oplakávať stratené detstvo a neopätované city a dospieť.
Znie to lacno a strašne nudne, ale nemám na výber. Svet, v ktorom žijem, je pripravený ma pochovať, ak sa neprispôsobím, a aj keď je to nepríjemné priznať, v svete rozhodujú tí, čo majú moc. Či už je to moc fyzická, politická alebo finančná. Mocný sú tými, ktorý rozhodujú a ak chcem zmeniť to, s čím nesúhlasím, musím sa stať jedným z nich. Nikdy som nebol génius ani talentovaný jedinec, je to fakt, ktorý je možno zraňujúci pre iných, ale mňa upokojuje. Nepotrebujem to. Vystačím si zo svojím odhodlaním a vôľou a ak cestou pozbieram pár priateľov a vytvorím a udržím si s nimi puto, budem najvďačnejším človekom na svete.

Usmial som sa, pokračoval som s behom, pravidelne dýchajúc. Nikdy som nebol hlupák, ktorým som predstieral byť. Ale bola to najjednoduchšia cesta k bezpečiu a pokoju a hlavne k pozornosti. Preto som si ju zvolil a teraz ju ľutujem. Ľútosť ma však nikam nedostane, takže musím rozmýšľať ako a kde získam moc. Prvý, kto ma napadol, bol starký, po podrobnejšom zamyslení som ho však vyčlenil spomedzi možností. Ak chcem dospieť, musím byť schopný pomôcť si sám, akceptujem radu a aj ju vyhľadám, ale nie som sebecký natoľko, aby som otravoval tak vyťaženého človeka, ako je starký. Chcem, aby bol na mňa hrdý, a tak to zvládnem po svojom. Druhou osobou, ktorá ma napadla opýtať sa o pomoc, bol môj prvý sensei Iruka. Je to človek, ktorému dôverujem a vážim si jeho názor a bude teda prvý, za kým pôjdem.

Ale aby som sa posunul a nešiel za ním nepripravený, musím si ujasniť, čo viem a čo vlastne od neho potrebujem. Takže vďaka šťastiu sa mi podarilo postúpiť do finále chuninských skúšok. Mojím oponentom nebude nikto iný ako minuloročný premiant génius s Hyuuga klanu, Hyuuga Neji. Aby som mu aspoň bol schopný čeliť, čaká ma ohromné množstvo práce.
Znovu som sa usmial, pracovať je to, čo mám rád a z čoho som nadšený, pretože je to vec, ktorú mi nikto nevezme. Ale naspäť k veci. Takže mojou silnou stránkou, si myslím, je moja schopnosť zostať nepozorovaný a myslenie mimo normu. Tiež moja výdrž. Tak isto hádam mierne zvýšená citlivosť zmyslov. A ako mi všetci opakujú, nadpriemerné množstvo chakry. Ďalej moje praktické schopnosti sú asi najlepšie s pascami a čo sa týka prežitia. V technikách boja bez zbrane som ďaleko za ostatnými a je to prvý problém, ktorý musím riešiť. Ďalej moja presnosť so zbraňami na diaľku tiež potrebuje zlepšiť, lebo som ju úprimne zanedbal.
Mojou asi najväčšou chybou je zjavne to, že nevyužívam svoje nadmerné množstvo chakry a zlá kontrola nad ňou. Je len logické, že ak je veľké množstvo chakry nebezpečné, tak veľké množstvo precízne kontrolovanej chakry musí byť omnoho nebezpečnejšie. Takže kontrola chakry je ďalšia. Určite potrebujem nájsť spôsob, ako sa brániť genjutsu. Čo sa týka mojich jutsu, potrebujem zdokonaliť tie, čo mám a pár nových nikdy neuškodí. Tiež potrebujem pracovať zo svojou fyzičkou a nad všeobecnými vedomosťami. Bleh, ako tak rozmýšľam, je treba zmeniť takmer všetko a mám na to možno až príliš málo času.

Zastavil som sa a pozrel na slnko, uvedomiac si, že už bude ráno a že som behal asi tri až štyri hodiny. A som len mierne spotený a unavený. Úškrn po zistení tohto nového poznatku mi ostal na tvári až pokiaľ som o takmer hodinu neskôr nestál pred dverami Akadémie. Po sprche a ľahkých raňajkách som sa cítil osviežený a znovu nabitý energiou, ako keby som bol po dobrom spánku a nie takmer prebdenej noci.

