Bratia Uchihovi riešia bordel v Konohe...a tiež niečo navyše...004

...ah jo...toto je fakt dlhokánsky príbeh...nepýtajte sa ma prečo, je to tak dlhé, proste je to tak dlhé a tak isto šialené a vyšinuté!!!! Proste som písala a nemohla som prestať. Vyzerala som snáď asi ako slintajúci pes, ktorému visí pred očami kosť na šnúrke, a on nevie prestať bežať za ňou. Môj prípad
Túto časť som písala sama, bez Chisaii, ale vďaka nej som to vôbec dopísala. To moje, to je špatné a hento, skrátka mi povedala "to je fajn!" Tak vďaka nej som to prepísala, lebo ja som deb človek, a vzniklo toto:

„Vieš čo je dnes za deň? Sasuke?“
Opýtal sa večne usmievajúci sa blonďatý ninja svojho rovesníka, ktorý hádzal zlé Uchihovské pohľady na malé hrajúce sa deti na ceste.
„...nie...“
„No tak, skús hádať! Predsa...“
„Tak mi to povedz...“
„Ale to potom nebude zábava! Sasuke!“
„ČO JE?!“
Skríkol po neviniatku modrookom. Naruto stiahol svoju usmievavú tvár a začal naťahovať. Ako to, že po ňom kričí? V tento slávny deň? Prečo vôbec po ňom kričí? Dnes rozhodne nemá náladu...
„...Uchiha zase všetkých peskuje!“
Ozvalo sa tajomne spoza Sasukeho a Narutovho chrbta. Naruto silno preglgol, takže mal pocit, že preglgol tenisovú loptičku, ktorá do Konohy zaletala celkom náhodou so Sunakurage, keď sa Temari vo dvojhre proti Gaarovi naštvala, že všetko odráža pieskom a odfúkla loptičku svojim vejárom.
„...Sasuke...on určite myslel Itachiho...“
„To je pravda...“
Ozval sa Sasuke.
„Myslel si si snáď niečo iné?!“
Skríkol po Narutovi, ktorý taký príval mentolu a mäty z úst ešte nezažil. Vietor ktorý cez neho previal, mu upravil fasádu strapatých blond vlasov na typ Kakashiho.
„...myslel teba...“
Znova ten drzí hlas. Vzduchom sa preletelo hejno vtákov ktoré pristalo v neďalekom múre a zanechalo v ňom obrovskú dieru kým neskončilo v strome.
Tmavovlasý típek s vystrašenými červenými očami len roztrasene zdvihol ruku.
„...toto bolo nutné?“
„Madara! Ty starý pes čo tu robíš?“
„...no ja...“
Sasuke rázom zabudol na Naruta.
„...prišiel som predsa kvôli tej os...“
Raz dva bol Uchiha Jr. pri veľkom šéfovi Uchiha klanu. Vopchal mu do úst koblihu, ktorú nepýtajte sa ma kde ju vzal, proste ju mal v ruke aj s celou krabicou ako pravý policajt.
A tak skoro slávny a obávaný shinobi sa skoro zadusil. To by bola krásna smrť, udusený koblihou. Najväčší Uchiha v dejinách ľudstva...ehm samozrejme že až po Sasukem... udusený koblihou. Zabil ho obávaný vrah s elektrickou guľou, ktorá vydáva podivné čvirikacie zvuky.
Veľký bojovník si otrel ústa od čokoládovej koblihy, ktoré Sasuke nenávidel, ale Sakura mu stále tlačila do hlavy, že má rád sladké i keď sladké rád nemá, a že mu to natisne do hlavy aj svojou pravačkou s nadľudskými silami.
„Čo sa deje?“
Sasuke nahodil svoj najroztomilejší úsmev, takže sám Madara mal problémy s aktívnym sústredením, keď sa tak na neho usmieval najsexy povieme, že chlap, lebo teda v šestnástich, človek ešte nie je chlap, že?
„...no tak? Čo je?“
„Už si načisto oslepol?“
Sasuke mierne ustúpil, takže sa vládcovi svete naskytol pohľad na Naruta, ktorý nechápavo po nich pokukoval a snažil sa začuť aspoň slovíčko. Madara zažmúril a kukol viac za neho.
„...ty bambus! Si už horší ako Itachi!“
„Ehm...čo sa deje?“
Napochodoval k ním Naruto.
