Aj ty smieš milovať...! (05)

Hatake Immary 05 ...

Kakashiho rolničky

Immary ešte stále sedela na hojdačke keď vychádzali z akadémie. No ona si ich nevšimla. Bola zabratá stále nad úvahami o Yume.
„Immary!“ Zavolal na ňu brat. Prekvapene sa strhla. Z myšlienok ju vytrhol jeho hlas. Pozrela jeho smerom. Videla všetkých troch kráčajúcich jej smerom. Hľadela na nich, ale videla niekoho iného.
Videla...
Akoby to nebolo tak dávno. Pripadalo jej to akoby sa nič nestalo a dni plynuli ďalej. Boli to oni!
Otaro, Sao a ich sensei! Ako dávno to bolo čo takto kráčali k nej po trávniku. Usmievajúc sa od ucha k uchu. Oči plné veselých iskričiek. Tak veľmi jej chýbali! Vtedy spolu trávili veľa času. Smiali sa spolu. Bojovali spolu bok po boku. Rešpektovali jeden druhého. Nikdy nedopustili aby niekto ubližoval – či už fyzicky či slovne – tomu druhému.
Tak prečo?!
Prečo ju takto zradili?!
Prečo človek zničí to čo je najkrajšie na tomto svete?!
Prečo človek túži po moci tak veľmi? Čo mu prinesie ak už na svete niet ľudí ktorých bi mohol chrániť, ktorý bi ho obdivovali?
Toto snáď nikdy nepochopí. Ona by radšej umrela akoby mala zradiť ľudí ktorých miluje, na ktorých jej záleži!
Potriasla hlavou aby sa zbavila tých myšlienok.
Bolo to už dávno! Okrem toho nezmením už to. Bola to ich voľba!
No i tak ju zrada priateľov bolela. Aj to k čomu bola donútena. Dokonca života ju to bude zhrýzať na duši. Privrela oči aby zadržala slzy.
„Je ti niečo?“ Ozval sa pri nej Kakashi. Immary sa strhla. Keď na nich pozrela usmievala sa. Aj keď to ani z ďaleka nepripomínal veselí úsmev. Videl na nej, že má slzy na krajíčku.
„Nič. Iba spomínam aké to tu bolo pred rokmi.“ Povedala ticho. Pozrela na Naruta.
„Za tie roky sa tu toho veľa zmenilo a nemyslím teraz iba miesta a obchody, ale aj ľudí.“ Na chvíľu zmĺka a sklopila oči. Povedala to skôr sebe ako im. Potrebovala si už konečne akosi dostať do hlavy, že minulosť je minulosť! Nezmení ju!
„Taký je už život,... my to nedokážeme ovplyvniť...“ Vzdychla si.
Kakashi vedel nad čím myslela. Spomínala nad členmi jej pôvodného tímu. Uvedomoval si ako je to pre ňu bolestná téma. Preto radšej zmenil tému.
„Radšej už poďme. Čaká na nás tréning.“
„Dobre.“ Odvetili všetci naraz.

Bolo presne desať hodín, keď tím číslo 7 a jeho nová členka dorazili na miesto kde väčšinou trénovali.
Aspoň pôvodná zostava... kedysi dávno pred rokmi... Sakura, Naruto, Sasuke a ich sensei Kakashi.
Hneď ako tam prišli Kakashi zaujal pozíciu neúprosného veliteľa. Postavil sa pred nich, ruky v bok.
„Predtým ako začneme chcem aby Immary prešla vstupným testom.“
„Zase tie rolničky?“ Zahundrala znudene. Pritom provokačne zazívala. Kakashimu sa podarilo odignorovať jej provokáciu. Bolo to ale poriadne ťažké.
„Už by si mohol zmeniť ten test. Aj tak je na figu.“ Neprestávala si ho doberať. Naruto a Sakura sa na seba usmiali. Kedysi by s ňou nesúhlasili, no potom ako využili Kakashiho slabinu a oblafli ho si mysleli aj oni to isté.
„Radšej toľko nekecaj a čiň sa.“
„Len aby si potom neľutoval.“ Vyškierala sa naňho. Kakashi si pripol dve rolničky k opasku. Rukou siahol na ochrannú čelenku. Immary sa ešte viac zaškerila.
„Nebodaj chceš na mňa použiť sharingan? To sa ma až tak bojíš?“
„Nie iba ťa veľmi dobre poznám. Trénoval som ťa tak viem čoho si schopná. Toto je iba poistka, aby si to nemala tak ľahké.“
„Mýliš sa. Nepoznáš ma. Za tie roky čo som tu nebola som dospela. Nevieš čo vo mne je.“ Zaujala bojovú pozíciu.
„Sensei? A čo mi dvaja?“ Spýtal sa Naruto.
„Zatiaľ máte pauzu.“
„Pauzu?! A čo máme ako robiť? Len tak sedieť a prizerať sa nemienim.“ Rozčuľoval sa Naruto. Chcel dokázať senseiovi, že je schopný poraziť ho znovu.
„Radšej drž hubu! Inak zase niečo pokašleš!“ Vrazila mi Sakura až sa zaryl nosom do zeme. Kakashi ich so smiechom pozoroval.

