Naruto - Krôčik k Hokagemu 6 - Tréning a začiatok úradovania

Flashback:Touto chvíľou zakladám klan Namikaze na počesť môjho otca ktorý sa obetoval pre dobro Konohy. A ďalej vám chcem oznámiť zasnúbenie z Hyuuga Hinatou.“ Ta sa v tu chvíľu objavila pri ňom.
„Tak a môžeme pokračovať v slávnosti.“ Odišiel z okraju strechy a vošiel do budovy.

Išiel priamo do kancelárie. Chvíľu na to za ním došla Tsunade.
„Naruto, tak čo? Takto si to vždycky chcel, nie?“ Nedalo jej to.
„Hej, ale nikdy som nečakal, že budem mať toľko rozhodnutí naraz. Zároveň som rád, že papierovanie budeš mať miesto mňa. Ja viem, mal by som to robiť, ale nemám na to dosť skúseností s tým. Zároveň som sa stal Hokage skôr, ako môj otec.“ Trochu posmutnel.
„Vieš, ako ti to povedať? Tvoj otec bol tvrdohlavý, asi tak, ako ty. Problém bol v tom, že Tretí bol v tej dobe ešte mladý.“ odpovedala mu.
„Dobre, ale teraz sa pôjdem vyspať, aby som mohol cvičiť ten svoj tým. Pokúsim sa z nich spraviť správnych shinobi ako bol Jiraya a otec.“ Zatváril sa jeho klasickým výrazom. Tsunade bola rada, že ho vidí zasa vysmiateho.
„Tak Naruto–san, odteraz mi môžeš kecať do mojich rozhodnutí. Aj keď myslím, že nebudeš to často využívať. No na misie budeš ninjov posielať ty atď., len papierovačky budú moje.“ usmiala sa a on odišiel s kancelárie, konečne sa vyspať. Prechádzal cez Konohu, videl, že všetci sa zabávajú a oslavujú, stretol Hinatu a poprechádzal sa s ňou.
„Hin, tak vidíš, ako to dopadlo. Nečakal som, že to bude až tak skoro, ale som rád. Vieš, nečakal som, že toho bude tak veľa, čo sa v jeden deň dozviem. Ale som rád, že som sa dal dokopy s tebou.“ usmial sa na ňu a pobozkal ju.
„Vieš, ale ty si ma prekvapil tým našim zasnúbením a založením nového klanu.“ objala ho a nechcela sa od neho odtrhnúť.
„Na počesť môjho otca som založil klan a teba som si chcel vziať už skôr. Ale bál som sa ti to povedať. Teraz, keď už sme spolu, tak prečo nie?“ usmial sa.
„Máš pravdu... ale už by si mal ísť, aby si zajtra nemeškal na tréning.“ Rozlúčili sa nežným bozkom, aj keď on chcel, aby išla z nim k nemu domov, ale vedel, že na to ešte nie je čas. Tak sa vybral k sebe domov. Po chvíli bol u seba. Zložil zo seba plášť, klobúk a vložil ich do skrine. Prezliekol sa, nastavil si budík na siedmu ráno, veď nemá sa prečo ponáhľať. V sne sa mu prisnil zasa jeho otec.
„Tak Naruto, už vieš všetko, čo by si mal. Čo budeš teraz robiť?“ opýtal sa ho.
„No vieš, čakal som čokoľvek, ale nie toľko toho. Ale tak aspoň je opäť obnovený tvoj klan, otec.“
„No, to hej, ale tak máš ho aj s kým založiť. Čo sa týka toho klanu, tak z neho nikto nežije kvôli tomu, že zahynuli v boji proti Kyuubimu, ako väčšina klanov.“ podišiel k nemu a objal ho.
„No to hej, ale som rád, že som tvoj syn. Zajtra vycvičím shinobi, ktorý budú ako ty.“ odmlčal sa, takto sa rozprávali spolu vcelku dlho. Ráno Naruta zobudil budík.
„Kam sa budem náhliť, veď času je dosť. Veď si počkajú.“ Veľmi sa neponáhľal. Asi tak za dve hodiny došiel na cvičisko.