„Ale nič miláčik...“
Naruto otvoril svoje veľké oči dokorán, keď zahliadol Sasukeho úsmev. Asi prvý krát v živote sa culil ako na malého kojenca, ktorý stále reve a reve a človek nevie čo s ním tak sa len culí a robí ksichty. Tak Sasuke sa práve usmieval ako čistokrvný anjelik. Naruto pre istotu od neho odstúpil, aby sa nestalo niečo príliš podozrievavé. Pretože už i tak je ich vzťah akýsi divný, a najmä keď sa Sasuke rozčúli a Naruto ho upokojuje, tak si ľudia šepkajú, a dokonca i Sakura už napadla Naruta, že prečo jej balí jeho ešte stále ľudia! Tajnú lásku! Akoby boli všetci v Konohe vymetení, nadopovaní, po silnej hromadnej autohavárii, a všetci do jedného skončili s amnéziou. Buď Sakura žila v inom svete alebo bola skutočne tak „zadupaná“ ako hovoril Itachi. Vždy keď prišiel za ňou do krámu tak sa len na ňu usmial a ona div neodpadla. To dievča malo slabosť vari na každého žijúceho Uchihu. Čiže si nemala moc z čoho vyberať. Len ešte nech sa jej na oči ukáže Madara a bude koniec sveta.
„...prečo ho voláš miláčik?“
„Pretože má Sasuke dnes dobrú náladu.“
„A preto Sasuke ničí majetok Konohy?“
„...a práve preto, že sa práve objavila Hokage, sa Sasuke vzdiali a odíde...“
„Nie, nie! Sasuke ostane tu a dostane kopanec do zadku, až potom Sasuke odíde! Nie on odletí!“
Ozval sa naštvaný devastujúci hlas spoza ich chrbtov. Nikto iný ako veľká báby Tsunade to byť nemohol. Sasuke začal podvedome kráčať dopredu aby sa jej vyhol. Spravil dva kroky dopredu a potom ďalší a Madara sa len otočil aby pohliadol do tej tváre. Na to, keď slávna Tsunade – sama zočila Madara ako veľkého vládcu všetkých vesmírov a paralelných svetov začervenala sa a prestala sa venovať Sasukemu. Na to sa zdalo Narutovi, že tu je dnes akési horúco a nedýchateľne, tak sa vzdialil v Sasukeho krokoch. Lenže ako tak kráčal dopredu s hlavou otočenou dozadu, vrazil do Sasukeho, ktorého zastavila Sakura. Tá brutálne zvážnela, keď uvidela, ako sa ten malý šialený ninja zase pletie medzi ňu a jej tajnú lásku. To s tou tajnou už bolo vysvetlené, takže sa len zasmejeme.
„...Naruto!!!“
„Čo je? Čo som zase spravil?“
„To je dnes otrava...videli ste toho šialeného Uchihu ako vráža do ľudí?“
Sasuke sa znova usmial ani akoby mu šlo o život ak sa poriadne neusmeje. Každému začal byť strašne moc podozrivý, a to najmä Narutovi, ktorý sa už zľakol, že ho Itachi preprogramoval v matrixe.
„...ehm, to vieš...ehm...Shikamaru...vieš...“
„Nie neviem, keď mi sformuješ zrozumiteľnú vetu, tak budem vedieť...a vôbec, prečo sa tak stále culíš Sasuke?“
„...no, to preto...že dnes je veľký deň...“
Narutovi sa rozžiarili očká ani dve žiarovky na vianočnom stromčeku. Div mu nevyskočilo srdiečko z hrude, keď to začul. Tak predsa nezabudol. Mal chuť tam všetkých vystískať i keď by si to asi zaslúžil iba Sasuke ktorý nezabudol. No, a to by bolo zase divné, nie? Zase tie šuškačky. To on nepotrebuje.
„A vy dvaja nemáte náhodou prácu?“
Ozval sa silný diktátorský hlas. Mimochodom tá kniha, ktorú napísala anonymná autorka o Itachiho krutosti musela byť stiahnutá z predaja, lebo hrozilo, že všetky kníhkupectvá skončia pod hrozbou Amaterasu.
„Hej! Pozri ako hlúpo kuká!“
Ozval sa Sasuke s narážkou na svojho brata. Naruto sa na to Narutovsky uškrnul a Itachi vytiahol katanu s hrozbou, že ich hlavy budú padať nejak podobne ako si to patentoval Hidan.
„...ehm, Itachi no tak...musíš sa usmiať...predsa nie je dôvod aby si stále chodil ako gotický king.“
Oznámil mu mladší braček, na čo Itachi na neho podivne zahliadol.
Čo sa to kruci deje s mojim bratom? So Sasukem?
