Tajomstvá sveta-9.kapitola

9. kapitola: Súboj majstrov taijutsu. Misia začína

„Ahoj, volám sa Rock Lee.“ pozdravil Lee podávajúc ruku.
„Moje meno je Azazel Tsui. Počul som, že si dobrý v taijutsu, nechceš si dať menší zápas?“ opýtal sa Azazel stískajúc ruku.
„No môžeme, ale len taijutsu. Najlepší tréning je zápas hovoril Gai-sensei.“ vykríkol Lee.
„No jasné.“ povedal znudene Naruto a išiel si sadnúť na lavičku s rukami za hlavou.
„Tak teda môžeme začať.“ povedal Azazel a odložil si ruksak.
Lee zaujal postoj na boj a začal útočiť. Útočil dosť rýchlo, ale Azazel sa každej jeho rane vyhol. Lee používal všetky svoje kopy, ktoré vedel, dokonca aj tie, pred ktorými nemôže nikto uhnúť. Nepomohlo, Azazel bol príliš rýchly.
Vedel, že to musí urobiť. Vyskočil na dubový peň a dal si dolu závažia.
„No, som zvedavý, čo spravíš teraz.“ povedal s úsmevom Azazel.
Lee sa usmial a zmizol zo svojho miesta. Naruto si to všimol a uvedomil si, že sa pohybuje rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Súboj, ktorý začal po tejto udalosti však nemohol Naruto sledovať, lebo to bolo v tak úžasnej rýchlosti, že sa to dalo len počúvať. Lee si vytvoril nové kopy a začal útočiť, pár krát sa mu podarilo Azazela zasiahnuť, ale on sa ubránil. Tentoraz vyskočil na peň Azazel a Lee zostal dole.
„Impozantná rýchlosť, musím povedať.“ povedal Azazel, „Teraz ti ukážem rýchlosť, o akej si ani netušil.“
Ako to dopovedal, dal si dolu svoje rukavice a pod nimi sa na oboch rukách objavili pečate. Zohol sa dolu, stiahol si nižšie ponožky a ukázal ďalšie pečate na nohách, skoro rovnaké ako tie na rukách, ale o trošku väčšie a mali o tri kruhy viac.
„Tak čo Lee, pripravený na skutočnú rýchlosť?“ opýtal sa Azazel s úsmevom a Lee len prikývol čakajúc čo sa stane.
Azazel sa dotkol pečatí na členkoch a tie zmizli, potom si chytil navzájom vrch dlaní a pečate na rukách zmizli tiež.
„Tak Lee, som zvedavý, ako sa ti to bude páčiť.“ povedal Azazel a zmizol zo svojho miesta.
Lee mal jednu výhodu, ktorú získal so svojou rýchlosťou a to rýchle oči. Dokázal vidieť všetko, čo sa pohybovalo tak rýchlo ako on a to v spomalenom pozorovaní. Keď sa ale pozrel, kam zmizol ten chalan, zamrazilo ho to; pre jeho bystré oči boli jeho pohyby ako fľaky. Zrazu dostal ranu do brucha, potom kop do nohy, následne kop do zadku, čo ho vyhodilo do vzduchu a ranu päsťou do hrude, čo ho poslalo chrbtom k zemi.
Naruto len neveriacky pozeral čo sa deje a už videl, ako Lee skončí na zemi celý dochrámaný, ale Azazel ho stihol zachytiť.
„No, tak to bola teda rýchlosť. Len po tomto súboji asi nepôjdem na tú misiu, lebo mám určite niečo zlomené. Au.“ povedal Lee.
„Neboj, na misiu pôjdeš, daj mi pár sekúnd.“ povedal Azazel a okolo rúk mu začala víriť zelená čakra. Pomaly priložil ruku k Leemu, ten len jemne zastenal a bolo počuť zopár puknutí pri nahadzovaní kostí späť. Rany na nohách, rukách a modriny mu začali miznúť a rozrazená horná pera sa zrástla. Po necelej pol minúte bol Lee opäť zdravý a plný vitality.
