Tajomstvá sveta-3.kapitola

3. kapitola: Príchod cudzinca

Bol sparný, letný deň, niečo okolo obeda. Sedemnásť ročný, blonďatý chlapec sedel pod stromom neďaleko jazera a skrýval sa pred prudkým slnečným svetlom. Nepomohlo mu ani vyzlečenie sa do trenírok. Tento chlapec bol po celej svojej dedine známi ako Naruto Uzumaki.
Bol už čas obeda a tak sa rozhodol ísť niečo zbodnúť do Ichiraku ramen. Samozrejme najskôr sa obliekol, ale v bunde, ktorú mal mu bolo teplo a preto si ju len opásal okolo bedier. Popravil si čelenku, pretrel oči a mohol vyraziť na honbu za svojím obľúbeným jedlom.
Cestou sa zastavil pri bráne porozprávať sa s Kotetsum a Izumom. Tí sa do svojej malej strážnej búdky snažili nainštalovať klimatizáciu, ale nejako sa im to nedarilo. Nakoniec to vzdali a radšej si sadli na stoličky a studenou plechovkou si prechádzali po čele.
„Tak čo, ako ide služba?“ opýtal sa Naruto s podrývavým tónom.
„Ani nehovor, strašné teplo a ja teplo nenávidím!!!“ zakričal Kotetsu.
Ešte chvíľu sa takto bavili, keď Naruto dostal nutkanie pozrieť sa cez bránu na cestu. A vtedy sa to stalo, v diaľke uvidel postavu, ktorú však pre tepelný opar nemohol presne rozoznať. Vedel len jednu vec naisto: túto osobu jakživ nevidel. Ukázal na ňu a spýtal sa strážcov, či nevedia, kto to je. Tí len zakývali hlavou, že nemajú ani tušenia.
Bežať sa mu nechcelo a navyše v tomto strašnom teple by to asi ani nezvládol a tak čakal.
Po krátkej chvíli sa už dalo rozoznať, že to bude pravdepodobne muž, ale do tváre mu ešte nebolo vidno. Kráčal pomalým, vychádzkovým krokom a obzeral si okolitú prírodu a tváril sa akoby mu teplo nevadilo.
Keď bol tento chlapík asi dvadsať metrov od brány zastal a zahľadel sa na znak nad bránou. Pri tejto príležitosti si ho Naruto dôkladne prezrel: podľa výzoru tváre mohol mať okolo sedemnásť, tak ako Naruto, možno viac, na sebe mal hnedé trištvrťové nohavice s vyšitým tigrom na ľavom stehne, na rukách mal cyklistické rukavice, oranžové tričko a na chrbte ruksak. Čo bolo asi najzvláštnejšie bola jeho výška, i z diaľky bol strašne vysoký, mohol mať aj cez dva metre.
Po asi minútovom pozorovaní znaku Konohy sa tento chlapec pustil smerom do dediny a Naruta a ani stráže si nevšimol. Naruto sa v jeho výške ani veľmi nemýlil, hlavu mal asi tak v devätine brány, na rozdiel od ostatných občanov Konohy, ktorých hlava bola nanajvýš tak v jednej desatine. Naruto na neho len zízal, ako prechádza popri ňom, keď tu zrazu...
„Héééééééj, ty“ okríkol ho Naruto, „ešte som ťa tu nevidel. Kto si a čo tu hľadáš?“
Chlapec sa zastavil, nepohol ani len hlavou a povedal: „Slušnosť káže predstaviť sa prvý a až potom sa na niečo pýtať. To ťa nenaučili?“ povedal a na jeho tvári bol badateľný úškrn.
„Čo? Ako? Prečo?“ koktal Naruto, „Už aj povedz kto si a čo chceš, lebo ťa zbijem ako žito, hoci si o polku vyšší odo mňa!!!“ spustil Naruto s vytasenou päsťou a s ohňom v očiach (viete si to predstaviť, nie?).
„Už som ti raz povedal, základom dobrej konverzácie je predstavenie sa, čo si ešte stále neurobil, a nie vyhrážanie sa nejakými výplodmi fantázie.“ ukončil svoju vetu chlapec, stále bez pohnutia. Táto jeho posledná veta položila všetkých troch na zem. Izumo a Kotetsu sa váľali po zemi a smiali sa ako zmyslov zbavení a Naruto ležal na zemi od tej nečakanej odpovede. Rýchlo sa však pozbieral, postavil sa na nohy vytvoril si štyri klony a hodlal nevrlému cudzincovi ukázať svoje Naruto Uzumaki kombo.
Cudzinec sa ani nepohol, nejavil žiadne známky strachu či obáv zo zranení. Tak teda začali klony robiť to čo mali, každý išiel z jednej strany a chceli ho vykopnúť do vzduchu. Aké bolo však prekvapenie, keď sa cudzinec zohol do drepu a vyskočil, a Narutove klony nechal do seba naraziť a tie sa rozplynuli. Pravý Naruto však bol vo vzduchu a myslel si: „Nevadí, že si sa zbavil mojich klonov aj tak si tam kde ťa chcem mať.“ Zdvihol nohu do vzduchu, jemne sa pootočil aby jeho kop dobre sadol.
Ale Naruta čakalo nemilé prekvapenie; chalan mu ľavou rukou držal nohu a pravou ho chytil za opasok. Nejakým zázrakom ho otočil a z tej výšky ho hodil na zem. Naruto dopadol na hlavu a ten, na ktorého útočil jemne dopadol na zem vedľa neho. Podal mu pomocnú ruku, aby sa zdvihol a Naruto ju prijal.
„Tak čo, pochopil si čo od teba chcem?“ opýtal sa ešte stále cudzí mladík.
„Asi hej,“ povedal Naruto utierajúc si svoje ústa, na ktoré dopadol.
„Takže, moje meno je Naruto Uzumaki a bývam v tejto dedine, kam si prišiel, ktorá sa volá Konoha.“ ukončil svoje predstavenie Naruto, „A teraz ty. Kto si, odkiaľ pochádzaš a čo tu chceš?“ dokončil Naruto a ukončil oprašovanie.
„Vidím, že si v celku chápavý, takže moje meno je Azazel...Azazel Tsui. Odkiaľ pochádzam, to neviem ani ja a mojím cieľom tu je nájsť hlavu tejto dediny a mám v pláne sa usadiť. Nevieš, kto to je a ako sa k nemu dostanem?“ opýtal sa ho už teraz známi chalan.
„Jasné že viem, kto to je a aj kde ho nájdem, poď odvediem ťa tam.“ povedal Naruto a zberal sa po hlavnej ulici do dediny. Stihol ešte dodať: „ Majte sa Izumo, Kotetsu. Tak zasa inokedy dáme pokec.“ Izumo práve dvíhal Kotetsuho, ktorého už prešiel záchvat a začali sa oprašovať.
Azazel ho nasledoval, ako inak svojím pomalým, vychádzkovým krokom rovnako ako Naruto, ktorému sa tiež nechcelo ponáhľať.