„Hej! Zjedol si vločky šťastia alebo čo?“
„Vieš, že ráno jedávam cereálie a nie vločky...“
„Veď práve to...zmena môže aj škodiť vieš?“
„Sasuke!!!!“
Ozval sa radostný výkrik blondíny ktorá mávala už od dvadsiatich metrov.
Prečo stále Sasuke?!
Itachimu sa to rozhodne nepáčilo. Škodilo to jeho kariére najtajomnejšieho a najsexy chlapa Konohy. Preto sa rozhodol pre razantné riešenie.
„Do práce vy flákači!“
„A čo si myslíš? Že kto si?“
„Nadriadený!“
Itachi sa v tom usmial ani akoby mu niekto poprial všetko najlepšie k narodeninám na čo mimochodom čakal Naruto.
„...vyhral som predsa ANBU roka!“
„To bol podvod! A ja to raz dokážem! Sfalšoval si hlasovacie lístky!“
Konečne dobehla tých dvadsať metrov blondína. No namiesto toho aby sa vrhla okolo krku Sasukemu, vrhala sa okolo krku Itachimu, ktorý od údivu div nevypľul dušu.
„Nekričala si náhodou Sasuke?“
Ozval sa podivný hlas Shikamara, ktorému nikdy neušli tak veľké do oči bijúce detaily.
„Zabudni! Sasuke je pasé! A mimo to, Itachi bol zvolený za naj ANBU roka!“
Sasukeho kľudnú tváričku s úsmevom od ucha k uchu začal pomaly striedať výraz ktorý príde, keď prestáva účinkovať marihuana v krvi, a človeku začína byť blbo, zle, a hlavne sa rozzúri prečo to za také prachy účinkovalo tak krátko. Naruto už dobre poznal svojho kamaráta, a videl aj so Sakurou ktorá bije tak s nevinnými tváričkami ustúpili, na čo sa strhla hotová masívna búrka emócii v podobe obrovského naštvaného Sasukeho Uchihi, ktorý začal ako o dušu bliakať na svojho brata a Ino.
„Ja vám kašlem na nejaké ocenenia! I tak Itachi podplatil každú nohu v Konohe! Pretože mi zmizli všetky úspory ktoré som mu vzal za rozbitie mojich hrnčekov! Všetko to podplatil a čo sa podplatiť nedalo s tým sa vyspal a ostatné mučil v Tsukuyomi! Je to zlý tyran! A tú knihu o tom aký je veľký tyran som napísal ja!!!“
Veličizné čierne mraky sa zrazu odtiahli a veľký Uchiha s rožkami a tesákmi spľasol na svoju zvyčajnú veľkosť. Urazene založil ruky a zdvihol hore nos.
„...viem, ste ohúrený mojim prenikavým sýtym hlasom...nie ste sami...“
Žmurkol na stojacich ľudí, ktorí primrzli akoby sa ich čarovnou paličkou dotkol ujo Mrázik. Za zaznamenanie určite by stála podobizeň úplne prebudeného Shikamara.
„Uvidíme sa...“
Mávol pospolitosti a vyparil sa. Narutovi chvíľu trvalo kým sa spamätal a potom sa rozbehol kamsi kde predpokladal kam by mohol odbehnúť. Pretože ešte stále mu nepoprial všetko najlepšie.

„Sakura!“
Ozval sa povedomý hlas za jej chrbtom. Akonáhle uvidela kto to na ňu zo strachy tak šepotom kričí, jej tvár sa rozjasnila ako Alfa Centaury.
„Áno? Miláčik?“
Sasuke už nejak obzvlášť nereagoval na jej oslovenia a radšej sa pustil rovno k veci.
„...je všetko na večer pripravené?“
„Áno! Do puntíku!“
„...skvelé, takže, ja zdržím Naruta, a ty zožeň všetkých ostatných.“
„Ehm...Sasuke?“
Ninja už na odchode sa otočil.
„...potom, mohli by sme, no my dvaja, vieš...niekedy niekam spolu zájsť...“
Ešte po toľkých rokoch to dokázala. Jej tvár dokázala zaplaviť červeň, ktorá splývala s jej ružovými vlasmi a červenou blúzkou.
„...neskôr, teraz mám prácu...“
A už ho nebolo.
Ostala na mieste akoby ju znova niekto ale tento krát trvalo zamrazil. Ostala tam so svojim šokovaným výrazom stáť pred bránou k sídlu Uchihovcov.
