Pátranie po neznámom, časť 3. – Zber informácií

„Videli ste, ako sa na nás ten chlap z recepcie pozeral? Akoby sme mu urobili niečo strašné,“ pokrúti hlavou Hinata, sediac s oboma bratmi Uchihovcami za stolom v podniku, kde boli po ich prvom príchode do Zemi Ľadu.
„Na mňa nepozeraj," oháňal sa Itachi. „Sasuke sa s ním predsa bavil.“
„To je pravda.“ Hinata sa otočí na Sasukeho, ktorý pozerá smerom k baru.
„Sasuke, čo sa vlastne stalo? Prečo nás vyhodil. Čo si tomu chlapovi povedal?“
„Tá Akina... dnes tu nerobí,“ povie Sasuke, ktorý zrejme nereaguje na to, čo chce Hinata vedieť.
„Na to som sa nepýtala,“ povie sklesnuto Hinata. „Haló. Počúvaš?“
Hinata luskne prstami pred Sasukem, ktorý začne konečne reagovať a otočí hlavu znova k nim.
„Pýtala som sa, čo si povedal tomu chlapovi, že nás vyhodil.“
„Nič také.“
„To určite, takže to urobil len tak. Z rozmaru,“ pokračuje Hinata.
„Fajn!“ Sasuke im začne hovoriť o tom, čo sa stalo dole, kým ony spali.

Keďže mu to stále vŕtalo hlavou, vstal pomerne skoro, takmer za svitania. Obliekol sa a zišiel dole po schodoch k pánovi za pultom.
„Dobré ráno,“ pozdravil ho priateľským spôsobom pán. „Môžem vám nejako pomôcť? Prajete si niečo na izbu? Ponúknem nejaké občerstvenie? Alebo dennú tlač?“
Chlapík ukázal na kopu novín na rohu pultu. Sasuke si všimol obrázok na titulke, kde je ďalšia neobjasnená udalosť mŕtveho muža nájdeného v lese. Vycíti príležitosť a hneď sa toho chytí.
Vezme si noviny do rúk a chvíľu ich číta.
„Poznali ste ho?“
Chlap zdvihne zrak od papierov, ktoré vypĺňa a potom sa k nim zas vráti.
„Nie. Nepoznal. Nikdy som ho nevidel.“
„Zvláštne. Myslel som si, že v takej malej dedinke ako ste vy sa ľudia navzájom poznajú.“
„No tak ste sa asi mýlil,“ odpovie mu chlapík, ale tento krát už neodvráti zrak od papierov.“
„Zaujímavé,“ povie Sasuke.
„O čo vám ide?“ povzdychne si chlapík a konečne začne venovať pozornosť.
„O tie vraždy,“ povie narovinu Sasuke.
„Neviem, o čo hovoríte.“
„Vážne nie? Ani teraz?“ Sasuke mu podstrčí pod papiere pár drobných, ale chlap zopakoval svoju odpoveď.
„Ale viete. Každý to tu vie. Ale nie každý o tom chce hovoriť, že?.... Čo vám v tom bráni?“ Sasuke zdvihne obočie. „Strach?“
„A dosť,“ rozčúlil sa chlapík. „Prosím zbaľte sa a odíďte odtiaľto.“

„To nemyslíš vážne. Nedohodli sme sa náhodou na niečom? Prečo si jednal na vlastnú päsť?“ povedala rozhorčene Hinata.
„Ako by si môjho brata nepoznala,“ pridal sa Itachi. "Ale podplatiť ho? Ty sa nezdáš, braček,“ štuchol do neho Itachi.
„Sklapni,“ okríkol ho Sasuke.
„Teraz už len musíme dúfať, že sa chýri o tom, ako tu vyzvedáme, nerozšíria,“ povzdychne si Hinata a postaví sa od stola. „Je najvyšší čas. Mali by sme ísť von. A nenápadne sa čo to popýtať.“
Popritom ako prejde stranou stola, kde sedí Sasuke, sa pozastaví.
„A ty. Na nikoho netlač. A nikoho nepodplácaj. Keď povie, povie. Ak nie, nie. Ideš ďalej. Hlavne žiadne násilnosti.“
„Kto ťa zvolil veliteľom misie, že už vydávaš rozkazy,“ zahundre si popod nos Sasuke a všetci traja sa po východe z podniku rozdelia do ulíc.