Po vstupe do budovy som si to zamieril sebavedome do kancelárie môjho najobľúbenejšieho miestneho učiteľa. Keď som prišil pred jeho dvere, slušne som zaklopal a čakal na vyzvanie. Po jeho vypočutí som energicky otvoril dvere a vstúpil. Už od prvého pohľadu bolo zjavne, že Iruka sensei sa nezmenil v tej krátkej dobe, čo sme sa naposledy videli, aj keď mne to pripadá ako roky dozadu. Usmial som sa, pozdravil a posadil som sa pred jeho stôl. Kde som si ho prezrel. Tak ako vždy mal oblečenú svoju uniformu, tmavomodré tričko s dlhým rukávom a zrejme aj krúžkovým brnením pod ním, spolu s dlhými, rovnako sfarbenými nohavicami, ktoré mal na členkoch zviazané sťahujúcou páskou ako väčšina shinobi. A na tričku mal svoju tmavozelenú vestu, ktorá reprezentovala jeho hodnosť chuunina, a ktorú som mu závidel odjakživa.
Tvár a vlasy sa nezmenili nijak a ani jazva na tvári nezmysla. Po chvíľke, keď skončil s posledným papierom pred sebou, sa na mňa pozrel priamo a usmial sa. Ja som si tiež nemohol pomôcť a usmial som sa naspäť.
„Iruka-sensei, prišiel som, lebo potrebujem vašu pomoc. Ako isto viete, dostal som sa do finále chuuninských skúšok a mojím prvým oponentom je Hyuuga Neji.“
„Áno som si toho vedom, ale prečo si prišiel za mnou, Naruto, tvojím senseiom je Kakashi.“
„Je, ale vy ma poznáte dlhšie a lepšie, a preto som prišiel za vami opýtať sa, na čom a ako mám pracovať.“
„Hmm, prekvapil si ma, Naruto, ale aj potešil. Pravdou vždy bolo, že tvojím najväčším problémom bol tvoj prístup a nedostatok sústredenia. Tiež si myslím, že máš veľké nedostatky najme v základoch našej profesie. Ale vidím, že tvoja snaha o zmenu je úprimná a že ju myslíš vážne. Preto ťa s potešením nasmerujem priamo do knižnice. Hlavný archív by mal mať všetko, čo potrebuješ, byť však tebou, pred tým, ako sa ponoríš do kníh, kontaktoval by som aj Kakashiho, nech sa vyjadrí a nech ťa informuje, či už náhodou nemá vlastné plány týkajúce sa tvojho tréningu.“
„Ďakujem veľmi pekne, Iruka-sensei, pomohli ste mi, a preto vám budem aj naďalej dlžníkom.“