„Páni, ako si dokázal byť taký rýchly?“ spýtal sa Lee.
„Pomocou pár pečatí, ktoré som sám vymyslel. Sú umiestnené tak, aby vyvolávali na svaly tlak rovnajúci sa niekoľkým kilám, ale v skutočnosti vážiš stále rovnako. Je to niečo také, ako máš ty tvoje závažia, len lepšie. Na uvoľnenie pečate nepotrebuješ žiadne pečate, stačí jemný dotyk a vôľa, a je to.“ povedal Azazel.
„Páni, mohol by si to spraviť aj mne?“ opýtal sa Lee.
„Samozrejme a dám ti aj na ruky, lebo máš síce rýchle telo, ale ruky sú len jemne nad priemer rýchle.“ povedal Azazel a išiel k ruksaku.
„A ako to spravíš?“ spýtal sa nedočkavý Lee.
„Mám špeciálnu fixku, v ktorej je trochu mojej čakry a tak môžem tvoriť pečate. Koľko kíl si mal zhruba na nohách?“ opýtal sa tentoraz Azazel.
„Tuším to bolo nejakých 175 kíl. Prečo?“ povedal Lee sediac na lavičke a čakajúc.
„Len sa pýtam. Spravím ti pečať na pol tony na končatinu, dobre? Keď sa budeš cítiť na menej, môžeš si nechať naložených menej, keď na viac, vždy sa dá dorobiť.“ povedal Azazel držiac v ruke čiernu fixku.
Obnažil mu členok a začal kresliť. Na každú nohu nakreslil tri úsečky, ktoré sa stretali v jednom bode, ktorý ich delil na polovicu a vytváral sa z koncov akýsi kruh.
„To, čo som teraz nakreslil je základ pečate, čiže ten sa nedá meniť. Vytvorí ti tlak na nohu päťdesiat kíl. Teraz ti nakreslím deväť kruhov, z ktorých každá predstavuje päťdesiat kíl.“ a ako povedal, tak aj urobil. Posledný kruh končil tesne pred koncom tých úsečiek a tieto kruhy boli rôzne kostrbaté, ale rovnaké.
Potom mu vzal ruky, otočil ich dlaňami dole a urobil to isté.
„Tak čo, Lee, pripravený? Na koľko by si sa momentálne cítil?“ spýtal sa Azazel.
„No, tých dvesto na nohy a sto na ruky, aby to nebola veľká zmena.“ povedal Lee.
„Dobre, teraz uvoľním svoju čakru z tých znakov do tvojho tela, aby sa pečať uchytila. Skús sa nepohnúť, lebo to bude zvláštny pocit ako keby ti stŕpli časti tela. A ešte, bude to trochu iné, ako s tými závažiami. Teraz ti to pôsobí priamo na svaly, takže ty cítiš ako by si udieral veľkou hmotnosťou, ale v skutočnosti udieraš len hmotnosťou svojej ruky. “ povedal so smiechom Azazel a položil ruky na pečate.
Jemne sa sústredil a pritlačil. Ako odtiahol ruky, pečate sa zdali akoby tam boli odjakživa. Potom presunul ruky na ďalšie dve pečate na rukách a zopakoval to isté.
„Dobre, takže hovoríš dvesto a sto, čo? Dobre ma sleduj, aby si mohol aj ty prehadzovať.“ upozornil Azazel.
Prešiel ukazovákom po jednej priamke cez šesť kruhov, ktoré sa stratili v koži a na rukách urobil to isté, len prešiel cez osem kruhov.
„Ak by si chcel pridať, alebo ubrať tlak, ale úplne neuvoľniť pečať, musíš sa sústrediť na to čo chceš. Pomyslíš si, že chceš zväčšiť a musíš na to myslieť stále, ako budeš prechádzať cez kruhy. A rovnako je to aj naopak. A úplné uvoľnenie pečate spočíva v tom istom, treba spraviť to, čo ja cez zápas, hej? Niekedy si to vyskúšaš, ale teraz už musíme ísť, pretože nás čaká misia.“ povedal Azazel a bral si svoje veci.
