Tajomstvá sveta-8.kapitola

8. kapitola: Prekvapenie v kúpeľoch a ešte väčšie pri jazere

„Naozaj by si to dokázal?“ spýtal sa Naruto.
„Samozrejme, ale chce to čas. A samozrejme veľa snahy a musíš počúvnuť všetko presne tak ako ti poviem, inak by sa to mohlo zvrtnúť na niečo hrozné.“ upozornil Azazel.
Na druhej strane bazéna niekto sedel a pozoroval ICH. Bolo to pri stene oddeľujúcej ženskú a mužskú časť kúpeľov od seba. Ten niekto nebol nik iný ako Ero-sennin Jiraiya. Oko mal priložené k diere v plote a niečo si pre seba hovoril. Netrvalo ale dlho a z vedľajšej časti sa ozval krik. Jiraiya vytušil nebezpečenstvo a tak sa radšej rýchlo vyparil.
Po chvíli sa rozrazili dvere a v nich stálo zo dvadsať žien s túžbou vymlátiť z toho perverzáka dušu. Uvideli však len dvoch chlapcov, o ktorých si mysleli, že to boli oni. Tí však len svorne ukázali na druhé dvere a hneď pochopili. Ospravedlnili sa a bežali tým smerom.
Azazel s Narutom tam ešte chvíľu zostali a potom vyšli von, obliekli sa a išli k jazeru, ktoré spomínala Tsunade. Prišli k menšej riečke a vydali sa proti prúdu až došli k veľkému jazeru.
„Tak, sme tu. Pomôžem ti so stanom alebo budeš spať pod holou oblohou?“ ponúkol sa Naruto.
„Poď a uvidíš.“ povedal Azazel a vydal sa k brehu jazera.
Ako tam prišli, Azazel si obzrel okolie, prešiel ešte pár metrov a povedal: „Tu to bude dobré.“
„Čo bude dobré?“ opýtal sa Naruto, ale odpovede sa nedočkal.
Azazel prišiel k hladine, priložil ruku na zem a povedal „Doton“. Z vody sa vynorili dva tucty párov kolov z nejakej horniny dokonale valcovitého tvaru so vzdialenosťou od seba v páre meter a pol a od ostatných na pol metra a to všetko v rovnakej výške ako mal Azazel nohy. Keď sa vynorili posledné dva valce, tento rovný rad nepokračoval, ale sa rozišiel na niekoľko metrov od seba a po asi troch metroch do strán sa tento rad zatočil na smer rovnaký ako predchádzajúcich 24 kolov avšak to bolo asi tak o dvadsať centimetrov vyššie. Potom sa z vody vynorilo päť hranolov s hranou jedného metra a to do tvaru obdĺžnika, v rohoch boli štyri hranoly a posledný piaty bol uprostred tohto obdĺžnika.
Tieto hranoly dosiahli rovnakú výšku ako valcovité koly a na druhej strane nad hlbočinou jazera sa vynorilo ešte zopár valcovitých kolov, ktoré vytvorili rovnaký tvar a veľkosť ako tie na opačnej strane. Tie, čo sa vytvorili ako posledné sa všetky začali spájať a vytvorili súvislú platňu. Z tejto platne sa začali dvíhať múry až dosiahli výšku niekoľko metrov a všetko to zavŕšila strecha z červenej škridle. Celý tento postup bol dopresádzaný jemnými otrasmi, ktoré skončili až hodnú chvíľu po odtiahnutí rúk od zeme.
Prišiel bližšie ku kolom, položila na jeden ruku a povedal „Mokuton“ a na dvoch tuctoch kolov sa objavili drevené dosky, ktoré sa navzájom v páre spojili a vytvorili tak mólo. Z tohto móla vyrástlo ešte po bokoch zábradlie. Po tomto poslednom úkone sa Azazel zdvihol, oprášil si ruky a pozrel na Naruta. Ten len civel a nemohol tomu, čo videl uveriť.
„Ideš sa pozrieť, ako to tam vyzerá?“ opýtal sa Azazel smerujúc k budove.
Naruto sa prebral z omráčenia a všimol si, že Azazel stojí na mieste, ktoré by sa dalo nazvať veranda a dotkol sa steny. V mieste dotyku sa objavili dosť veľké dvere a po celom obvode budovy sa objavili drevené okenice, podľa ktorých sa dalo odhadnúť množstvo poschodí. Tento dom mal tri poschodia a siahal takmer do polky jazera, ktoré malo v tom mieste šírku dobrých päťdesiat metrov.
Azazel otvoril dvere, keď už bol Naruto pri ňom a povedal si: „Niečo tomu chýba.“ a položil na zem ruku. Od miesta dotyku sa začala šíriť podlaha, ktorá mohla byť tak z bukového dreva a začala sa rozťahovať po celom dome. Naruto užasnuto vošiel dnu a obzeral si to tam. Čo ho podstatne zaujalo bola priestrannosť a to, že okná mali za okenicami normálne sklá. Pomaly prešiel cez jedny dvere a ocitol sa pred schodiskom, ktoré viedlo na vyššie poschodia.
„Paráda!!!“ zakričal Naruto, „Jednoducho úžasné. To sa ti podarilo.“ pochválil Naruto.
„Ešte to ale nie je dokončené.“ povedal Azazel, „Keď zajtra po mňa prídeš, bude to už hotové, musím použiť ešte zopár zvitkov a nejaké jutsu.“ ukončil ich rozhovor Azazel a Naruto sa vydal preč.
„Mám taký dojem, že s týmto chalanom bude ešte zábava.“ pomyslel si Naruto.
