Sakurina posledná misia

Bol letný deň a v Listovej sa práve ozýval hlas Naruta: „Ale bábi Tsunade ja na také jednoduché misie nechcem chodiť.
„Naruto, nevyvádzaj a buď ticho,“ povedala Sakura.
„Áno, Naruto mal by si sa chovať disciplinovane,“ povedal Lee a ešte viac sa vystrel, ak to vôbec ešte bolo možné.
„Takže, pôjdete do Ukrytej v Kvetoch a preskúmate, aká je tam situácia.“ „Naši zvedovia nám hlásili, že to vyzerá, ako keby sa pripravovali na vojnu s nejakou inou Zemou,“ povedala Tsunade. „Rozumiete?“
"Áno,“ povedala Sakura.
„samozrejme,“ povedal Lee a Naruto si iba zamrmlal niečo v tom zmysle ako: "zbytočná misia.....Sasuke.....hľadať."
Spolu vyšli z tsunadinej pracovne a dohodli sa, že za hodinu sa stretnú pred bránou a pôjdu.

Naruto si kráčal domov, aby sa pripravil na misiu, keď zrazu uvidí Hinatu, sediac na lavičke vedľa Shina.
“Ahojte Hinata, Shino,“ povedal Naruto.
Shino iba letmo pozdravil a Hinata celá sčervenela a povedala: „Naruto?..... ehm..... kam ides?“ Avšak povedala to tak ticho, že Naruto sa k nej priblížil a Hinata očervenela ešte viac.
„Čo si povedala Hinata?“
Hinata neodpovedala, ale otočila sa k Shinovi. „ Shino, mohol by si nás nechať s Narutom samých? Chcem mu niečo povedať.“
„Dobre. aj tak potrebujem trénovať.“ povedal Shino a odišiel.
Hinata sa postavila a úplne nečakane začala Naruta bozkávať. Trvalo to možno pár sekúnd. ale im obom sa to zdalo ako dlhé hodiny. Nakoniec sa Hinata od Naruta odtisla a povedala: „Už dlho som ti to chcela povedať. Od malička ťa pozorujem a obdivujem. Tak veľmi ťa milujem. ako nikoho, prosím. povedz, že cítiš to isté, povedz, že si ma miloval, miluješ a budeš milovať.“
Naruto, celý zaskočený, najskôr zo seba nevedel dostať ani slovo, ale asi po minúte sa upokojil a povedal: „ Hinata, ty si skvelá osoba, mám ťa rád. Mám ťa rád, ale ako sestru.“
Hinate začali po tvári tiecť slzy, ale Naruto nemilosrdne pokračoval: „Som veľmi rád, že si mi to povedala, ale je mi to ľúto, moje srdce patrí niekomu inému.“
Hinata sa s plačom otočila a utekala nevedno kam.
Naruto za ňou kričal: „Hinata, Hinata, vráť sa,“ ale ona sa nevrátila a Naruto celý smutný z toho, čo sa stalo kráčal domov, pripraviť sa na misiu.

O trištvrte hodinu stál Lee a Sakura pred bránou a čakali na opäť meškajúceho Naruta.
„Ja ho zabijem.... Ja toho Naruta zabijem,“ mrmlala si Sakura a pritom kráčala z jedného miesta na druhé.
Lee bol pokojný a povedal iba niečo v tom zmysle, že on a Gai-sensei nikdy nemeškajú a kebyže áno, tak si za to dajú tisíc klikov ako trest.
Asi o päť minút Naruto nakoniec prišiel.
Vyzerá nejako sklesle, pomyslela si Sakura. Zabudnúc na hnev, ktorý na Naruta mala, sa ho spýtala: „Čo je s tebou Naruto? Vyzeráš smutne.“
„Nič,“ hrubým hlasom jej odvetil Naruto.
Vydali sa teda na cestu, ale Sakura sa nenechala odbiť a ďalej sa pýtala Naruta, čo s ním je.
Naruto to už nezniesol a tak začal na ňu kričať: „Prestaň s tým už, dobre? Nič mi nie je, nepotrebujem tvoju pomoc!“
Sakura urazene odfrkla a už bolo ticho.
Skvelé, pomyslel si Naruto, najskôr si znepriatelím Hinatu a potom ešte aj Sakuru. To je deň.

Za pár dní už v lepšej nálade dorazili do vesnice.
„Toto je Ukrytá v kvetoch?“ Spýtala sa Sakura. „No, čakala som niečo iné.“
Niet divu, pretože to vyzeralo, ako keby sa naozaj pripravovali na vojnu. Žiadne kvety, celé mesto bolo ohraničené múrom, zopár posledných stromov ktoré vyzerali, ako keby už už mali zomrieť a čudní, zamaskovaní strážnici.
„Asi by sme nemali ísť priamo cez bránu,“ povedal Lee, „musíme tam ísť potajomky“.
Naruto aj Sakura prikývli.