Všetci traja, ako sa vopred dohodli, sa zídu pred stánkom s červenou strechou.
„A ako? Máme nejaké informácie?“
Sasuke len pokýval súhlasne hlavou.
„Ja tiež áno, ale poďme radšej dovnútra, ako sme si už stihli všimnúť, isté veci by sa nemali hovoriť verejne. Tu neďaleko som videl ďalšie miesto, kde môžeme prespať,“ navrhol Itachi.
„To je pravda, musíme byť opatrný. Poďme tam,“ kývla súhlasne Hinata.
Po tom, čo sa stalo naposledy mali trochu strach, či im dajú izbu na nocľah, ale našťastie reči sa ešte prekvapivo nestihli rozšíriť, a tak sa ubytovali bez problémov.
Všetci traja si sadli za malí stôl v miestnosti podobný tomu, aký bol aj v izbe, kde boli pred tým.
„Takže čo zatiaľ vieme,“ začal Itachi. „ Shei-tan je obávaný človek - teda vlastne napol človek, ktorý je pre celú dedinu jedna veľká záhada, keďže o tom takmer nikto nechce hovoriť. A ten kto aj niečo povie, povie veľmi málo. Koniec koncov všetci sa ho boja.“
„A čo tu máme ďalej?“ spýta sa Sasuke.
„Mne jedna pani povedala niečo zaujímavé,“ pokračuje Hinata. „Hovorí sa, že Shei-tan je bývalí nukenin, a keď sa chcel vrátiť do dediny, tzv. Rada starších mu to zakázala. Odvtedy toho chlapa nikto nikdy nevidel a povrávala sa, že sa teraz vrátil pod menom Shei-tan."
„Vieme jeho meno?“ pozrel sa na ňu Sasuke.
„Nie. Meno nepovedala. Bola som rada, že som z nej dostala aspoň toto. Keď to hovorila, vyzerala, že už to chce mať rýchlo za sebou. Hneď ako mi to povedala, odišla s výhovorkou, že musí ísť rýchlo nakúpiť na obed.“
„Ja som sa rozprával s jedným chlapcom. Bol o niečo starší odo mňa,“ pokračoval Itachi. „Povedal mi, že počul o Shei-tanovi, že má schopnosť zmraziť svoje telo v prípade, že sa cíti ohrozený alebo v nebezpečenstve. V takom prípade prestane prúdiť krv a životne dôležité funkcie prestanú fungovať.“
„Neprúdi ním teda ani čakra. Tým pádom ho nebude môcť nájsť ani Hinata,“ pokračuje Sasuke. „Na tej fotke z novín som si niečo všimol. Tá fotka toho mŕtveho chlapa. Mal v hrudy zabudnutý šíp. Ale nie klasický, tento bol taký... akoby sklenený.“
„Alebo ľadový,“ opraví ho Itachi. „Započul som, že aj tí pred tým mali zabodnutý šípom na rôznych častiach tela.“
„To dáva zmysel,“ pokračuje znova Sasuke. „Ak sa ľadový šíp zabodne do tela, okamžite začne oslabovať organizmus. Človek zamrzne, pretože vnútorné orgány sú neschopné v chlade pracovať. O to horšie, ak sa šíp zabodne priamo do srdca. Je to pár sekundová smrť. Človek si ani nestihne uvedomiť, čo sa vlastne stalo.“
Všetci traja si dali postupne všetko dokopy.
„Ak je toto všetko pravda, máme dočinenia s veľmi silným súperom,“ povzdychne si Itachi. A všetci v tichosti sedia za stolom.