Forbidden love 8

Keď sa ráno Sakura prebudila, hodnú chvíľu si neuvedomovala kde sa nachádza. Potom jej však pred očami prebleskli udalosti z predchádzajúceho dňa a došlo jej, že sa nachádza v Kakashiho byte. Posadila sa a premýšľala, či bude vhodnejšie potichu zdupkať alebo zostať pokým sa Kakashi zobudí. Napokon sa rozhodla zostať a spraviť raňajky. Podarilo sa jej vykuchtiť hrianky a uvariť čaj. V celom byte však bolo naďalej ticho. Sakura prestrela na stôl v príjemnej maličkej kuchyni a rozmýšľala čím si skrátiť čas. Do očí jej udrela knižka v oranžovom obale. Zaváhala. ,Hm...knižka pre dospelých od Jirayi .Prečítať si alebo neprečítať?! A tak, jeden rok hore-dolu, veď sa nič nestane.´ Otvorila knižku a začítala sa do nej. Zažrala sa do nej natoľko, že si nevšimla ani Kakashiho, ktorý sa medzičasom zobudil a momentálne sa na nej zabával . ,Kto by na ňu pred pár rokmi povedal, že tu teraz bude sedieť v mojej kuchyni a čítať knihu, ktorou vždy opovrhovala´, zamyslel sa a podrývavým tónom sa ozval smerom k Sakure : ,, No ale toto, zrejme budem musieť nahlásiť. To vieš, maloletý majú zákaz čítať takéto knihy. Ony totiž nie sú vhodné pre deti .“ Sakura odrthla zrak od knihy a pozrela sa naňho s vražedným pohľadom.. ,, Á dobré ránko Kakashi-sensei. .Takže Vám pripadám ako dieťa? “ , spýtala sa ironickým tónom v hlase. ,,Tak ako dieťa zas úplne nie, veď si nedávno mala 14, že?!“, pokračoval vyrývavo a prisadol si k stolu. ,,17!!!! Mám17!“, skríkla nasrdene a zabuchla knižku. Kakashi vybuchol do smiechu. ,, Vieš ty, čo Sakura? Mala by si sa naučiť ovládať ,lebo o pár rokov skončíš na práškoch “ ,zahlásil Kakashi veselo a smial sa ďalej. Sakura ešte istú chvíľu váhala, či to vziať s humorom alebo niečo milého odseknúť a napokon zvíťazil smiech. ,,Fíha no vidíš, že ti to ide .Hm a toto je iný luxus- pripravené raňajky. Škoda, že si mi ich nepriniesla až do postele. “ Sakura sa v tej chvíli rozhodla hrať jeho hru a veselo odpovedala: ,,Takže by ste chceli aby som Vám nabudúce vliezla až do postele?“ To bolo v tej chvíli priveľa aj na Kakashiho a začervenal sa. Sakura sa radšej rozhodla prejsť na inú tému. ,, Prečo vlastne nosíte stále tú masku? Mňa- a mnohých ďalších to vždy zaujímalo. Ale nemusíte my to povedať ak nechcete.“ Kakashi sa na ňu podíval . ,Ona sa my zverila, tak jej hádam môžem povedať pravdu.´ ,,Vieš, otec mi vždy hovoril, že nie je dôležité ako človek vyzerá ,ale akým človekom je. Nosieval na tvári masku aby ho ľudia posudzovali podľa toho kto je , nie kým je. Rozhodol som sa , že si z otca vezmem príklad. A to je koniec tohto veľkého tajomstva.“ Sakura prekvapene naňho pozrela. Matne si spomínala ako sa spolu s Narutom a Sasukem pokúšala zistiť , čo ich sensei pod maskou skrýva. Ale tento dôvod by ich zrejme nikdy nenapadol. Po zvyšok raňajok sa rozprávali o rôznych misiách. Zrazu padla reč na vyhodnocovanie ninjov. ,,Tak čo s chystáš sa tam Sakura?“, opýtal sa Kakashi. V tom Sakure klesla nálada na bod mrazu. Strnulo odpovedala : ,,Nie nejdem. A nemusíte sa ani pýtať prečo. Ja Vám totiž ihneď odpoviem. Nemám peniaze na žiadne pekné večerné šaty , takže si nemám ani čo obliecť. Okrem toho tam všetci pôjdu v pároch a to, že sa tam objavím sama, bude ako potvrdenie toho, že ma nikto nechce. Takže nie, ďakujem ,neprosím.“ Kakashi sa na ňu prekvapene zadíval. ,,No to je ale škoda. A ja som sa tešil, že si spolu zatancujeme.“ ,,Tak to mi je úprimne ľúto, že som Vás sklamala. Možno inokedy “, povedala a pokúsila sa o úsmev. ,,Tak ja hádam už pôjdem, je jedenásť hodín“. Keďže vonku opäť snežilo bola prinútená ísť domov v Kakashiho veciach. Vo dverách Kakashi jemne poznamenal smerom k Sakure: ,,Keď pôjdeš domov, daj si prosím ťa pozor ,aby nikto známy nevidel, že vychádzaš z môjho bytu. Vieš...“, chcel dokončiť , keď mu do reči skočila Sakura. ,,Mohlo by to spustiť vlnu hlúpych klebiet. Ja viem, nebojte sa, dám si pozor.“ ,,To som rád. Tak teda ahoj!“ ,,Dovidenia“, odzdravila Sakura a zbehla dolu schodmi. Kakashi za ňou zavrel dvere ,sadol si na pohovku a mlčky o čomsi premýšľal. Napokon vstal, obliekol sa a vyšiel von.
V tej chvíli Sakura otvárala dvere v ich dome a čakala na ortieľ od mamy. ,, Ahoj, takže si sa napokon predsa len vrátila“, spustila jej mama len čo ju zbadala vo dverách. ,,Kde si preboha celú noc bola? A čo to máš na sebe?!“ ,,Spala som u jedného kamaráta a ten mi dal svoje veci na prezlečenie, keďže som von vybehla dosť naľahko. A neboj sa, to, že som uňho spala, ešte neznamená, že som spala s ním. Prepáč ,ale som naozaj unavená a musím ešte vypísať dáke prihlášky na chuninske skúšky." Napokon ešte dodala:,, A mami, chcem aby si vedela, že ten včerajšok ľutujem.“ Potom vyšla hre do svojej izby a sadla si na okennú parapetu. Už odmala tam rada tam sedávala. Dívala sa z okna a ďakovala šťastene, že nikoho po ceste domov nestretla. Potom si objala kolená a položila si na ne hlavu. V poslednej dobe toho na ňu bolo priveľa. Zrazu sa pousmiala. Mikina príjemne voňala od Kakashiho kolínskej. Bola to krásna vôňa. Niečím jej vzdialene pripomínala otca. Sakura zavrela oči a nechala sa tou príjemnou vôňou unášať do sveta polospánku.
Kakashi zatiaľ nervózne stepoval pred istým obchodom. Stále si ešte nebol istý či je to dobrý nápad . Napokon sa zhlboka nadýchol, obzrel sa ,či ho nikto známy nevidí, otvoril dvere a vošiel dnu.....