„Hej, sensei, meškáte, mali ste tu byť o siedmej. A prišli ste o deviatej.“
„To nevadí, aj tak budete mať času dosť. Takže, tu sú dve rolničky. Vašou úlohou je mi ich zobrať. Tí z vás, ktorý mi ju nezoberú sa vrátia na akadémiu. Takže začneme, hneď máte čas doobeda... Štart.“ Všetci sa rozbehli skryť. Naruto však ostal na mieste, poobzeral sa.
„Hmm, takže všetci sa skryli. Heh, nikto z nich nie je taký ako ja. No uvidíme, či sa im to podarí pochopiť.“ Postavil sa do základného postoja a sústredil sa na chakru. Po chvíli na neho vyletelo zopár kunaiov. Hneď ich chytil a hodil naspäť. Ozvalo sa zasykanie. V tom na neho skočili dve kunoichi od chrbta, to však v pohode vyblokoval a odhodil ich od seba, urobil zopár pečatí a vytvoril klon. On sám pri tom zmizol, to však jeho študenti nevedeli a útočili na neho ďalej. Naruto to pozoroval z diaľky tak, aby o ňom nikto nevedel. Teda, aspoň si to myslel, za ním boli totiž Miushi a Akeru. Tí na neho zaútočili zozadu, mal s tým menší problém, ale zvládol to. Títo dvaja mu však dali zabrať. Musel uznať ,že štyria už nie je také jednoduché ako trojčlenná skupina, nemal ich ako podeliť a ako si overiť ich tímovú spoluprácu. Takže urobil klony a rozdelili sa. Po chvíli rozpustil klony a dokázal rozdeliť tým. Samozrejme, tentoraz každý to skúšal samostatne. Yuko nikoho nepoznala, tak nevedela sa priradiť do ich skupiny. Miushi sa stále snažil byť s Ayko, aj keď mal na blízku Yuko. Akeru sa snažil sám, aj keď sa mu Yuko celkom zapáčila a štýl jej boja nepoznal. Akeru už nevládal a potreboval sa najesť. Poobzeral sa, či ho nikto nevidí a dobehol k jedlu. Zobral jedlo a chcel ho otvoriť, v tom ho chytil Naruto.
"Tak do dvanástej je už iba chvíľa. Keďže si sa snažil podvádzať, skončíš tu." Priviazal ho k stĺpu. Behom 10 minút im skončil časový limit a všetci dorazili na začiatok.
„Takže, zo začiatku sa mi to celkom páčilo a chcel som vás preveriť, samozrejme aj tímovú spoluprácu, ktorá nebola zo začiatku zlá, ale potom som si vás rozdelil. Z tímovej spolupráce vznikol sólový útok. Takže ste neprešli. Zatiaľ, ale dám vám ešte jednu šancu. Môžete testom prejsť, ale musíte spolupracovať. Teraz sa môžete najesť, bol by som zabudol. Jemu nesmiete dať najesť, porušil príkaz.“ A ukázal na Akera.
„Tak to by bolo všetko“ Potom odišiel. Chvíľu na to to Ayko nedalo.
„Pozrite sa, máme jednať ako tým. Problém je, že jeden z nás ostane hladný a to by nám mohlo spôsobiť problémy. Treba mu dať najesť, kým tu nieje sensei. Každý z nás si rozdelí svoju porciu na štyri časti.“ Potom si rozdelili stravu, ako prvá začala kŕmiť Yuko. V tom sa pred nimi objavil v oblaku dymu naštvaný Naruto.
„Čo som vám povedal? Prečo ste porušili môj príkaz?“ Po jeho slovách boli ako stĺpy, nikto z nich nevedel vydať ani hlások. Po chvíli sa však ozvala Yuko.
„Veď vy ste vravel, že máme jednať ako tým. Tak sme aj tak urobili, dať mu najesť bolo nevyhnutné...“ Rozkričala sa na neho. Atmosféra bola hustá, pretože nikto si nedovolil odvrávať senseiovi a už duplom nie jeho študenti.
„Dobre, prešli ste.“ prerušil ju vo výkrikoch.
„Čo?“ spýtali sa všetci užasnuto.
