OČI - 09.Tajomný ninja

Kapitola deviata: Tajomný ninja

Tichý šelest listov vo vetre bol jediným zvukom ktorý vypĺňal obraz tejto situácie.
Konohamaru stál sám proti trom ninjom z Dažďovej, sám genin proti omnoho skúsenejším, a predsa, rozhodol sa nevzdať sa, rozhodol sa ako správny shinobi bojovať.
„Pretože to je moja nindou.“, povedal si sám pre seba zovrel v dlani kunai, ktorý práve vytiahol.
Traja ninjovia z dažďovej sa pobavene usmievali, ale to nič nemenilo na odhodlanosti chlapca. Vložil si kunai do úst, vytvoril pečať a zakričal,
„Kage, bunshin no jutsu!“
Vedľa Konohamara sa vytvorili dva jeho klony. Ninja s palicou sa postavil pred spoločníkov,
„Nechajte mi ho, ukážem mu čo je to boj.“
„No ták Rijikotsu, ukáž nám súboj s malým deckom,“, chechtali sa jeho spoločníci a nakoniec ustúpili.
„Kage bunshin? Na takého smrkáča je to celkom dobré.“
Vtedy sa Konohamaru a jeho klony rozbehli. Oba klony zaútočili priamo na protivníka, pričom zakryli výhľad na pravého Konoamara.
Dažďový ninja sa usmial ‘sú pomalí’, pomyslel si. Zahnal sa palicou a zasiahol prvého i druhého klona naraz, ale netrafil nič iba vzduch, ale už bolo neskoro, kunai vrhnutý pravým Konohamarom preletel klonmi a zasiahol ho do hrude. Nebol to smrteľný zásah, ale účinný, pretože dažďový ninja sa zvalil na zem.
„To nieje možné!“, zachrčal.
„Ten malý bastard!“.
Vytrhol si kunai a odhodil ho.
„Za toto mi zaplatíš.“, usmial sa v bláznivom úškrne a vykašľal krv.
Konohamaru bol rád, že mu vyšiel tento kúsok, tieňové klony síce ešte nevedel poriadne vytvoriť, ale urobil to tak aby si jeho protivník myslel že sú také, a pritom to bol taký hlupák že si nevšimol že sú to iba obyčajné klony.
Ninja pomaly vstal, zovrel palicu v rukách a pripravil sa na útok.
„Je bytočné mrhať na takého spratka jutsu.“
Bol rýchly, v záblesku pár okamihov sa dostal ku Konohamarovi a zahnal sa, chvíľu to vyzeralo že mladého ninju z Listovej už nič nezachráni, častý tréning sa však vyplatil a Konohamaru sa dokázal vyhnúť nebezpečnému útoku. Koniec koncov rýchlosť dažďového ninju nebola nič s čím by sa Konohamaru už nestretol.
Druhý úder ale prišiel nečakane a zasiahol Konohamara plnou silou a zrazil ho na kolená.
Ninja sa zahnal sa k ďalšiemu úderu. Vtedy sa ale čosi zmenilo, spoza Konohamara z lesa zasvišťali dva shurikeny. Preleteli mu okolo hlavy a zasiahli ninju s palicou presne a smrteľne. Ninja sa zvalil podruhý krát k zemi, ale tentokrát už nevstane, tým si bol Konohamaru istý.
Zvyšní dvaja ninjovia vytiahli svoje zbrane a dívali sa smerom odkiaľ priletela smrť ich spoločníka.
Nič nebolo počuť zjavil sa ako duch, plášť mu zakrýval plecia i hlavu a pod ním sa skrývalo brnenie, také ako mali Shodaime a Nidaime hokage. Nič nepovedal iba pomaly kráčal smerom k ninjom z dažďovej.
„Kto si?!“, zakričal jeden z nich, ale muž mlčal, tvár mal skrytú v tieni kapuci plášťa, takže nikto nevedel ako vyzerá.
„Poď Kajimaru, zabil nášho brata, to mu neprejde!“.
Kajimaru držal svoj meč, ktorý bol ešte stále od krvi piesočného ninju, a pripravoval sa na útok. Sú dvaja a početná výhoda je stále výhoda.
Obaja zaútočili súčasne, muž v plášti bol ale rýchly, vyhol sa shurikenom i seknutiu mečom. V zápätí svoj útok zopakovali, shurikeny leteli presne na svoj cieľ, ale boli priveľmi pomalé, ninja v plášti sa im ľahko vyhol, za ním sa však objavil Kajimaru a mečom ho chcel prebodnúť ako muža z piesočnej. Tentokrát mu to však nevyšlo, zasiahol iba vzduch. Vodca skupiny z Dažďovej sa chystal vrhnúť ďalšie shurikeny po nepriateľovi, muž v plášti však zmizol a jeho spoločník padol na zem mŕtvy s krvavou ranou na krku. Kým sa stihol spamätať myseľ mu zachvátila vlna bolesti. Vnímal ako padá k zemi, bolesť sa pomaly vytrácala a on vedel že neuspeli, nepoznal dôvody, nevedel ako sa to stalo, ale teraz je mŕtvy, alebo čoskoro bude mŕtvy. Kým dopadol na zem jeho myšlienky sa vytratili spolu s jeho životom.
Muž v plášti zmizol rovnako rýchlo ako sa objavil. Konohamaru tomu nemohol uveriť, bolo to ako keby videl ducha.
Ešte chvíľku hľadel smerom kde naposledy zazrel tajomnú postavu, potom sa však spamätal a rozbehol sa k svojim kamarátom.
„Moegi, Udon, ste v poriadku?“