V meste:
„ Ved to je Kabuto!“ Vykríkla Sakura.
„Tichšie, lebo nás prezradíš. Takže to znamená, že je tu aj Orochimaru. A s ním aj Sasuke. Konečne ho privedieme naspäť do Listovej,“ povedal Naruto.
„Sledujme Kabuta, nech nás zavedie do ich sídla,“ pošepkal Lee.
Išli teda za ním, až do nejakého podzemného tunela. Asi o päť minút Kabuto zabočil doprava, do veľkej kruhovej miestnosti.
„Ááá, Kabuto,“ ozval sa nenávidený hlas Orochimara, „aké máš správy od našich zvedov?“
„Všetko ide podľa plánu, nikto zatiaľ o ničom nevie. Výborne. A kde je Sasuke?“ spýtal sa Kabuto.
„Nechal som ho nech ešte trénuje za mestom.“ Narutovi a Sakure vírili v hlave tie isté myšlienky: Sasuke....konečne.... Nebolo treba nič povedať a všetci traja sa potichu vykradli von a zamierili von, za mesto.

Vietor bol toho dňa silný a hustý, ako keby vedel, že sa bude diať niečo vážne. Naruto, Sakura a Lee stáli za veľkým stromom pozorujúc Sasukeho. „Musíme mu povedať, že Orochimaru chce využiť jeho telo, a že ho zabije. Dostaneme ho do Listovej po dobrom, alebo po zlom,“ povedal Naruto.
Rozbehli sa teda k nemu, už nedbajúc nato, či ich uvidí alebo nie. Keď už boli od neho vzdialení na desať metrov, Sasuke otočený im chrbtom sa pousmial a povedal: „Trvalo vám to dlhšie, ako som čakal, o vašej prítomnosti viem už dávno.“
„Sasuke, prosím, vráť sa s nami, Orochimaru ťa zabije!“ Kričala Sakura.
Nevediac ako, Sasuke bol zrazu za Sakurou. „A ty si myslíš, že mi na tom záleží?“ Bez váhania chytil meč a prebodol Sakuru cez srdce.
Lee iba vyjavene stál, ale Naruto bežal chytiť Sakuru a kričal: „Niééé!“
Sakura padala na zem, ale Naruto ju chytil do rúk. „Nie Sakura, prosím, nebuď mŕtva, ty nesmieš byť mŕtva“.
Sakura, pozerajúc Narutovi do očí, povedala: „Ja... Povedz..... Povedz mu že...." A zomrela.
Narutovi padali slzy na jej krásnu tvár. Pritískal ju k sebe a nechcel pripustiť, že je mŕtva. Nemôže byť mŕtva. Ale bolo to tak. Sakura bola mŕtva. Keď už pripustil, že Sakura naozaj zomrela, utrel si rukami oči a povedal: „Sasuke.. Ako... Ako si to mohol spraviť? Boli sme priatelia, ona ťa milovala.“
Sasuke sa začal potichu smiať, ale ten smiech prerástol až do šialeného smiechu. „Ty si myslíš, že sme boli priatelia? Nikdy ste neboli moji priatelia, vždy ste boli iba prostriedok k tomu, aby som zmocnel. Prostriedok k tomu, aby som zabil svojho brata. Iba som sa pretvaroval, ako váš priateľ a využíval vás aj celú Listovú, ale potom som dostal pozvánku od Orochimara, ktorá sa len tak neodmieta, a tak som ju prijal."

Narutov smútok prerástol v hnev, cítil, ako mu telom prúdi démonická chakra.
Lee bol rovnako naštvaný, ako Naruto a začal otvárať chakrové brány.
Obrovskou rýchlosťou naňho zaútočili, ale Sasuke bol rýchlejší, vyhol sa obidvom útokom, Leeho chytil za nohu, Naruta za démonický chvost a oboch ich odhodil tvrdo na zem, kde spravili obrovskú dieru.
Naruto vstal a povedal: „Zabil si Sakuru, teraz zabijem ja teba.“ Vyrútil sa naňho ešte rýchlejšie, ako predtým, a Sasuke tentoraz už nemal šancu sa mu vyhnúť. Naruto útočil do brucha, do chrbta, všade kde sa dalo, vychutnával to, že si môže vybiť svoju zlosť, a až posledným úderom ho odhodil na zem, kde spravil obrovský kráter.
Sasuke pomaly vstal a povedal: „Nemám čas sa tu s vami hrať,“ a zrazu zmizol.
„Zbabelec!“ Kričal Lee.
„Nemá to zmysel, už je preč,“ smutne povedal Naruto, ktorý už nemal okolo seba démonickú chakru. Trasľavým hlasom povedal: „Musíme Sakuru priviesť naspäť do Listovej."
"Áno,“ povedal Lee a tak ju zdvihli, prikryli dekou, ktorú mal Naruto v batohu a vydali sa naspäť do Listovej.

V Listovej:
Na pohrebe boli takmer všetci jej priatelia, nadriadení, spolubojovníci. Všetci si prišli uctiť jej pamiatku. Niektorí plakali, všetci sa tvárili vážne a smutne a mali v rukách čerstvo rozkvitnutú sakuru, ktorú jej dávali na hrob. Neskôr po pohrebe išiel Naruto domov a myslel na Sasukeho. Teraz už nieje jeho cieľom zachrániť a priviesť ho, ale zabiť a pomstiť Sakuru. Z posledných lúčov slnka, ktoré ešte osvetľovali Listovú, sa naňho Sakura usmiala až nakoniec slnko zapadlo.