„...on povedal neskôr? Neskôr?! Už nie že, nie...ale že neskôr?!“
Jej radosť by videl i kozmonaut z Mesiaca, ktorý práve zapichol medzi dve hrudy vlajku s veľkým listom Konohy. Bola by možno aj od radosti preskočila tú veľkú bránu, ktorá viedla k vile, no stihla sa ukľudniť natoľko aby ju odomkla kľúčom, ktorý jej dal Itachi. Až potom sa rozkričala ako šialená od šťastia a bežala celý ten kusisko cez pozemok zelenej trávi až k dverám do toho hrôzostrašného sídla.

„Ehm...Naruto? vieš, no...“
„No?“
Naruto sa celú dobu od toho incidentu, keď Sasuke zmizol choval otrávene. Už bolo pol siedmej a nikto mu nepoprial ani dobrý deň a nie ešte všetko najlepšie Narutko.
„...ja viem, že nám už končí služba, ale...nechcel by si zájsť ku mne?“
Naruto vytreštene hľadel na toho čiernovlasého modela pred ním akoby ho rovno pozval do postele. Jeho skrivený výraz tváre napomáhal telu, aby sa radodajne skotúľalo zo strechy. Umrieť na svoje narodeniny to veľa ľudí teda rozhodne nedokáže.
„...ty...ty chceš...aby som ja, k tebe...ty chceš...“
Nedokázal sa poriadne vyjadriť, a tak Sasuke hltal každé jeho slovo a čakal kým povie to zázračné slovíčko „áno.“ No Naruto sa zakoktával ešte viac, a to sa vie, že Uchihovci nemajú bohvie akú trpezlivosť, takže Sasukemu čoskoro praskli nervy a dal mu pohlavok.
„Ideš okamžite! Opováž sa mi odporovať! Lebo ťa unesiem!“
Už celkom slušne učesaný blonďák, ktorý konečne začal vyzerať k svetu na svojich šestnásť, ku ktorým mu dnes nikto nič nepoprial sa začal sťahovať do bezpečnej vzdialenosti od toho úchyla, ktorý sa po ňom naťahoval vo večernej Konohe.
„...hej! Naruto! Okamžite sa vráť! Počuješ!“
No Uzumaki nečakal ani stotinu stotiny a už skákal zo strechy na strechu. Ale akoby sa opakovala nejaká história, ona sa asi opakovať chcela, tak sa mu na škridle jedného domu pošmyklo a ktože ho stihol zadržať?
„Pôjdeš so mnou dobrovoľne inak ťa pustím, padneš na hlavu, omdlieš a ja ťa unesiem!“

Naruto sa tackal so Sasukem ktorý si ho priviazal k sebe pomocou drôtu po cestičke k tomu veľkého strašidelnému panstvu. Všade navôkol už padla tam a na oblohu vykukol spoza oblakov guľatý Mesiac. Spoza korún stromov sa ozývali podivné zvuky a celá oblasť v ktorej bol postavený dom bola pod rúškom tmy a naháňala skutočne hrôzu. Kým sa dostali k dverám domu, stiahol Naruto štyrikrát poskočiť čo sa vyľakal nejakej tej veveričky čo sa okolo neho prehnala a raz ho vyľakal sám Sasuke keď ho zozadu poklepal po pleci. Starý trik, a on skoro vyskočil z kože.
„Čo som ti také zlé urobil? Že mi takto ubližuješ Sasuke?“
Ozval sa ustarostený Narutov hlások.
„Však uvidíš! Čo si mi urobil! A uvidíš ako moc...“
Zvrtol kľúčom v zámke a otvoril dvere do ticha domu.
„...ťa nenávidím ty večne sťažujúca sa bytosť!“
Sasuke čakal na svetlo a veľké fanfáry no nič sa nedialo. To má začať kričať alebo čo?
„...ehm, nerozsvietiš?“
„Áno...idem!“
Šťukol vypínač a prudko sa otočil do miestnosti. Nikde nikto.
„Tak ja prídem domov! A nikto tu nie je?!“
Začal sa rozkrikovať Sasuke. Naruto chápal, že vo svojom dome môže kričať, ale prečo kričal také veci ako kričal a prečo ho tu vôbec volal a vôbec, začína sa ho báť.
„...ja vás teda kašlem!!!“
Zrazu sa ozval buchot z poschodia. Obaja chalani pozri spoločne opatrne k tmavému schodisku. Hľadeli a čakali čo odtiaľ vybehne z tej tmy, až to naozaj vybehlo. Ružovovlasé dievča ktoré začalo kričať:
„Všetko najlepšie Naruto!!!“
Zoskočila posledné dva schody a hodila sa vyľakanému zároveň prekvapenému a šokovanému a úplne nechápajúcemu Naruotvi okolo krku.
