Srdce plné piesku XVIII. (môžem žiť!...môžem...?)

Ďalší, dúfam, že plnohodnotný diel, páni! Už osemnásty! To aby som to nejak skrátila, či nie?

...bojom si upevňujeme svoje miesto vo svete? Sensei?...

Pýtal sa ho to tak často, tak často až jeho záhadny učiteľ jedného dňa prišiel s maskou, ktorá mala na sebe čiernu ružu. Tam mali otázky končiť, tam mal na všetky svoje otázky nájsť odovede v pravom živote.

...prečo vlastne zabíjame ľudí? A prečo to tí ľudia chcú? Nemajú z toho výčitky svedomia?...

A neboli jeho otázky vari na mieste? Ale prečo sa to pýta sám seba teraz? Keď má bojovať, pomôcť priateľom. Len stojí, a hľadí ako sa Naruto naťahuje s Deidarom. Len stojí a díva sa, ako sa Sakura snaží tej záhadnej čiernovláske uštedriť jednu zo svojich najtvrdších rán.
Gaara? Kde je Gaara?
Rozhliadne sa dookola aby našiel svojho Kazekageho.
Tam je! Bojuje s nejakými ninjami, zatiaľ čo on tu stojí ako vrastený do zeme. Nemal by ich ochrániť? Nemal by tam bojovať on?
Prečo ho tie záchvaty smútku premôžu takmer vždy pri boji?
No áno, on rozhodne nie je stavaný na vraždenie. On by mal robiť na nejakom poli a chovať ovce. Pozrel hore na polozatiahnutu oblohu s povzdychom. Tak a je to tu! Takto to dopadne vždy, keď je blízko niečomu skutočnému. Chce zachrániť Sasukeho, jeho život je tak podstatný a krásny, tak plnohodnotný môže byť.
SASUKE, VIEŠ, DOSTANEME ŤA ODTIAĽ, A POTOM, UŽ NEBUDE NIČ...ASI SA NAČISTO ROZPLYNIEM...UŽ TERAZ SOM PRÁZDNY! TAK, ŽIJEM PRE TEBA, ABY SI TY, MAL LEPŠÍ ŽIVOT NEŽ JA! ODTERAZ, CHRÁNIM TEBA A VŠETKÍCH A VŠETKO, NA ČOM TI ZÁLEŽÍ!
TAK TU UŽ NESTOJ AKO BAKA SORU TENSHI!
Vytiahol katanu tak rýchlo a prudko z pochvy, že sa natrhla.
Soru zistil, že čím ďalej bude otáľať, tým viac bude z Itachiho väčší cvok! Navyše, Deidara je pre neho len bábka. Osoba visiaca na nitkách, prázdna schránka, ktorá vlastne nevie čo by sama chcela. Keby prišlo do tuhého a Akatsuki sa rozpadli, nenašiel by si miesto. Nevedel by kam má ísť, čo so svojim životom. Tak by sa zrejme vrátil k tomu, čo mu šlo do teraz najlepšie, vytvoril by nejakú bandu, ktorá by chcela zase a znova zožrať svet od základov.
Ale tá žena! Rozprávala o slobode ako o túžbe, ktorú by sama chcela. Nový a najslabší článok v Akatsuki bande. A mimo to, musí si s ňou vyjasniť pár vecí.
Nie to, prečo dala Sakure teraz takú ranu do bruch, že odletela pekné tri metre, ale prečo vôbec existuje. On, Soru Tenshi, už má svoju cestu, stal sa ňou Sasuke Uchiha, ten labilný chalan, ktorý sa musí ešte veľa učiť. Musí mu pomôcť, inak sa znova stratí, a to, nikdy nedovolí.
Postavil sa pred Sakuru a chytil tak ranu shurikenom do ramena.
Už nikdy nedovolí, aby ľudia kvôli nemu trpeli, aby umierali. Za svoj život assasiana, ktorý trvá dva roky, zabil cez päťdesiat ľudí. Zabil ich rôznymi spôsobmi, ani nevedel prečo, jeho dôvodom boli ľudia, ktorích tak chránil, aspoň to si myslel. Ale bola to neplnohodnotná pomoc, pretože nikdy nepoznal dôvody odplaty.
Bral peniaze len vtedy, keď ich nevyhnutne potreboval, inak bol pre neho ľudský život nevyčísliteľný. Taktiež mu hovorili "Drahý ninja", pretože si paradoxne nič nepýtal, ale zároveň bol drahý, pretože nevzal hocičo. A vtedy prišla tá prázdnota, nemal žiadny dôvod, žiadny plnohodnotný dôvod na to, aby niekoho zabil. Začínal mať výčitky svedomia za druhých, a uvedomil si, že je len nástrojom. Otrokom v okovách. Vtedy prišiel na podstatu slobody a snažil sa za každú cenu nájsť inú cestu života, ale Sakyuu rose v ňom občas skrátka vyhral.
A potom, stretol Sasukeho, ktorého zachránil pred takými ako je on, pred vrahmi. Lenže to ho zachránil Soru, takže jeho druhá polovica vedela zúriť dostatočne na to, aby sa Sasukeho pokúsila dvakrát zabiť.
Dnes tomu tak nebude! Volá sa Soru, a Sakyuu rose využije na ochranu ľudí, pre ktorích žije.
Prekliatie v jeho tele myslené v temnej stránke, sa tak bude pokúšať otočiť v svetlejšiu osobu v ňom.
UŽ NEUMRIEM...UŽ NEMUSÍM UMRIEŤ...
Vyrazil proti tmavovláske. Jeho výpad katanou už nebola schopná zastaviť ako predtým v lese.
"Čo je? Ušli ti mušky?"
Žena sa nenávistne z hlbokou ranou na bruchu na neho pozrela. Soru si oprel katanu o plece a prezrel si dôležito nechty.
"Ako sa voláš?"
Prekvapene na neho pozrela. Predklonil sa k nej a jeho vážnosť vystriedal roztomilý úsmev pier i očí.
"Viem, že si to bola ty, kto pred rokmi zoslal genjutsu, ktoré obralo ľudí o spomienky... Ale viem, že to nebolo z tvojej vlastnej vôle. Ľudia, sú nútený páchať rôzne svinstvá. Ja viem, nie je to ľahké... Každý máme svoje slabiny, bojíme sa... Život je ale o tom, ako porazíme svojich démonov a užijeme si ho."
Sklonila hlavu k zemi. Pekné slová, pomyslela si. Len škoda, že mu nejdu tak od srdca akoby chcel.
"Sakyuu rose, vrah, obyčajný surový vrah, ktorý zabíja bez príčiny! Si horší ako my! My aspoň vieme prečo a máme cieľ!"
SKLAPNI TY MRCHA!
"Drž hubu ty mrcha!"
Otočil katanu v ruke, keď sa uhla, skopol ju späť k zemi a prepichol jej srdce.

...sensei? Prečo mám niekedy tak zvláštny pocit? Akoby mi niečo užieralo osobnosť...