Tajomstvá sveta-10.kapitola

10. kapitola: Problém, ktorý treba riešiť

Naruto zašiel s Leem do lesa nazbierať dreva a Azazel sa vybral po prúde potoka niečo uloviť. Asi za pol hodiny sa všetci traja vrátili s drevom, zopár rybami a dvoma bažantmi.
Všetko to ugrilovali na ohnisku a slastne si na tom pochutnávali.
Začalo sa pomaly stmievať a tak sa dohodli na držaní stráže. Mali sa striedať každé tri hodiny aby si aspoň trochu oddýchli. Prvý zostal Lee a ostatný sa išli dnu vyspať. Sakura sa rozhodla osobne strážiť Sakumi, hoci ju chcel Naruto od toho odbremeniť. Naruto si teda zobral izbu hneď vedľa a Azazel vyšiel až na poschodie, odkiaľ sa dostal na strechu a tam pozoroval hviezdy. Započúval sa do ticha noci, do zvuku praskajúceho ohňa, do Narutovho chrápania, jeho rozprávania zo sna a do zvukov lesa.
Noc prešla bez menších problémov a tak sa vydali na cestu. Azazel sa ešte pred odchodom dotkol vstupných dverí a dom sa pomaly vrátil späť do zeme. Kráčali zhruba dve hodiny, keď stromy začali rednúť a dostali sa k priekope. Tá bola asi päťdesiat metrov široká a na jej dne bolo vidno modrastú stužku, ktorou mala byť rieka.
„Tak, poďme nájsť nejaký most!“ zavelila Sakura a už sa chcela pohnúť, keď tu...
„Prečo?“ opýtal sa Azazel.
„No, asi preto, lebo sa potrebujeme dostať na druhú stranu.“ odpovedala ma Sakura.
„No a?“ znela ďalšia otázka.
„Aké no a? Jednoducho sa potrebujeme dostať na druhú stranu priepasti, ktorá je príliš široká na preskočenie a žiaden most tu nie je.“ povedala už jemne nazlostene Sakura.
„No a?“ opýtal sa ešte raz Azazel a to už Sakure praskli nervy a z celej sily ho uderila, že preletel na druhú stranu.
„Dobre, a toto hodláš urobiť teraz s každým členom týmu?“ opýtal sa Azazel zdvíhajúc sa z polámaných stromov.
„Počuj, ty nový. Ak nevieš, ja som teraz kapitánka tohto týmu a to znamená, že nechcem počuť žiadne blbé dotazy. Jasné?“ zakričala na neho ešte zúrivejšie.
„Všetko jasné, mám už len dva dotazy. Prvý: vieš o tom, že si sexi keď sa hneváš?“ znel Azazelov dotaz a všetkých na druhej strane to položilo na zem.
Prvá sa spamätala Sakura a zakričala na neho: „Počkaj až ťa dostanem do rúk, však ty uvidíš!“
A takto na neho hučala dobrých päť minút a Azazel tam iba stál a usmieval sa. Čakal, kým sa ukludní a potom spustil: „A môj druhý dotaz, prečo si ten most nespravíme?“ a nahlas povedal „Doton“ a z oboch strán priekopy začali vystupovať žulové bloky, ktoré po spojení vytvorili dokonalý most s podperami v stenách, so zábradlím a so šírkou dobré tri metre.
„No čo, nebolo to ľahšie ako ju celú obchádzať a mlátiť niekoho?“ opýtal sa Azazel s úsmevom na tvári kráčajúc k nim po moste. To, čo sa stalo, ich trochu ohromilo, ale rýchlo sa pozbierali a prešli na druhú stranu. Azazel most nezničil, ale vytvoril tam tabuľku s nápisom „Most fuhen(večnosť)“ a pokračoval za ostatnými.
Počas zvyšku cesty sa nestalo nič podstatné až kým neprišli k mostu oddeľujúcemu Zem ohňa od Zeme vodopádov. Čakalo ich tam nemilé prekvapenie v podobe dvoch tuctov ozbrojených banditov, ktorý zbili a zviazali Sakuminých priateľov, ktorí boli v bezvedomí. Sakura povedala Azazelovi aby postrážil Sakumi, ktorý len prikývol a oni sa postarajú o nich. Narutovi dala útok na ľavé krídlo , Leemu zas pravé krídlo a sama si vzala stred.
Boli to urastený chlapi s katanami, rôznymi dýkami a niektorý aj so lukmi. Každý si vzal svoje miesto a začal útočiť. Avšak banditi mali očividne nejaký ninja výcvik, lebo sa im darilo odrážať ich útoky s minimálnymi stratami. Jeden z nich, ktorý sa oháňal len holými rukami, zasiahol Sakuru, ktorú ten úder vymrštil dozadu až pri Azazela a Sakumi, ktorý boj pozorovali z bezpečnej vzdialenosti. Zdvihla sa zo zeme, pričom jej pomohol Azazel a opýtal sa: „ Mám ťa vystriedať?“
Sakura už značne vysilená prikývla, sadla si pri Sakumi a začala si liečiť svoje zranenia.
Azazel sa vybral k bojisku a zapískal.
„Hej, dajte si chvíľku pauzu, okej?“ zakričal Azazel.
Boj ustal, lebo Azazel zakričal dosť hlasno.
„Tak, ďakujem, že mi venujete vašu pozornosť. Mám pre vás dve možnosti. Možnosť prvá, vydáte nám zajatcov a odídete bez boja preč,“ pričom bolo počuť smiech zo strany banditov, „a možnosť druhá, pustím sa do boja ja a budete šťastný ak prežijete. Tak čo si teda vyberiete?“ spýtal sa Azazel už vopred poznajúc odpoveď.