„To si tu sama? Sakura?“
Ozval sa vydesene Sasuke. Jeho plány nemôžu predsa stroskotať! To nejde! To predsa! Nevedomky si začal obhrýzať nechty, na čo mu dala Sakura po rukách.
„Nie! Všetci sú vonku! Vieš, no...vonku je tak teplučko a tak prečo by sme si neurobili oslavu pri bazéne?“
S úsmevom vzala oboch za ruky a tak šli spolu dozadu do záhrady až Sasukemu konečne trklo v peknej hlavičke.
„My máme bazén?“
„...nemali ste, ale už máte! Nemáš začo!“
Usmiala sa mu do očí. Sasuke zazrel na jej ruke tie obávané rukavice ktoré používala pri ničení a takmer skolaboval.
Ona mi urobila dieru v záhrade!!!!
Naruto vbehol na záhradu výskajúc o dušu, na čo ho známa tvár legendárneho vládca sveta privítala s otvorenou náručou.
„Naruto!!!“
Roztvoril svoju náruč Madara najväčší na svete, a Naruto letel so svojou náručou k nemu. A letel a letel, až ho preletel až obletel a úplne minul, až ho ignoroval a dobehol k dlhému stolu a tomu skvoste na ktorom sa vynímalo majstrovské dielo.
Narutovi samovoľne stekali prúdy slín na zem, na čo sa odtiahla znechutená Ino. Mlsne sa olizol a svojimi nedočkavými packami sa chystal zlikvidovať tú najkrajšiu vec akú kedy videl.
O pár metrov ďalej sedeli dvaja znudení ninjovia s pohármi plnými neznámeho alkoholu, pripraveného potajomky neznámym vynálezcom z neznámeho miesta, vyrobeného v neznámom roku.
„...to je otrava...“
Oznámil blonďák s pretiahnutým výrazom. Na to sa červenovlasý ninja vedľa neho zrútil do ešte väčšieho klbka a nedobrovoľne musel priznať...
„Má talent...“
„Na čo to hovoríš, keď to nemusíš hovoriť?!“
Osopil sa na neho s hroziacou päsťou člen „ako na nanuky“
„Pretože je to tak! A pretože má rozhodne viac talentu než ty!“
„Keci! Každý dokáže spraviť tortu z rezancov!“
„...fakt? a tie tvoje pieskové koláčiky sú čím extra?“
„Tým, že vybuchujú ty dablér bábkových predstavení!“
„Chceš byť vtipný?!“
„Ja som vtipný!“
„...nevrav, možno by si rozosmial naspídované opice omámené rajským plynom, ale nie tak inteligentného človeka ako som ja!“
Na to Deidara zamrkal šokovane na to dietko s dospelou dušičkou. Nevedel na čom sa má zasmiať skôr, či na tom, že je inteligentný, alebo na to, že je človek. Nakoniec sa rozhodol, že bude dobré, keď to spojí v jedno a vypukol v obrovský smiech.
„Idiot!“
Sasori mu dal dosť silnú ranu po hlave, na čo sa Deidara neudržal a prepadol z toho polienka na ktorom sedeli. Sasori sa ublížene postavil a kráčal do čo najväčšej vzdialenosti od toho bacilonosiča.
„Torta z ramenu!!!!!“
Vykríkol natešený Naruto zbavený schopnosti ľudsky uvažovať. Jediné k čomu ho dokázal vždy rozumne uvažujúci Shikamaru prirovnať, bola zmutovaná hiena s líškou odfarbená na blond.
Nie, nie...
Opravil sa vo svojich dumajúcich myšlienkach.
...to bernardín takto slintá...
„Tak...najprv musíš sfúknuť sviečky Naruto...“
Ozval sa za ním dievčenský hlas.
„...jasné, jasné...“
A už sa chystal svojou veľkou hubou vrhnúť na tú dokonalosť.
„Dosť! Ty úbožiak!“
Ozvalo sa ostro spoza Narutovho chrbta. Metal so sebou vo vzduchu na zemi, vo vode, v ohni...ehm...teda...iba na zemi a vo vzduchu, pretože ho Itachi hrôzostrašný držal za golier a inteligentne priam vraždiac, priam akoby šiel do barbarskej vojny krútil hlavou a hrubo zahlásil:
„Musíš to sfúknuť! Nedal som si s tým prácu len preto aby to tvoja veľká hubu prehltla a potom sa dusila, následne to vyzvracala, a potom ma preklínala!“
Okolie stíchlo. Dokonca i Pein otvoril oči dokorán. Koho to len prepustil zo svojej organizácie „ako na nanuky?“ nakoniec sa znova tajomne zatváril a pred všetkými skryl tvár v novinách.
