Tajomstvá sveta-4.kapitola

4. kapitola: Zoznámenie

„Tak, teraz keď sme sa zoznámili, mohol by si mi prezradiť, prečo si sem prišiel.“ spustil Naruto.
„O tejto dedine som počul len tie najlepšie zvesti.“ začal Azazel, „Dlho som cestoval, navštívil som veľa zemí, dedín, miest, spoznal veľa ľudí a časté meno, ktoré spomínali bola Konoha. Tak som sa sem prišiel usadiť a počkať na svoj osud. Chcel by som to tu spoznať a usídliť sa.“
„Pekné, ale ešte stále si mi presne nepovedal, prečo si sem prišiel?“ spýtal sa s úškrnom Naruto.
„Dobre, odpoviem ti otázkou, dobre?“ povedal čoraz známejší cudzinec, „Čo je to, čo máš na čele ty a aj niektorý z týchto okoloidúcich?“
„No, to je ninjovská čelenka, ktorá hovorí, že som ninja z Konohy. Je vyrobená z pevného kovu a silnej látky, takže ti dokáže čiastočne ochrániť hlavu. Ale väčšina ninjov ich nosý len ako poznávací znak. Existuje viacero typov čelenie, každá ninjovská dedina má svoj znak, napríklad my máme list, nejaká iná môže mať skalu, iná zas kvapky dažďa. A prečo sa vlastne pýtaš?“ dokončil Naruto.
Azazel neodpovedal hneď, dával si načas, pozrel na oblohu, ktorá bola mimoriadne čistá a až po hodnej chvíli odpovedal: „Neviem odkiaľ som, ale viem že niekam patrím. Možno toto bude to miesto kam zapadnem. A čo by som musel spraviť aby som dostal takú čelenku?“ opýtal sa už trochu zvedavo.
„No to by si musel“ začal Naruto, „najskôr splniť genínsku skúšku. Tam by si spravil nejaké jutsu, o ktoré by ťa poprosili a keď sa bude hokage páčiť, tak dostaneš čelenku a budeš oficiálne členom Konohy, ako ninja.“
„Dobre a kto je to hokage?“ znela ďalšia Azazelova otázka.
„No bože, ty fakt toho veľa nevieš.“ povedal s posmechom Naruto.
„Ja som tu totiž nevyrastal, veľa z toho čo viem ma naučil môj sensei, ale ten je už mŕtvy. A to je jeden z dôvodov, prečo som sem prišiel, odovzdať jeho odkaz a samozrejme, zistiť, či to čo mi hovoril jej pravda.“ povedal tajomne Azazel.
„A teraz mi povedz kto je to hokage?“
„Dobre,“ začal Naruto, „hokage je najsilnejší ninja v dedine. Má na starosti ochranu celej našej Ohnivej zeme. Mal by byť ochotný položiť život pre záchranu dediny a ľudí, ktorí tam žijú. A samozrejme, má veľkú vážnosť. A mojím snom je stať sa hokagom aby som všetkým dokázal, že som silný a schopný ninja.“
Práve prechádzali okolo Ichiraku ramen, keď si Narutov žalúdok spomenul na hlad a začal vydávať pračudesné zvuky a Naruto sa začal zvíjať.
„Azazel, nie si hladný? Poď pozývam ťa na oslavu zoznámenia na ramen.“ navrhol Naruto.
Azazel len mihol plecami a nasledoval Naruta k baru.
„Starký Teuchi, ramen pre mňa a pre nového hosťa. A to extra veľké porcie a toho najlepšieho.“ zakričal Naruto.
Teuchi sa len usmial popod fúzy a začal pripravovať do dvoch veľký misiek ramen. Asi po desiatich minútach čakania bol ramen pripravený a predložený.
Naruto sa do toho s chuťou pustil, ale Azazel podozrievavo na to pozrel a ochutnal. Asi mu to zachutilo, pretože to mal zjedené skôr ako Naruto. Teuchi iba nemo pozeral s otvorenými ústami, lebo ešte nik nezjedol ramen skôr ako Naruto, dokonca ani Chouji. Naruto tiež uvidel, že mu to chutilo a tak po najedení objednal ešte jeden. A potom ďalší a ešte ďalšie štyri.
Po dobrom a vydarenom obede vytiahol Naruto peňaženku a smutno do nej pozrel. Azazel si to všimol a spýtal sa ho otázku asi trošku od veci: „Mám otázku, aký princíp má to jutsu, ktoré si predviedol pri bráne? Nemyslím ten útok, ale to čo si spravil na začiatku.“
„Jáj, to je moje obľúbené jutsu. Volá sa Kage Bushin no Jutsu. Tam vlastne vytvorím svoj klon za pomoci svojej čakry. Ovláda ho veľa ľudí, ale len ja ich dokážem udržať dlhšiu dobu ako všetci ostatný.“ vysvetlil Naruto.