Po ceste domov sa ešte zastavil na ramen, ale keď zistil, že nemá dostatok peňazí tak radšej odišiel. Ráno sa zobudil o siedmej, lebo sa mu nejako nedalo spať. Vstal, umyl sa a hodil na seba nejaké šatstvo. Nechcel sa zaťažovať raňajkami a tak zobral svoj batoh a vybral sa k miestu, kde bol včera večer.
Čím viac sa približoval, tým bol užasnutejší. Dom, ktorý tam vznikol včera z čista-jasna s prírodnou farbou mal teraz oranžovú farbu. Naruto prešiel po malom móle na terasu a zaklopal. Azazel niečo zďaleka zakričal a Naruto vstúpil dnu. Po otvorení dverí sa nezmohol ani na slovo. Celá vstupná hala bola zariadená a rovnako aj všetky miestnosti, ktoré sa dali od dverí vidieť. Uprostred haly na podlahe ležal perzský koberec so zaujímavým vzorom a pri stenách boli skrinky s neznámym obsahom.
Ozval sa nejaký zvuk, po ktorom sa Naruto prebral z tranzu a išiel hľadať Azazela. Našiel ho v miestnosti, ktorá by sa dala nazvať závodnou kuchyňou. Pri pulte stál Azazel s nožom a porcioval rybu. Na sporáku bola kanvica na čaj, v ktorej to už vrelo. Azazel ho spozoroval a povedal: „No čo povieš? Pekné, nie? Ráno som bol už o piatej hore, tak som si išiel zarybárčiť. Ozaj, chceš raňajky?“ opýtal sa ho a už hádzal na tanier nejaké sushi.
„Len dve veci neviem neviem, ako si dokázal zariadiť tento dom za tak krátky čas a ako je možné, že tu máš sporák, ktorý horí bez toho aby tu bol plyn.“ povedal Naruto.
„Takže prvá vec je jednoduchá.“ povedal Azazel jediac rybu, „Použil som Kuchiyose no Jutsu. Potrebné na to je vedieť, kde sa tá-ktorá vec nachádza. Potom je už jednoduché ju privolať. Tak som to tu celé zariadil a na druhú otázku ti nemôžem odpovedať. Ja ti to musím ukázať.“ dopovedal, vložil tanier do drezu, napustil tam vodu, z ktorej sa parilo a umyl to. Potom prešiel niekoľko miestností s Narutom v pätách až prišiel ku dverám z masívneho dubu. Ako ich otvoril, Naruto uvidel päť jasných bodov v tmavej miestnosti.
„Tak, táto miestnosť je srdce domu. Sústredil som sem časť svojej čakry, ktorú som rozdelil na päť elementov, navzájom som ich prepojil a potom ešte vytvoril čakrové vlákna po celom dome. Tak môžem za pomoci ohňového elementu variť, bleskový element mi slúži ako dodávanie elektriny a vzdušným elementom si môžem vytvoriť klimatizáciu. Takže je to celkom dobre vymyslené a dajú sa aj kombinovať a tak môžem využívať aj teplú vodu.“
„Super, ale nevyčerpáva ťa to, stále sem dodávať čakru?“ opýtal sa zvedavo Naruto.
„Ani nie, vieš ja mám veľmi zvláštnu čakru; dokáže sa sama obnovovať aj mimo môjho tela. A okrem toho, je to súčasťou domu, takže je to perfektne zabezpečené, keď vyjdeme z domu, spravím jednu takú vec a hocikoho, kto by sa priblížil k domu na meter zasiahne buď elektrický výboj alebo vodná strela a odhodí ho to asi tak dvadsať metrov. Samozrejme, že to nebude nejaké silné, maximálne na omráčenie. Ale vymyslel som to tak, aby sa dala rozoznávať čakra jedincov a ak sa o to niekto pokúsi tri krát, tak to už bude mať silu, že pôjde do nemocnice a nejaký ten piatok si tam poleží.“ zasmial sa Azazel.
Vyšli von z domu, zatvorili dvere a Azazel položil ruku na verandu, chvíľku sa sústredil a z jeho ruky bolo počuť zvláštny zvuk a vzduch okolo sa nabil vlhkosťou a elektrinou.
„Tak, kde nájdeme toho chalana, čo má ísť s nami na misiu?“ opýtal sa Azazel cestou popri lese.
„No...o takomto čase by mal byť vo svojom doje a trénovať. Je to majster taijutsu a to hlavne preto, že neovláda žiadne ninjutsu ani genjutsu, z nejakého dôvodu to nedokáže.“ povedal zamyslene Naruto.
„Takže majster v taijutsu hovoríš, čo?“ pousmial sa Azazel, „Však uvidíme, ešte je dosť času na menší tréning.“
Prechádzali lesom, až sa dostali k veľkej drevenej budove, odkiaľ sa ozývali rôzne zvuky a časti budovy sa aj otriasali. Naruto otvoril dvere a zbadali chalana oblečeného do zelenej kombinézy s trošku širším obočím ako u iných ako mláti do masívneho, dubového, asi trojmetrového polena. Tiekla z neho ešte živica a už bol na poli rozlámaný.
„Hej, Lee, máš misiu so mnou a tuto s týmto. Volá sa Azazel.“ zakričal Naruto.
Lee spozornel, prestal mlátiť do dreva a prišiel ku nim.
„Ahoj, volám sa Rock Lee.“ pozdravil Lee podávajúc ruku so žiarivým úsmevom.
„Moje meno je Azazel Tsui. Počul som, že si dobrý v taijutsu, nechceš si dať menší zápas?“ opýtal sa Azazel stískajúc ruku.