„...ešte že som sa ho zbavil...vážne by ohrozil moju funkciu...“
„Ale zlato...toto už na nikoho neplatí! Všetci vedia ako vyzeráš!“
Ozvala sa modrovlasá osôbka vedľa neho upravujúc si svoju kvetinku vo vlasoch. Nahliadla do svojho čarovného zrkadielka, ktoré radšej mlčalo, než by sa malo rozbiť. Pretože, pravda vždy bolí.
„...nápodobne, všetci vedia, že si po troch plastikách, tak sa márne nesnaž...“
O pár metrov ďalej sa odohrával neskutočný zápas troch ninjov. Boj na život a na smrť. Najväčšia bitka v dejinách ľudstva. Hrdinovia, ktorí povstávajú a znova padajú. Hrdinovia, o ktorých sa bude učiť v akadémii. Hrdinovia, ktorí nikdy neumierajú...
Áno, dvaja hrdinovia, ktorí vzali túto nebezpečnú misiu, s nasadením vlastného života. Tušiac, že z toho nevyjdú pravdepodobne živý, sa naši dvaja hrdinovia menom Iruka Umino a Gai Maito, ktorý sa silou mocou snažili udržať na uzde obrovský apetít Akimichi Choujiho slintajúcom po ramenovej torte. V tomto ohľade, existoval len jeden človek ktorý by ho dokázal poraziť, a to Naruto, ktorý by sa buď nervovo zrútil, keby mu jeho tortu doslova zožral, alebo by prebehla historická bitka o záchranu ramenovej torty.
„...to nesmieš! Fuj to Chouji!“
Ťapol mu po naťahujúcich prackách Iruka.
„...to nie je dobré...ten má neuveriteľnú silu mladosti!“
Znova sa presunieme o kúsoček ďalej. Tam prebiehal nervový boj Nejiho a TenTen, ktorá bila svojmu tímovému partnerovi do hlavy, že nič ako piatok trinásteho neexistuje! A že pôjde vymlátiť z tej čarodejnice, ktorá mu predpovedá budúcnosť alias osud dušu.
Hinatka len tak posedávala za stolom vedľa Kibi, ktorý potajomky kŕmil Akamara dobrotami zo stola.
Shino zase krvilačne varoval Kanukra, že ak bude ešte dlho pichať do mraveniska spraví z neho krmivo pre mravcožrútov.
Temari sa hádala s Gaarom, ešte stále! Vážení, kto vlastne vyhral ten poobedňajší zápas v tenise. Proste ani jeden nevedel prehrávať. A Gaara jej ešte k tomu vyčítal, že stratila ich poslednú tenisovú loptičku.
No snáď najviac šialení priam narušený jedinci sa dostavili k sebe a človek sa v ich spoločnosti cítil ako na bielom oddelení ťažkých mozgových príhod a nevyliečiteľnej chronickej energo čosi s latinským slovom.
Tak jeden z dvojice pristúpil k Itachimu, ktorý priviedol silnými argumentmi, ktoré sú neprístupné pre maloletých, Naruta k rozumu aby sfúkol sviečky.
„...ehm...skutočne si myslím, že to je jeho oslava, tak...“
„Hovoríš niečo?!“
Výhražné červené oči sa dostali do zraku dobrého chlapca, ktorý už taký dobrý potom nebol.
„...ja mám tiež také, a moje boli drahšie, a sú aj kvalitnejšie!“
Itachimu padol nahnevaný Drakulovský pohľad a zamyslel sa. Na to sa pootáčal poriadne dookola aby zistil, že jeho brat je v nedohľadne a vzal Madaru okolo pliec.
„Ehm...len tak medzi nami, kamarádu, aké očné kvapky používaš?“
„...to je tajomstvo...“
Oznámil pyšne Madara dobyvateľ, alias neznámy barbar, ktorý sa stal kráľom len náhodou, a to mu nikto neuznal, pretože to bol len sen.
„Ja ti dám tajomstvo!“
Praskol prirýchlo Uchiha starší. Na to sa Madara malinký dobručký skrčil pod jeho hroziacou päsťou a zahlásil priškrteným milučkým, nevinnučkým hláskom:
„Madara is good boy!“
Druhá polovička psychopatickej družiny, tvoriaca dvoch Uchihov sa dostavila do nebezpečnej blízkosti Sasoriho, ktorého obklopil fanklub nedospelých žiačok alias neznáma číslo jedna a neznáma číslo dva. Uchiha sa uškrnul.
