Príliš neskoro

Po dlhšej dobe som zase niečo napísal, tento raz jednorázovku.

Legenda:Modrá=spomienky, Normálna=prítomnosť
.................................................................

„Prečo? Prečo som to nespravila skôr?“ hovorilo si pre seba mladé tmavovlasé (až modrovlasé) dievča. Sedela na brehu malého jazierka, ktoré obklopovali krásne rozkvitnuté jarné stromy.

„Stále som mu nevedela povedať, čo k nemu cítim ,“ po lícach jej pomaly stekali slzy, „bála som sa mu dokonca len prihovoriť .“

„Vždy som sa predným hanbila ,“začal fúkať silný vietor a rozstrapatil jej dlhé vlasy, „bála som sa, ale vlastne čoho som sa ja v živote nebála?

Vždy som bola pre každého vedľajšia,otec ma považoval za prebytoční odpad, na misiách som skoro vždy bola len do počtu a on? On mal oči len pre ňu a mňa si nevšímal.“

„Ale všetko to bola moja chyba, myslela som si, že to všetko dobre dopadne, že raz môjmu otcovi ukážem, že viem robiť niečo iné, než len zavadzať, že už sa len nebudem dívať na Kibu a Shina, ako ničia protivníkov a mne nechávajú len zvyšok, a že si Naruto konečne uvedomí, že nežije len Sakura, ale aj iné dievčatá (toto som šlohol Tallovi, dúfam že ak si toto náhodou prečítaš, nezabiješ ma ).“

„To som si myslela, lenže nežijem v rozprávke s Happy Endom. Nie, toto je realita a ta nemá Happy End,“ po chodníku vedľa jazierka sa práve prechádzal ruku v ruke mladí pár. „Aspoň nie pre mňa.“

„Bola som taká naivná, myslela som si, že keď budem stále ticho mlčať, že aj tak všetko dopadne podľa mojich predstáv. Ale nedopadlo. Naruto nikdy neprišiel, nepozval ma na rande, ale čo som ja spravila pre to, aby to mal spraviť?“

„Odpoveď je nič. Nikdy som mu nedokázala naznačiť, že sa mi páči. Nikdy som mu nedokázala povedať, že nechcem zostať len jeho kamarátkou. Nikdy som to nedokázala a už ani nikdy nedokážem.“

„Nedokázala som to, ale to neznamená, že som to ani neskúsila.“

Ale v ten deň...

Stalo sa to pred pol rokom, na jeseň. Bola to obdobie, v ktorom som sa silou mocou snažila donútiť k tomu, aby som mu konečne vyložila, čo k nemu cítim. Nakoniec som sa donútila. Bol čas obedu, tak mi bolo jasné, kde Naruta nájdem. Za pár minút som bola v Ichiraku. Naruto tam práve prichádzal. Myslela som, že sa ku mne obrátilo šťastie, ale nie.

...už bolo ...

Tesne pred tým, ako chcel vojsť dovnútra, zakričala na neho z diaľky Sakura a rozbehla sa k nemu. Myslela som, že mu jednu uvalí a Naruto sa trochu preletí, ale nie! Nie, Sakura sa netvárila brutálne naštvane a Naruto sa zas netváril brutálne vystrašene. Obaja sa tvárili, že sa radi vidia. Sledovala som to celé asi 30 metrov od nich a to, čo som uvidela, to ma bude v nočných morách sprevádzať až do smrti. Keď pribehla k nemu, tak sa, tak sa pobozkali. Vtedy sa mi zrútil svet. Nečakala som ani sekundu, otočila som sa a rozbehla som sa s plačom domou.

...príliš neskoro.