Piesočný démon
Démon skrytý v vlastnom svete.
Človek- láska ho tak mätie.
Láska- ktorá stierala mu krv.
No to bolo prv...
Ako najhorší hriech bol uvrhnutý naň.
Ako poznačila ho jeho vlastná zbraň.
Ako prestal veriť v krásu, lásku.
Ako nasadil si z piesku masku.
Ako prestal vravieť, že je mu to ľúto.
Ako prerezal so svetom i najmenšie puto.
Ako len seba miloval.
Predtým, než sa stal, čím sa stal.
Slzy nevyderú sa mu z očí zas.
Výčitky pochoval už samoty čas.
Duša roztrhaná, zúfalá.
Snáď v lásku kedysi dúfala?
Nonsens- kto už tomu verí?
V tichu, tieň prikryl mu pery.
Príde niekto, kto naučí ho žiť?
Niekto, kto vie priateľom mu byť?
Lebo je tajomstvo, ktoré nik netuší-
I démonov sem-tam ťaží na duši...
Diki za komenty ludia, mám to brať tak že mmám pokračovať s FF?
jej pekne charloteee
Arigato za ohlasy No a kto neruzumie sllovu nonsens... Snad si precita tvoj prispevok
Moc pěkné, smutné a pravdivé.
Moc moc moc pekné
Každého niečo na duši ťaží, a démonov ešte viac...
Autori poviedok čítajte Pravidlá FF!!
Inak vaše poviedky skončia na našom externom blogu ^^
A takisto čítajte aj Důležitá sdělení pro spisovatele a čtenáře FanFiction!!!
Ak si nie ste istí písaním, nájdite si nejakú betu - Inzertní FF nástěnka.
----
Čiarka, taká maličkosť, ale dokáže úplne zmeniť význam vety.
Nezabúdajte na to.