„...Sasori? nie sú to bábky?“
Na to nápadne podobajúci sa ninja Kazekagemu sa kyslo zatváril. Áno, nikto o tom nevedel, ale občas Sasori zahral Kazekageho namiesto Gaary, ktorý si odskočil na tenisový zápas, a raz až na týždeň kuknúť na winbladon. Ale to nikto nemusel vedieť, inak by Pein už zinfarktoval.
„...čo je? Sasuke...zabudol si si dnes kvapnúť do očiek? Že zle vidíš?“
„Ale nie...ja si svoje kvapky starostlivo schovávam pred Itachim. Bo on je kleptoman prvej triedy. I keď myslím, že sa na to iba vyhovára...“
„Ver mi, viem ako sa cítiš...“
Ozval sa súcitne s precíteným povzdychom Sasori na čo dve neznáme fanynky okúzlene vzdychali o dušu.
„Naruto! Nežer tie rezance!“
Ozval sa hromový Itachiho hlas.
„Ja ich nežeriem...“
Ozvalo sa tak trocha nezrozumiteľne z blonďákových úst a to preto, že...
„...ja ich cucám...“
...mal plné ústa zabraté cucaním rezancov.
Osamelý jedinec menom Jiraiya od ktorého utekali ženy akoby prenášal lepru s úsmevom podišiel k tomu nápadito podobnému jedincovi ktorý sa podobal na jeho bývalého študenta.
„Naruto...tak to oslávime! Už si kus chlapa!“
Ťapol ho po zadku na čo Naruto skamenel, následovne očervenel, a následovne mu vyletela ľavačka a pristala v ero – senninovej tvári.
„Naruto!!! Čo to robíš?! To je moja záhrada! A ja som ANBU! Vieš ako to bude vyzerať? Budem ťa musieť zatknúť, keď budeš pokračovať!“
Ozval sa šokovaný hlas Uchihu mladšieho.
„...ale on ma sexuálne obťažoval!“
„...ahá...v tom prípade, sa obráť na Itachiho, on je špecialista cez úchylnosti!“
V tom na Sasukeho chrbte pristála dlaň, ktorá ho svojou silou skoro prelomila na polovice.
„...tak Sasuke! Očakávam, že tá diera v múre bude...“
Tsunade zažmurkala na rozčapeného Jiraiyu s krútiacim sa vírom v očiach. Inteligentne sa rozosmiala a už aj zabudla, aké nadávky chcela použiť v spojení so Sasukeho menom.
„Pekná torta...“
„A je len moja!!!“
Nafúkol sa Naruto ani taká fakticky ropucha a fúkol do tej metrovej poschodovej rezancovej torty. Šestnásť sviečok sfúklo a jeho prianie sa vyplnilo okamžite za dve sekundy.
„Všetko najlepšie, Naruto.“
Sakura k nemu podišla s vkusne zabalenou krabičkou a vtisla mu bozk na líce.
„...ja odpadnem, ono to funguje...“
Ozval sa rajčinami napadnutý Naruto. Na to sa zo zázračných dôvodov postavil Jiraiya a šepol Narutovi k uchu...
„...potom mi povieš, aké to bolo! Áno?“
„Aké bolo čo?“
„...no vieš...“
„Nie, neviem...“
Jiraiya sa poobzeral aby sa uistil, že nikto nepočúva a nedaj bože ešte tá stará vykopávka Tsunade, ktorá sa hlasne a na jeho vkus nevkusne smiala pri rozhovore s Madarom.
Slová našli cestičku k Narutovmu uchu, a keď to jeho mozog zaregistroval, skoro si otvoril ručným otvárakom na konzervy jeho lebku a vyskočil. Naruto sa chytil za vrch hlavy a sánka mu padla až na zem. Upozorňujeme, že obsah slov nie je znova prístupný pre maloletých. Gomenasai, ale je to tak. Neprijímame reklamácie ani sťažnosti a rozhodne nevraciame vstupné!
„Ty úchyl!“
V tom sa tam zjavil Itachi.
„Nejaký problém s úchylmi?“
O pár minút bol Naruto zasypaný zabalenými krabičkami a vyťahoval jeden darček za druhým. Od obyčajného mixéru, cez ponožky, od sáčku rezancov, až po zubnú protézu.
„To je odo mňa...“
Oznámil Sasori.
