Láska bolí -2

Po bitke Naruto usúdil že ju radšej nechá na pokoji a bude ďalej striehnuť na Sakuru a bude sa snažiť uchmatnúť si aspoň kúsok jej srdca .Kakashi bol s ňou spokojný a usúdil že musí nasadiť väčší kaliber ak chce vidieť skutočný boj .
„Sasuke ,chlapče poď ku mne .Zvládol by si boj z Ayumy?“
Sasuke prikývol a Ayumy sa postavila do bojovej pozície .
„Tak ako ?Dúfam že ma nepriviažeš k stromu ako minule .Vieš že ti to nevyšlo .“
Sasuke dosiahol vrchol naštvanosti a ako rozzúrený býk sa rozbehol po Ayumy .
„Ale tak ty vieš aj utekať ,no to sa pozriem “ uchechtla sa Ayumy a vzápätí zmizla .Sasuke vyvalil oči a hľadal kde sa schovala .
„Takto ma teda nenájdeš ,čo takto za tebou “povedala Ayumy a už, už mu išla jednu vlepiť. Sasuke však len nastavil ruky do obrannej pozície .Chakra poletovala vzduchom ako perie a nik z nich nevyzeral unavene .Akoby sa ani nebili .Ayumy mala výhodu že bola na domácej pôde .Všetka vegetácia ju poslúchala ako keby bola na nitkách .Sasuke občas nedal pozor na jej rady a dostal výprask od stromu .
„Au tá je ale pekne ostrá “ pomyslel si Sasuke keď ho konár odhodil na zem .
„No čo je ?Veľký pán Uchicha si zmyslel že je unavený?“ opýtala sa a urobila zásadnú chybu. Sasuke bol nebezpečnejší ako predtým .Ale ani ona nepoľavila .Po 10 minútach keď už mali skoro všetku chakru minutú a ruky boli samá odrenina a škrabanec ,Kakashi usúdil že je toho akurát dosť a pobrali sa domov .Ayumy si uvarila čaj a vdychovala jeho vôňu .Po tele cítila neopakovateľný pocit akejsi radosti .Cítila ,že niekam patrí .Avšak od tejto myšlienky ju odpútalo pochrapkávanie Taikiho .Prehrabla mu strapaté vlasy a pobozkala ho na čelo .Potom vyskočila von oknom a rozhodla sa že sa pôjde prejsť do lesa .V lese prespala celú noc .Ráno ju prebudil štebot vtákov a zurčanie potoka .V ten deň poobede na ňu zazeral Kiba a Akamaru na ňu nepriateľsky vrčal .
„Hej ty tam “skríkol na ňu Kiba a Ayumy sa otočila .
„No áno na teba kričím .Počul som ,že na škole je niekto nový .Spočiatku som neveril ale teraz už hej .Vyzývam ťa na súboj .Prijmi to ,ak sa nebojíš .“
„Teba a báť sa ?Nikdy !“
Obaja sa proti sebe rozbehli a začali sa bit .Ayumy bola po pár minútach vyčerpaná pretože Kiba stále pobehoval ako neposedné šteňa .No i tak našla jeho slabinu .Nevedel sa rýchlo uhnúť rane pod pas .Tak to využila a vrazila mu jednu pod brucho .Spadol na zem a zaspal .
„Ach vy chlapi .Vôbec vás nechápem .“
Prehodila si ho cez plece a šla ho odviesť na izbu .
„Akamaru poď .Neboj sa ,nič ti neurobím “povedala a načiahla sa k Akamarovi že ho pohladká .Akamaru ju pokúsal a z prsta jej stiekol pramienok krvi .Avšak stále k nemu načahovala ruku a pochopil že mu naozaj neublíži .
„No vidíš takto je to lepšie .Už sa ma neboj “povedala a vzala ho do náručia .Keď prišla do Kibovej izby uložila ho do postele a odišla .Akamaru za ňou bežal a brechal .Tak ho teda vzala na noc k sebe na izbu .Ráno šla za Kibom .
„Ahoj ospalec .Priniesla som ti Akamara .Celú noc kňučal ako o život .Bál sa o teba .A ja tiež. Keď som ti dala ranu do brucha zaspal si ako malé dieťa .“
„Au ,tak to z toho ma tak boli brucho .Počuj prečo to robíš?“
„Čo prečo?“
„Toto všetko .Prečo?“
„Vieš ,ja som taká stále .Len musím niečo predstierať .Moc ma to nebaví .“
„Ďakujem .“
„Za čo?“
„Za to že sú ľudia ako ty “povedal Kiba a Ayumy sa začervenala .
Ayumy sa usmiala od ucha k uchu a povedala :
„Také slnko ako si ty ,nech mi svieti každý deň .“