Preco si musel................2

Taaaaaaaaaak tu je zase raz nieco odomna je to sice o dost kratsie ako ten prvy diel ale lepse ako nic. Dufam ze sa vam bude pacit rovnako ako ten prvy

„Tak Sasuke Uchiha. Toto je môj dom. Nečakaj nič extrémne v porovnaní zo sídlom kam si ma nedávno odvliekol je to nič ale mám to tu rada. Sám si počul, že je len na mojej dobrej vôli ako dlho prežiješ. Takže ak budeš poslušný tak budeme vychádzať dobre. Ja zostanem milým dievčatkom a ty budeš poslušný.“ Počas celého toho mini predslovu odomykala dvere.

Keď vstúpili tak Sasukeho ovalila príjemná vôňa. Sakura ho zaviedla do jeho izby. „ Asi by som mala spraviť nejakú večeru čo?“ opýtala sa skoro z priateľským tónom.

Sasuke len nemo prikývol a sledoval ako dokonale vyzerá Sakura v šortkkách a tričku čo mala na sebe

. Sakura vo svojom vnútri zvádzala ťažký súboj. Musela sa správať chladne ale keď on vyzeral taaaaaaak úžasne. Musela sa veľmi premáhať aby ho nepobozkala.

Zišla dole do kuchyne a rozmýšľala čo spraviť na večeru. Nakoniec sa rozhodla pre shushi. Kým ona pripravovala večeru tak Sasuke- hoci už dopredu vedel, že to bude zbytočné- sa pokúsil utiecť.

Nevedel čo ho to napadlo ale proste otvoril okno a chcel vyskočiť. Na jeho smolu Sakura brala svoju úlohu vážne. Pod oknom stál jej klon. Predpokladal, že sú okolo celého domu.

„Na tvojom mieste by som to nerobila. To nie sú obyčajné klony.“ ozval sa za ním hlas. Sakura sa s prekríženými rukami opierala o rám dverí. Mala nadvihnuté jedno obočie.

Sasuke sa otočil a pozrel sa jej smerom. „No tak dobre vyhrávaš. Len som to skúšal.“ rezignovane pokrčil plecami. Zase zliezol z okna a šiel za Sakurou, ktorá ho zjavne prišla zavolať na večeru.

Na stole už ležali dva taniere z jedlom, ktoré vyzeralo veľmi dobre. Sasuke sa usmial a pozeral na Sakuru. Na tvári sa mu akosi automaticky objavil úsmev. Sakura pozrela jedným okom na neho a hneď to aj oľutovala. Keď sa usmieval tak vyzeral strašne sexi.

Len sa v duchu prefackala a jedla ďalej. Sasuke sa teda tiež pustil do jedla. Chutilo vynikajúco. Však ako inak keď varila Sakura, že? Keď dojedli vzala taniere a chcela ich umyť ale to by sa nesmel niekto ozvať.

„ Nechaj ja to spravím.“ Povedal v podstate milo. „A si si istý, že mi potom ostanú ešte nejaké taniere?“ tvárila sa vražedne.

Ten výraz mala zakaždým keď na neho pozrela. Nevedel prečo ale strane mu to vadilo. Keď on si konečne uvedomí, že ju miluje tak ona sa ku nemu bude správať horšie ako k Orochimarovi. Lenže čo mohol narobiť?

„Myslím, že dva taniere ešte zvládnem umyť.“ povedal napokon. Sakura sa zatvárila pochybovačne ale predsa ho pustila k drezu. Potom odišla z kuchyne a zapla telku. Jej smiech bolo počuť až do kuchyne a Sasukemu pripadal očarujúci.

Doumýval tie dva taniere (nakoľko bol započúvaný do Sakurinho smiechu trvalo mu to asi 20 minút.) Potom prišiel do obývačky a pozoroval ako sa Sakura snaží skrotiť smiech. „Viac ti sluší keď sa smeješ.“

ozval sa po chvíli. Sakura sa bleskovo otočila a pozrela na neho. „Ako dlho tam už stojí? A ďalšia otázka- baví ťa sledovať ma?“ Sakura sa mierne červenala.

„Áno celkom m to baví. Neverím tomu, že to hovorím ale si krásna keď sa smeješ.“ povedal Sasuke po pravde Skutočne neveril tomu čo vravel. Len vedel, že je to pravda. Bola nádherná. Keby tam sedela ešte chvíľu tak by sa na ňu bol vrhol.

Lenže na jeho smolu- alebo šťastie, záleží ako sa to vezme- Sakura sa postavila a už zase červená ako paprika odkráčala do svojej izby.

Sasukemu sa tiež nechcelo pozerať telku samému tak ju vypol a zamieril do izby, ktorú mu pridelila Sakura.

Lenže Sakura úplne nezavrela dvere do svojej izby. Zbadal ako prešla popred ne iba v tej najmenšej časti oblečenia. Sasuke naprázdno preglgol. Potichu sa priblížil k dverám. Sakura si rozčesávala vlasy.

Pozerala pri tom von z okna na krásny okrúhli mesiac. V izbe bola tma a práve ten mesiac spôsobil, že Sakura vyzerala ako bytosť z iného sveta. Ako nejaká víla.

Sasuke potichučky vstúpil do izby. Sledoval ako si Sakura pospevuje a tak trošku sa krúti do rytmu melódie Nevydržal sa len pozerať. Podišiel až k nej a objal ju okolo pása.

Takmer dostala infarkt. Keď si uvedomila kto to je a ako málo odevu má na sebe tak od bezvedomia už vážne nemala ďaleko. Lenže sa premohla a skúsila z hrdla dostať aspoň jedno slovo ale nedokázala to.

Znelo to skôr ako ston. Sasuke jej položil hlavu na plece. „Sasuke-kun.“ zašepkala skoro nečujne.

Zavalila ju vlna pocitov tak dlho potláčaných. Nedokázala sa ani pohnúť a v bruchu cítila taký zvláštny pocit. Sasuke ju akosi inštinktívne ťahal k posteli. Sakura sa nechala. Keď sa na tú posteľ zvalili tak ho nesmelo pobozkala. Lenže z malého bozku sa stal divoký a vášnivý. Sasuke jej chcel rozopnúť podprsenku ale ona mu ruku zastavila. Spýtavo na ňu pozrel ale jej pohlad hovoril za všetko. Ešte chvílku sa maznali a zaspali v objatí.