Preco si musel................3

Ja vem som hnusna trvalo mi to a je to kratke ale som rada ze som vipotila aspon toto. Tak nech sa vam to paci tretia cast mojej FF Preco si musel!

Sakura sa ráno zobudila a takmer dostala infarkt.- cez brucho mala prehodenú
Sasukeho ruku. Čo najopatrnejšie sa spod nej vytiahla, na jej obrovské šťastie Sasuke spal ako zabitý. Rýchlo vbehla do kúpeľne a pustila ľadovú vodu. Par krát si ňou ošpliechala tvar. Potom si začala spomínať na včerajší večer a vlastne celu noc. Nemohla pochopiť, zasa mu len tak ľahko poddala . Cele tie roky premáhania a zabúdania boli zmetené v par sekundách. Lenže ako to teraz vysvetli? Bude musieť íst za Tsunade . Nedokáže ho strážiť. Nie tak aby sa medzi nimi nič neprihodilo. Musia to zveriť niekomu inému. Ani si neuvedomila, že to povedala nahlas. Ešte stále stala v kúpeľni pred zrkadlom. Keď zdvihla hlavu tak zbadala Sasukeho odraz tesne za tým svojim. „Ty sa chceš vzdať tej úlohy?“ opýtal a bolo vidieť že je vykoľajený. Tušila prečo ale neodpovedala. „Áno Sasuke chcem sa vzdať úlohy, ktorú nie som schopná podstivo vyplniť. Nedokázala by som ta poprípade zabiť keby to bolo nutne. To je pre celu Konohu príliš veľké nebezpečenstvo.“ Hlboko vo vnútri dusila plač, nechcela sa od neho znova odlúčiť ale nemohla byt taká sebecká. Vedela, že svoj čin oľutuje ale keby sa rozhodol znova utiecť mala pravo a vlastne povinnosť zabiť ho- lenže teraz by to nedokázala. Čo si to nahovára- ona by ho nedokázala zabiť nikdy. Ani na tej misii by nebola schopná ten kunaj zabodnúť do jeho krku. Plač dusila ďalej v sebe. Nedokázala sa ďalej pozerať do tých tmavých očí tak sa pretlačila von a začala si hľadať veci aby mohla zajst k Tsunade. Sasuke sa na ňu po celí ten čas pozeral zo zvláštnym výrazom na tvári. „Prečo by si ma mala zbíjať? Zdá sa ti, že by som niekam utekal?“ jeho hlas znel smutne. Bol veľmi rad, že práve ona ho môže strážiť. Keby to mal byt napríklad Naruto tak by sa dožadoval niekoho normálneho. Lenže jej sa vzdať nechcel. Kým on takto premýšľal tak Sakura už dávno zmizla. Dom bol dôkladne zamknutý. Nesnažil sa utiecť. Sedel v obývačke a pozeral do prázdna. Asi po pol hodine začul ako sa odomykajú dvere. Sakura sa tvárila naštvane. Netušil čo jej preletelo cez nos tak radšej ticho sedel. Sakura vošla dnu a keď zatresla dvere tak sa skoro rozbilo okno. „Eh, Sakura? Si v poriadku? Vyzeráš.....“ nestihol dopovedať lebo Sakura Podišla o kúsok blizsie. Chvíľku na neho pozerala a potom potichu prehovorila: „Mam ti odkázať, že si môžeš vybrať čí ostaneš u mňa alebo pôjdeš k Ino.“ Tvárila sa strašne najedovane. Vedel, že radšej bude riskovať jeho útek ako by mal ist k jej najlepšej kamarátke. „Čo by si chcela ty?“ opýtal sa. Nechcel jej prekážať ale on sám nechcel odist. Sakura na neho pozrela ako vyoraná mys. „N-no ja........“ zrazu mu strašne pripomínala Hinatu. Nejako sa nevedela rozhodnúť. Jej vnútorný hlas kričal veci ako : No ja by som ta najradšej ubozkavala k smrti!, lenže jej rozumnejšia stránka sa ozvala nejako takto : Keď ta Ino tak veľmi chce nech si ta nechá ja radšej budem brániť Konohu. Nevedela sa rozhodnúť ktorú svoju časť ma poslúchnuť. Lenže ak tam bude ešte chvíľu stáť tak to bude ešte horšie. Oh bože čo len ma robiť čo? „Je to tvoje rozhodnutie. Tvoj život a tvoj osud.“ Povedala nakoniec úplné pokojným hlasom. Zase dokázala ovládať svoje emócie. Ešte chvíľu na neho pozerala a potom sa otočila na opätku a odišla. Nevydržala by v dome tak zamkla dvere a vybrala sa do lesa. Netušila kam kráča ale dúfala, že čo najdalej od sveta, ktorý ju tak veľmi zraňoval. Asi po troch hodinách chôdze sa ocitla hlboko v lese. Nevedela kde je ani ako sa tam dostala čí dokonca to naj dolezitejsie- ako sa dostať s5! Tak začala blúdiť lenže to bolo ešte horšie.

Sasuke medzi tým sedel u Sakury doma a čakal. Keď sa začalo stmievať a ona stále nechodila tak sa mu do hlavy votrel malý chrobáčik a z každou pribudajucou hodinou sa zväčšoval a zväčšoval. Netušil ani kam išla takže nebol vôbec dobrý nápad teraz utiecť. Navyše nepochyboval o tom, že Sakura ho zamkla. Tak mohol len bezmocne sedieť na gaučí a čumieť do prázdna kým sa nevráti.

Lenže Sakura sa nevracala. Teda ona sa o to snažila ale nemohla najst cestu. Ktorýmkoľvek smerom sa vydala skončila na tom istom mieste. Začínalo ju to štvať tak do každého tretieho stromu vyryla značku. Lenže keď 4 krát prišla na tu istú pustu luku a nemala potuchy ako tak to vzdala a proste si ľahla na trávu. Po veľmi krátkej chvíli zaspala.......