Immary využila tú chvíľku nepozornosti a vrhla sa po ňom. Kakashi stihol zareagovať, včas sa uhol jej útoku. Immary prudko zabrzdila.
„Sashi!“ Zvolala na sučku. Sashi ihneď pribehla k svojej pani. Obidve zaujali bojové pozície. Immry mala mierne pokrčené kolená, ohnutý chrbát, jednu ruku pred sebou s kunaiom v ruke druhú za chrbtom. Sashi na štyroch. Mierne prikrčená, zuby vycerené, vrčiac na Kakashiho. Obe sa v rovnakej chvíli vrhli na Kakashiho. Immary sa zúrivo zaháňala kunaiom. Darilo sa mu uhýbať sa jej výpadom.
„Neporazíš ma.“ Vyškieral sa na ňu. Cez masku to nebolo vidno. Immary mu to vyčítala z očí, ako sa na nej baví. V duchu sa pousmiala.
Ach braček! Ako si len pochabý!
„To sa ešte uvidí.“ Žmurkla naňho a v tej chvíli zmizla. Kakashi vyvalil oči. Nestihol sa ani pohnúť a dostal ranu zozadu. Odletel na 5 metrov od nej. Hneď sa však postavil.
„Dopekla s tým! Zlepšila si sa!“ Immary stála na mieste. Perfektne vyrovnaný chrbát. Pravá ruka za chrbtom. Úsmev na tvári.
„Vravela som ti to. Už nie som dieťa. Mám sedemnásť. Za tri a pol roka sa toho veľa zmenilo. A tak isto aj ja. Už nie som to dievčatko ktoré si kedysi trénoval. To by si mal už konečne pochopiť! Život ma zmenil. A hlavne naučil ako prežiť na tejto prašivej zemi.“ Trpko sa usmiala. Kakashi stuhol. Na krku zacítil chladnú oceľ. Špička kunaia mu zatlačila na tepnu. Za ním stála ďalšia Immary.
„Mám ťa!“ Usmievala sa. Druhou voľnou rukou siahla po rolničkách. Ešte nimi zacinkala Kakashimu pred tvárou. Kakashi sa usmial. Rýchlim hmatom jej chytil ruku s kunaiom a prehodil si ju cez plece. Klon sa rozplynul v oblaku dymu, ktorý postupne ustupoval, a na jeho mieste sa na slnku zaleskli rolničky. Zohol sa po nich. Zdvihol ich s víťazným pohľadom.
„Celkom dobre, ale nie dosť.“ Práve v tej chvíli spoza neho vybehla Sashi. Immary sa k nej sklonila. Sučka jej čosi pustila z papule do dlane.
„Šikovné dievča.“ Immary ju pochválila a pohladila po hlave.
„Dopekla ako?!“ Kakashi vyvalil oči.
Immary roztvorila dlaň. Na slnku sa zaleskli ďalšie rolničky. Kakashi pozrel na tie ktoré mal on. Boli presne také isté. Immary sa rozosmiala.
„Prezri si ich poriadne!“ Poradila mu. Kakashi sa pozorne zadíval na dve malé rolničky v jeho dlani. Nevidel na nich nič podivné až na... ! Na stuhe si všimol drobným vyšité: H.I. V tej chvíli mu to došlo.
„Áno! Môj plán nespočíval v tom ti ich zobrať. Keď som na teba zaútočila prvý krát. Potrebovala som preskúmať terén a získať čas aby som ich vylovila z kapsy. Po druhýkrát to bol pláštik, aby sa Sashi nenápadne dostala za teba. Keď som zmizla stihla som vytvoriť klon a ukryť ho za stromami. Sashi mu dala rolničky ktoré som už mala nachystané. Poznám ťa. Vedela som, že prídeš s tou hlúpou skúškou. Preto som sa nachystala pre každý prípad. Teoreticky ich nosím stále so sebou. Teraz , ale odbieham. Teda môj klon ti zobral rolničky v tej chvíli ako ti priložil kunai ku krku. Hodila ich Sashi a pre očami ti zacinkal klon mojimi rolničkami. Klon si zničil a zobral si si rolničky v domnienke, že sú to tie tvoje.“ Sladko sa usmiala.
„Nie vždy musí človek vyhrať hrubou silou. Stačí ak pohne rozumom. To ma naučil jeden múdri muž kedysi dávno.“ Kakashi sa usmial. Boli to jeho slová ktoré jej povedal v deň keď sa stala geninom.
Takže predsa už nie je tým dieťaťom. Stala sa z nej rozumná žena!
Mal by sa tešiť. No bolo to naopak. Mal pocit akoby to bolo iba včera, Keď mala päť a on ju začal trénovať. Bola nemotorná, nešikovná a veľmi roztržitá. Ale nevzdávala sa! Skúšala to stále dookola,... znova a znova... dovtedy až kým jej to nešlo...

„Tá je dobrá...“ Zahvízdal Naruto. Sakura po ňom vrhla vražebný pohľad. Štvalo ju, že sa tak začal zaujímať o Immary. Nevedela prečo ju to štve a bolo jej to momentálne ukradnuté. No nedokázala si pomôcť. Bolo to silnejšie ako ona.

Poznámka autora: Takže predsa som to stihla, aj keď len tak-tak.. Inak podarilo sa mi prísť na to ako funguje pridávanie obrázkov.(Aspoň čiastočne pretože všetky obrázky mi hádže v rovnakej veľkosti... čo nedokáže pochopiť...)A na druhý diel som dala podobizeň Immary... tak ak juknite, čo je zač, ale myslím, že je vám dosť povedomá... Čo sa týka poviedky neviem čo by som mala ešte k nej povedať prezrádzať nejdem a o postavách chcem napísať až úplne na konci... aj to čo ma k tejto poviedke doviedlo... Moja japončina je ešte dosť chabá a aj tak to vyzerá aj u mien postáv, ale snažím sa aby sa im aspoň trošku podobali. Meno Immary som nazbúchala ešte keď som o japončine namala ani páru, proste mi iba tak skrslo v hlave. Neskôr som sa dopátrala, že "immergrün" znamená z nemčiny vždy zelený čo aj k nej celkom sedí. Nemyslíte? Tak to je aspoň kúsok o hrdinke tohto príbehu...