„Pre-šli-ste. Čomu na tom nerozumiete alebo nechápete.“ Po jeho slovách ostali v nemom úžase.
„Ale, ako a prečo?“
„Viete, prišli ste na to, čo som vám tým chcel povedať. Niekedy treba aj improvizovať a nie len slepo plniť príkazy. A toto ste splnili, takže od zajtra na vás čakajú normálne misie.“ Nový tým s Narutom ako kapitánom išli do Ichiraku na jeden ramen. V tom najlepšom tam dobehol posol od Hokage.
„Hokage sama, ešte máte za úlohu pridelenie misii týmom. Tsunade vás volá do kancelárie.“ Dopovedal a zmizol. Na to sa k nemu otočili jeho študenti.
„Sensei, vy ste Hokage?“ pozerali na neho z údivom a rešpektom.
„Už to tak vyzerá, ale teraz ma ospravedlnte, musím si ísť po oblečenie a dohodnúť sa na tom, ako to bude, keď vám pridelím misiu.“ Zaplatil a zmizol, zo zábleskom sa objavil u seba doma. Zo skrine vytiahol plášť a klobúk.
„Je čas pustiť sa do práce.“ Povedal si sám pre seba. Z druhým zábleskom sa objavil v kancelárii.
„No už som tu, čo teraz mám robiť?“
„To rada vidím, veď ty si poradíš. Takže ja idem teraz preč aj s týmito papiermi.“ Už sa postavila a chcela odísť, keď sa k nej prihovoril.
„Tsunade, chcel som sa ťa spýtať, ako to bude s mojim týmom. Keďže teoreticky ja na misie chodiť nemôžem.“
„No, vec sa má takto. Ako Hokage síce nemôžeš, ale ako shinobi hej a na tu chvíľku ta zastúpim. Potom je ešte jedna možnosť ,a to ta, že si nájdeš nejakého schopného senseia, ktorý ťa zastúpi. Ešte niečo?“ Spýtala sa ho od dverí.
„Myslím že už nie, rád som to zistil, že budem môcť chodiť na misie z nimi. Tak už ťa nebudem vyrušovať.“ Potom odišla a Naruto si sadol za stôl zobral tri zložky čo mal na stole a prelistoval si ich. V každej jednej bol popis misie. Boli to misie typu C, A, S. Čiže jedna pre Geninov. Zobral si knihu v ktorej bol popis týmov a jeden papier, kde mal tými na misiách. Po chvíli zvolal na svojho pobočníka.
„Hošito, zožeň mi týchto troch.“ Podal mu papier, Hošito hneď na to odišiel. V tom sa v kancelárii objavila jedna členka ANBU.
„Ako vidím, tak si už došla, Harusaki. Chvíľu budeš musieť počkať na zvyšok týmu. Teraz musíš odovzdať masku, nemusia vedieť, že si ANBU. Dúfam, že s podrobnosťami o misii si dôverne oboznámená.“ Pozrel sa jej priamo do tváre, akurát vtedy keď si dávala dole masku. Tú mu potom položila na stôl. Bola to pekná mladá žena s dlhými tmavými vlasmi až po zadok. Oči mala zelené a svetlo opálenú pokožku. (No pre chalanov radosť pre oči.)
„Hai, Hokage-sama.“
„Takže, keď sem dorazí tým, môžete ísť, všetko si vysvetlíte pred odchodom.“ Tesne po tom čo dohovoril, vletel do kanclu Hošito aj z Shikamarom, Chojim a Ino.
„Takže som rád, že ste došli. Toto je Harusaki, pre túto misiu bude vaším štvrtým členom.“ Pritom na ňu ukázal a ona sa otočila k zvyšku týmu.
„Naruto, ale ja mám na starosti skúšku Chuninov. Nemôžem len tak odísť.“
„O to sa neboj, na tu chvíľku ťa zastúpim. Len budem potrebovať papiere o zúčastnených.“
„To bude otrava.“ Hneď sa ozval Shikamaru.
„To mi je jedno, misia je misia. Podrobnosti o misii vám vysvetlí ona. Je to misia typu S. Teraz rozchod.... A ešte niečo, na misiu vyrážate hneď.“ Ešte to nestihol ani dopovedať a už ich tam nebolo.