Po mojom odchode som mal šťastie a stretol Kakashiho pred kníhkupectvom. Po krátkom rozhovore ma poslal na cvičisko číslo 7, a že ho mám počkať a tam mi povie, čo vymyslel. Poďakoval som mu, čo ho zjavne prekvapilo.
Dlhé čakanie a trpezlivosť nikdy neboli mojou silnou stránkou, a tak som pokračoval v rannom behu okolo cvičiska, zatiaľ čo som čakal.
Na moje obrovské prekvapenie som nečakal dlho, ale ukázalo sa, že dôvodom skorého príchodu nebolo milé prekvapenie, nie, Kakashi priviedol zo sebou Ebisu senseia, alebo ako som ho nazval pri poslednom spoločnom stretnutí skrytý zvrhlík. K tomu chlapovi som nemal absolútne žiadny rešpekt. Ale bol by som pokrytec, keby neverím na druhú šancu. Tak som pozorne počúval.
Úprimne povedané, dotklo sa ma Kakashiho rozhodnutie, aj keď časť zo mňa to očakávala, lebo sa to dialo celý môj život. Po Kakashiho rýchlom odchode som sa pozrel na môjho nového senseia. Ten tam len postával a potom spustil, že moja kontrola chakry je príšerná, a tak mu Kakashi nakázal naučiť ma cvičenie nazývané chodenie po vode. Potom, ako mi oznámil, že na jeho naučenie sa potrebujeme presunúť do inej lokality, bez čakania na moju reakciu odišiel. Ja som ostal chvíľu stáť na mieste, rozmýšľajúc. A potom s povzdychom som strčil ruky do vreciek a zamieril si to priamo do hlavného archívu, zistiť, či môj status shinobi s Konohagakure no Sato mi zaručuje vstup.
Bolo to chvíľu potom, ako som knihovníčke prisahal, že nič nezničím, a začal som si prezerať dostupný materiál, z ktorého by som si mal vybrať, keď som pocítil ruku na pleci a niekto ma otočil. Videl som, že je to nahnevaný Ebisu sensei, tak som sa ho slušne opýtal, čo sa stalo a čo ho tak rozrušilo. Vždy som mal talent hnevať a provokovať ľudí, keď mi vysvetlil, že sľúbil Kakashimu, ako ma naučí chodiť po vode a ako je sklamaný, že som nesledoval ani taký jednoduchý príkaz, pokúsil sa ma ťahať s ním. Vtedy som použil základný obranný chmat, ktorý som odsledoval od jednej ľahkej ženy, ktorá žila vedľa mňa chvíľu.
Chytil som ho za palec ruky, pevne som ho zaň uchopil a zvrtol, s prekvapeným výkrikom zrazu kľačal predo mnou, prekvapene mi pozerajúc priamo do očí, keďže mu pri tom prudkom pohybe skĺzli okuliare na zem.
Pokojným hlasom som mu povedal: „Ebisu-sensei, počas nášho prvého spoločného stretnutia ste zanechali menej než pozitívny dojem. Ale sám by som bol pokrytec, keby neverím na druhú šancu, avšak aj pri našom druhom stretnutí ste sa správali, ako keby som vec a nie dospelý človek zodpovedajúci sám za seba. To, že Kakashi vás o niečo požiadal, je od neho milé, ale ani jeden z vás sa neopýtal na môj názor alebo súčasnú situáciu. Ani jeden z vás neberie môj tréning ani len seriózne, nie to ešte s úmyslom mi pomôcť a dať šancu vyhrať. Vy konkrétne ste arogantný namyslený a prostoduchý človek, ktorý nerozozná zvitok od kunaia zapečateného vo vnútri. Takže pokiaľ nie ste pripravený dostáť postaveniu elitného učiteľa a ospravedlniť sa, prosím vyhýbajte sa mi, a teraz ak ma ospravedlníte, mám dohodnuté stretnutie s Hokagem.“
Pustil som ho a pokojne som sa otočil a odišiel. Nečakajúc na jeho reakciu som odišiel a zamieril na schôdzku, ktorú som si dohodol ráno po svojom behu, lebo som chcel, aby sa starký pozrel, či mi Orochimaru niečo nespravil, lebo som mal problém hromadiť a kontrolovať vlastnú chakru. Po krátkom a pre mňa nezáživnom čase a ceste k starkého veži som sa ocitol priamo v jeho kancelárii, sediac oproti nemu, sledujúc ako dokončuje nejaké posledné papiere. Usmial som sa starký Hokage, tu vždy bol pre mňa. Je pravda, že viac krát ma sklamal, ako potešil, ale pri spätnom pohľade ja nie som jeho ani nikoho iného problém. Som iba svoj problém a zodpovednosť. Tak sa odteraz budem správať.
Usmial som sa a zo zamyslenia ma vytrhlo tiché zakašlanie a hundravý smiech.
„Čo ti je také vtipné, starký,“ zaškeril som sa na neho.
„Nič, nič, chlapče, len ten tvoj úsmev zvyčajne pre mňa neveští nič dobrého.“
Začervenal som sa, ale potom som nasadil kamennú tvár, pozrel som sa mu priamo do očí. „Starký, rozmýšľal som a rozhodol som sa, že je pre mňa najvyšší čas prestať sa hrať na dieťa prosiace o pozornosť a dospieť.“ Zdvihol som ruku a zastavil som ho iba gestom, stále sa mu uprene pozerajúc do očí, v ktorých sa mihlo niečo, čo som nerozoznal.
„Viem, že vždy si pre mňa chcel len to najlepšie a chrániť ma. Si ten jediný, koho mám a pre koho žijem. Obaja vieme, že bola doba, keď si bol jediný pre koho som žil,“ usmial som sa smutne. „Neviním za to nikoho. Som za to vďačný, lebo keď sa zamyslím, je to najlepšia vec, čo sa mi mohla udiať v našej profesii. Prosím zober to ako moje prvé seriózne rozhodnutie, ktoré sa formovalo už nejakú dobu a práve teraz mám šancu. Preto som aj prišiel za tebou, som konečne pripravený dostáť potenciálu, ktorý si ty vo mne ako prvý videl. Čo je však dôležitejšie a čo ti zjavne Kakashi nepovedal je, že Orochimaru urobil niečo s pečaťou držiacou líšku.“
Na jeho alarmujúci pohľad som mu opísal, čo sa udialo v lese a čo som vypozoroval od uvedomenia si, že mám problém. Nakoniec som sa postavil a rozhýbal trochu chakry v sebe tým, že som ju poslal do svojich nôh ako pri chodení po stromoch, aby sa ukázala moja pečať. On si ju zblízka podrobne prezeral, až som ostával čoraz nervóznejší. A tak som prestal pozerajúc sa na neho. On sa usmial.
„Som rád, že sa plánuješ zmeniť a som zvedavý, čo zmena prinesie, chlapče. Aj keď je nebezpečné, že sa Orochimaru vôbec dostal k tebe a musel si mu čeliť. Nemusíš sa báť, je to ľahko opraviteľné a môžem to aj veľmi rýchlo napraviť, bude to ale nepríjemné.“
Stále s vážnou tvárou som pochvílke prikývol a zdvihol tričko, znovu odhaľujúc pečať. Po veľmi nepríjemnej rane do brucha od starkého s jeho žiariacimi prstami a mne skoro ovracaní jeho koberca som sa poďakoval a dohodol s ním, že sa mu budem hlásiť každú nedeľu v Ichiraku na večeru, aby som ho informoval, ako mi ide moja premena. V oveľa lepšej nálade a s omnoho väčším množstvom energie som zamieril priamo na cvičisko.

Našťastie pred tým, ako ma v knižnici Ebisu vyrušil, sa mi podarilo skopírovať veci, ktoré som potreboval s niekoľkých kníh. Prvá vec, ktorú som vyskúšal, bolo, že som spravil niekoľko svojich milovaných klonov.