„Ani nás nenapadne, je nás presila a nemáte na nás.“ vykríkol ich, pravdepodobne, šéf.
„Ako chcete, varoval som vás. Naruto, Lee, ustúpte prosím, ste už dosť vysilený a aj zranený. Nechajte ich na mňa“ poradil im Azazel.
Tí dvaja poodstúpili o tri kroky dozadu, lebo boli už predsa trochu unavený po tak dlhej ceste a boji a so zatajeným dychom čakali, čo sa bude diať.
„No čo, už vás opustilo sebavedomie?“ spýtal sa s posmechom Azazel.
To ich prebralo a všetcia sa na neho vrhli. Azazel sa len uškrnul a začal rozdávať rany obrovskou rýchlosťou jedna radosť. Každý, koho zasiahol letel dobrých sto metrov a už sa nepostavili. Nakoniec zostalo len pár chlapíkov s dýkami, šéf a pár lukostrelcov. Na šéfov signál začali na Azazela letieť dýky a šípi. Azazel urobil to isté, čo vtedy, keď bojoval s Narutom a všetko sa to zastavilo len pár centimetrov od neho.
„Už ma to nebaví, asi to skončím.“ povedal Azazel a hodil rukou od tela.
Do útočníkov narazila tlaková vlna, ktorá ich odhodila pár kilometrov. Azazel sa len usmial a zamával im. Pomaly prišiel k zajatcom, ktorý boli ešte v bezvedomí, dal im dolu reťaze a odniesol ich k Sakumi, kde už boli Naruto s Leem.
„No, nevyzeráte moc dobre.“ povedal Azazel a z jeho tela začala vystupovať zelená liečivá čakra, ktorá sa dostala k telám zranených a začala ich liečiť. Liečenie bolo dokončené za pár sekúnd a to prebralo aj Sakuminých priateľov.
Chvíľku im trvalo, kým sa zorientovali v tom, čo sa stalo a kto sú títo ľudia. Potom začali rozprávať, čo sa im stalo. Prišli sem ráno, lebo cesta im trvala kratšie, ako si mysleli. Ako sa tam tak rozprávali, prišiel jeden z tých mužov a chcel od nich radu. Pustili sa s ním do reči a povedali mu, kto sú a na čo čakajú. Ako to dopovedali, chlapík pískol a z lesa sa vyrútili nejaký banditi, ktorí ich zviazali a omráčili.
Takto sa tam ešte nejakú chvíľu rozprávali, keď začuli nejaký zvuk a od Zeme vodopádov vybehlo asi 5 ninjov. Sakura, Lee a aj Naruto vzali kunaie do ruky a pripravili sa boj. Sakumi im však povedala, že to je doprovod, ktorý ich má doviesť až do Takigakure no Sato (Dedina skrytá vo vodopáde).
A tak schovali svoje kunaie a sadli si späť. 5 nových ninjov k nim podišlo a postupne sa zoznámili. Povedali, že sa tu mali stretnúť až o piatej poobede a tak sa neponáhľali, lenže ako tak kráčali lesom, spozorovali na oblohe nejaké lietajúce predmety, ktoré dopadli tak sto metrov za nich. Keď tam prišli, uvideli deväť tiel v deviatich kráteroch a po skontrolovaní tepu usúdili, že sú mŕtvi. Spozorovali, že miesto, odkiaľ leteli bolo približne tam, kde mali vyzdvihnúť Sakumi a ostatných. Tak sa teda pustili do behu až po pár minútach dorazili k mostu.
Toto vyrozprávalo dievča menom Chime oblečená v chuuninskej veste, trištvrťových obtiahnutých nohaviciach a spod vesty jej bolo vidno sieťované tričko. Pravdepodobne to bola kapitánka týmu, lebo ostatný mlčky sedeli a neplietli sa tak do rečí.
Sakumi sa postavila na odchod a poďakovala Narutovi, Leemu, Sakure a nie v poslednom rade aj Azazelovi nielen za ochranu, ale aj za príjemnú spoločnosť a všetkým dala malé sošky, ktoré sama vyrobila ako prejav vďaky. Ešte sa s nimi rozlúčila a odišla ku svojim priateľom, s ktorými prešla cez most a stratila sa v lese.
Stáli tam ešte pár sekúnd, keď Sakura zavelila na odchod a tak sa zvrtli a odkráčali smerom, ktorým prišli. Spiatočná cesta im trvala o dosť kratšie ako cesta tam, pretože mohli konečne bežať.
Pomaly sa blížili ku Konohe, keď ich premohla únava a tak si sadli pri neďaleký potôčik, kde sa dobre naobedovali a potom mohli pokračovať opäť v ceste.
Ako tak prechádzali bránou, Naruto, Lee a aj Sakura pocítili ten dobre známi pocit zo šťastného návratu domov a Azazel mal tiež nejaký neidentifikovaný pocit. Rezko vykročili k Tsunadinej kancelárii aby jej odovzdali hlásenie o misii.
Sakura vošla ako prvá a zbadala Tsunadinu snahu schovať príručné zrkadielko, v ktorom sa určite obzerala a v duchu sa zasmiala.
„Tak, stačí, ak tu zostane Sakura a vy ostatní môžete ísť. A aby som nezabudla, Naruto a Azazel, zajtra vás tu o desiatej čakám.“ povedala razantne Tsunade vyhadzujúc ich z miestnosti.
„Poďme sa najesť, skapínam od hladu.“ povedal Azazel a Naruto sa k nemu súhlasne pridal. Leemu sa veľmi nechcelo a tak išiel radšej trénovať.