„No ako vidím, tak to bude zaujímavý deň.“ Prezeral papiere, akurát nevedel kde položil zadania misii. Prehrabával celý stôl (na to že mu tam Tsunade nič nenechala mal čo robiť.), potom odhrnul masku čo mu prednedávnom dala Harimiki a tam to našiel.
„Hošito, pre zvyšok dňa máš voľno.“ Potom Naruto urobil jeden klon, ktorý si zobliekol plášť a hneď bežal po ďalší tým. Ani nie za 15 minút dobehol tým Ebisu.
„Hokage-sama....“ Ebisu si neuvedomil že tam bude už Naruto.
„Čo, ty? Ako?“
„To teraz nechajme tak, zavolal som vás kvôli misii. Takže prejdem rovno k veci. Je to misia typu A. Vašou úlohou je získať plány a zistiť, čo chystá Kamenná, mame nejaké dokumenty o ich pohybe. Vaša misia začína ihneď. Takže keď nemáte žiadne otázky môžete ísť.“ Teraz tam na chvíľu ostal Konohamaru.
„Hej Naruto, budúcim Hokage budem ja.“ usmial sa a rozplynul sa v dyme.
„Keby si len vedel čo to obnáša roboty. Koľko vecí treba zariadiť.“ Hovoril si v duchu, keď v tom ho vyrušilo klepanie na dvere.
„Ďalej....“ Dvere sa otvorili a vstúpila do kancelárie Hinata.
„Hej, Hin čo potrebuješ?“ Opýtal sa jej zdvorilo.
„Ale, dokopy nič, len som ťa prišla pozrieť a Tsunade mi hovorila, že možno ma budeš potrebovať k niečomu.“ Trochu sčervenela.
„No vieš, že aj hej.. Presnejšie, ide o to, že keď náhodou ja budem mať nejaké povinnosti ako Hokage, potrebujem, aby niekto prebral na tu chvíľu môj tým. Mohla by si to pre mňa urobiť?“ Samozrejme Hinata prikývla, ale ostala pri Narutovi. Ten opäť vyvolal klon a poslal ho za Nejim. Skôr ako sa nazdal, stál pred ním Neji aj s jeho týmom geninov.
„Hmm, som rád že ste tu. Takže jedná sa o misiu typu D. Máte eskortovať tohto chlapa do Suny.“ Pri tom im ukázal fotku.
„Vaša misia by nemala byť zložitá a preto by som poprosil, aby ste toto predali Kazekage-mu.“ Podali im malý zvitok. Tak, misia vám začne ráno o siedmej. Veľa štastia.“ Potom odišli a nechali tam Hinatu a Naruta samých.
„Tak vyzerá to, že pre dnešok mám už všetko s krku.“ Prišiel k Hinate, ktorá sa práve pozerala von z okna. Objal ju zozadu a hlavu si položil na jej rameno.
„Vieš Hin, konečne máme čas na seba.“ v tom ju vrúcne pobozkal. Ostali spolu v kancelárii do večera. Samozrejme že ju nenechal len tak stáť tam a zohnal jej stoličku ktorú položil ku svojej. Dojednávali spolu nejaké záležitosti a pritom boli veselí. Po konci pracovnej doby odišli spolu a išli priamo k Narutovi domov. Tam sa pozhovárali a dohodli si termín ich svadby. Hinata prespala u neho doma, ráno síce bol trochu šokovaná, keď sa prebudila sama na posteli. S toho sa však veľmi rýchlo dostala, potom upratala u Naruta a išla sa pozrieť na cvičisko, kde cvičil svoj tým. Tento deň však prebehol celkom rýchlo, pretože už nebolo komu dávať misie, chuninská skúška sa ani nie za niekoľko hodín začne. Tak sa išiel pripraviť. Obliekol si klasické oblečenie. Tmavomodré nohavice, tričko s dlhým rukávom a na to zelenú vestu, rukavice zo symbolom Konohy a samozrejme aj pásku na čelo. Bol už pripravený na Chuninskú skúšku.