Vyšli von, Lee ešte zamkol, a mohli ísť po misiu. Prišli tam po pätnástich minútach pomalej chôdze a pred vchodom ich čakala Sakura. Navzájom sa pozdravili a vošli dnu.
„Tak, dobre že už idete. K tej vašej misii, je to misia typu C, lebo nechceme Azazela vystrašiť nejakou áčkovou. Takže k zadaniu,“ povedala Tsunade podávajúc im nejaké papiere, „vašou úlohou bude zabezpečiť bezpečný prevoz umelca na hranice, odkiaľ ho odprevadia domov jeho kamaráti a ninjovia z ich dediny s ktorými sa tam má stretnúť o dva dni. Takže, kapitánom týmu bude Sakura a budete ju na slovo počúvať. Prajem vám úspešnú misiu a o pol desiatej nech ste pri východnej bráne!“ zavelila Tsunade.
Po tomto rozkaze sa všetci rozpŕchli a päť minút pred pol desiatou už stáli pred bránou. Museli počkať na toho umelca. Po pár minútach prišla k nim nádherná žena, ktorá sa predstavila ako Sakumi Minotu, sochárka zo zeme vodopádov. Naruto a aj Lee stáli s otvorenými ústami, lebo táto žena bola výnimočne pekná. Sakura ich uvidela a poriadne ich švacla, aby sa prebrali. Bolo jej zvykom zmlátiť všetkých mužských členov týmu, keď niečo také urobili a už sa otáčala na Azazela, ale ten tam iba stál so slnečnými okuliarmi na očiach a rozprával sa so Sakumi.
„Konečne niekto normály, kto nepozerá len na výzor.“ pomyslela si Sakura, „Tak a môžeme vyraziť!“ povedala nahlas.
Keďže Sakumi nebola trénovaná na skákanie po stromoch, muselo sa ísť po ceste. Sakura si vzala ako svoju prioritu byť osobnou strážkyňou Sakumi, preto išla popri nej a traja mladíci išli za nimi a o niečom sa bavili. Lepšie povedané, bavili sa len Lee a Naruto, Azazel len ticho kráčal s rukami vo vreckách pozorujúc oblohu.
Sakura sa v poslednej dobe zaujímala o umenie, tak sa začala so Sakumi rozprávať o jej dielach a o dielach iných autorov. Naruto sa zas s Leem bavili o svojich dvoch spolucestujúcich ženách, ale tak, aby to ani jedna nezačula.
Blížil sa čas obeda a tak si urobili zastávku v jednom meste, cez ktoré prechádzali. Vošli do jednej reštaurácie, kde podávali barbeque. Všetko uhradila Sakumi ako prejav vďačnosti, že ju sprevádzajú a tak sa najedli tak dosýta, ako už dávno nie. Po hodinovom oddychu pri fontáne sa rozhodli pokračovať v ceste k svojmu cieľu.
Cesta prebiehala v pokoji ako prvá časť až pokým sa nezačalo stmievať. Boli uprostred lesa a nikde žiadne mesto a ani žiaden hotel. Sakura navrhla nájsť nejakú čistinku, kde by rozložili stany. Azazel ale súhlasil len s tou prvou časťou a tak našli jednu veľkú lúku, cez ktorú pretekal malý potôčik. Azazel vystúpil pred nich, pošúchal si ruky a položil ich na zem. Zo zeme po chvíli vyrástla dvojposchodová, drevená budova s terasou a so stolom s lavičkami pred ním.
Všetci len pozerali v nemom úžase až na Naruta, ktorý už videl jeho príbytok v Konohe.
„No, tak to by malo pre dnešnú noc stačiť.“ povedal Azazel utierajúc si ruky od hliny, „Už len, čo sa bude jesť.“
Naruto zašiel s Leem do lesa nazbierať dreva a Azazel sa vybral po prúde potoka niečo uloviť. Asi za pol hodiny sa všetci traja vrátili s drevom, zopár rybami a dvoma bažantmi.
Všetko to ugrilovali na ohnisku a slastne si na tom pochutnávali.