„Ahá, takže za pomoci čakry vytvoríš klon.“ začal nahlas rozmýšlať Azazel, „Môžem niečo vyskúšať? Požičaj mi jednu bankovku prosím.“
Naruto na neho pozrel ako na blázna a potom mu s nevôľou podal jednu. Azazel ju chytil, rozprestrel, narovnal a natiahol na stôl. Chytil ju za protiľahlé okraje a zatvoril oči. Vyzeralo to, akoby o niečom rozmýšľal a pomaly dvíhal bankovku do vzduchu. Keď s tým začal, nastal drobný, takmer nebadateľný výbuch pod bankovkou a keď zmizol dym, Naruto zostal ako obarený: bankovka, ktorú Azazel držal vo výške asi dvadsať centimetrov nad stolom mala pod sebou dvadsať centimetrovú vrstvu bankoviek.
„Páni, ako si to dokázal? To sú klony?“ vypustil zo seba Naruto a už aj držal jednu z nich a otáčal ju oproti svetlu a skúsil ju pretrhnúť.
„Sú to síce klony, ale sú stopercentne pravé. Už dávno som to chcel vyskúšať, ale nemal som príležitosť. Až teraz. Ale radšej ťa to nenaučím, lebo peniaze kazia charakter a okrem toho to spotrebúva obrovské množstvo čakry.“ vysvetlil mu Azazel a na pulte nechal zo desať bankoviek a ostatné nechal vypariť.
Narutovi po týchto slovách zmizol úsmev. Ale po chvíli sa zas usmial a objednal ešte jeden ramen. Ako tak jedli, ani nevedeli ako, ale objavilo sa tam jedno dievča. Dievča s dlhými čiernymi vlasmi, s dobrou postavou a jedno zvláštnosťou, ktorou boli oči bez zreničiek. Toto dievča sa volala Hinata Hyuga. Ako náhle zbadala Naruta tak akosi očervenela a po Narutovom pozdrave „Ahoj Hinata, nedáš si s nami ramen?“ odpadla a takmer by spadla na zem kvôli Narutovej pomalej reakcii, ale Azazel niečo spravil a už sedela vedľa nich a hlavu mala opretú o Naruta (samozrejme bola ešte v bezvedomí, inak by asi zhorela od toľkej červene).
„No a toto je Hinata, niekedy vás predstavím. A neboj sa, to sa jej stáva často. Hlavne keď som v jej blízkosti, ktovie prečo?“ zamyslel sa Naruto.
„Vidím, že ti to páli ako keď sa slimák pustí do behu, tak ťa v tom radšej nechám. Zaplať a poďme nech to ešte dnes stihneme, hej?“ povedal s úsmevom Azazel a dvíhal sa zo stoličky.
Naruto dojedlo svoj ramen, nechal peniaze a vyšiel na ulicu.
„Takže, kam to chceš ísť?“ opýtal sa Naruto a zároveň si aj odpovedal, „Jáj, za hokage. Tak poďme!!!“ a vydal sa po takmer prázdnej ulici.
Ako si tak išli, prešli popri jednom kvetinárstve. Odrazu začuli za sebou nejaký krik, otočili sa a uvideli blonďaté dievča ako vybieha z kvetinárstva v zásterke a máva na nich. Naruto sa usmial, mrkol na Azazela a celý sa otočil.
„Čau Naruto, dlho si sa u nás nezastavil. Kde sa flákaš? Ani len nepozdravíš.“ kričala na Naruta a až po chvíli si všimla neznámu osobu. Naruto to taktiež spozoroval a tak sa pustil do zoznámenia. „Takže Ino, toto je Azazel Tsui, ktorý sem prišiel kvôli neviem čomu a Azazel, toto je Ino Yamanaka.“ dopovedal Naruto a tí dvaja sa na seba pozreli a jemne podali ruky.
„Teší ma, že spoznávam dievča, ktoré v Narutovej blízkosti neomdlie.“ povedal Azazel s so smiechom v hlase.
„Naruto, vy ste už stretli aj Hinatu?“ opýtala sa Ino, „Kde ste ju nechali?“
„Práve sme obedovali, keď tam nejako zablúdila a odpadla,“ hovoril Naruto, „ale Azazel má dobrý postreh a stihol ju zachytiť a posadiť vedľa na stoličku. Je fakt rýchly, ani som si nevšimol, kedy to spravil.“
„Zvláštny chalan,“ pomyslela si Ino, „ktovie či niekoho má. Vyzerá celkom chutne.“ A pozrela na Azazela. Pri tomto pohľade skoro omdlela, pretože na jeho tvári mal úsmev, akoby počul čo si myslela.
„No, tak ja už pôjdem, matka na mňa čaká v kvetinárstve. Niekedy sa zastavte, dáme dlhšiu debatu.“ zakričala na nich keď odchádzala.