„Nevieš, kedy sa bude hodiť...“
Keby mal bábku pri sebe, už by zacvakala zubami. Naruto sa na neho uškrnul i na tie jeho biele zúbky, o ktorých pochyboval, že sú pravé.
Nakoniec však zarazene ostal a hľadel na veľkú kopu darov. Jeden chýbal.
„...Sasuke? a ty pre mňa nič nemáš?“
Všetci šokovane pozreli na najmladšieho žijúceho Uchihu na svete. Ten znervóznel pod tými šokovanými pohľadmi so špetkou hnevu a kávovou lyžičkou pohŕdania.
Čiernovlásko len nahlas prehltlo a snažilo sa vypariť.
„...ale no tak...jasné, že mám...len som ho zabudol v dome...ja, hneď som späť...“
S úsmevom od ucha k uchu sa presúval opatrne do domu. Za ním desiatky pohľadov. Cítil sa ako na ostro kritizovanej módnej prehliadke. No bol si istý, že proti jeho sexy oblečku nemôže mať nikto nič, pretože on je tu ten módny guru a na sto percent to nie je Gai, v jeho zelenej údržbárskej uniforme.
„Pomôžem ti hľadať!“
V jeho pätách bola zrazu Sakura.
„Ja to zvládnem aj sám...“
„Ale nezvládneš!“
„Hovorím, že zvládnem!“
„Nie! Ja hovorím, že nie!“
Pri Narutovom uchu sa znova ozval chlipný hlas.
„Preberá ti slečnu, to si necháš?“
Naruto sa zamračil. Uznal mu to za pravdu, a preto sa oslávenec pod pohľadmi ostatných vybral do toho hrôzostrašného tmavého domu na prieskum a likvidáciu možnej a určitej hrozby. A keby nie, tak z tej veci hrozbu spraví vlastnoručne.
Vstúpil do tej jamy levovej v presvedčení, že v noci tu určite prebiehajú čierne sabaty. Opatrne našľapoval, až z poschodia začul chichot. To ho dopálilo a vletel hore schodmi, pri čom osem krát spadol a na to trinásť krát použil tú istú nevkusnú nadávku.
Vrazil do dverí, ktoré boli poodchýlené ako rozzúrený rotvailer.
Na posteli sedel Sasuke so Sakurou a na niečom sa strašne use...ehm, pardon, smiali. Naruto vyliezol na posteľ a kolenačky vošiel medzi dvojicu ktorá sa ako sa dozvedel smiala na...
V tom sa Narutovi skrížili oči, a všetkých čertíkov jeho mladý mozog vypustil von z tela. Hrôzostrašne sa rozosmial.
Cez otvorené okno na poschodí, kde sa nachádzala Sasukeho izba sa ozýval nenapodobiteľný smiech trojice ninjov. Vždy to tak bolo, že táto trojica, menovite Naruto Uzumaki, Sasuke Uchiha a Sakura Haruno, keď bola spolu robila problémy veľkosti dvadsiatich troch organizácii typu „ako na nanuky“ ktorých môžete postaru poznať ako Akatsuki.
„Bordel! Užívajú si v trojici!“
Ozval sa ero – sennin, na čo spozornel Itachi a vydal sa ako ANBU zatknúť úchylných delikventov. Do cesty mu však skočila vyfintená Ino, ktorá si práve rozpustila vlasy a divoko zažmurkala. Itachi na ňu naštvane pohliadol.
„Zabudni! Nedám ti moje kvapky do očí!“
Obišiel ju, a Ino sa práve rozpadla na milión kúskov stružlín.
„...ona bola bábka?“
Opýtal sa zvedavo nechápajúc dej, z ktorého štvrť preležal omráčený na zemi Deidara. Sasori sa tajomne a zároveň nenápadne snažil vzdialiť od miesta činu. Na čo bol zdrapený za svoj Akatsuki, ehm teda... „ako na nanuky“ plášť a zatiahnutý do tajného klubu tajných ľudí v rohu pri plote záhrady pod javorom.
„Sasori! Naša identita je prezradená!“
Ozval sa tajomný hlas.
„...skutočne? Ja som myslel, že už všetci vedia ako vypadáte šéfe.“
Na to chýbalo už len kúsok aby šéfa alias Peina klepla depka. Konan sa zachichotala a rozhodla sa konečne okúzliť miestnych mužov. Pohodila vlasmi a znova mrkla do zrkadla.
„...ehm, Konan...vieš, moc by som neukazoval na svetle, zdá sa že sa ti rozteká kolagén...“
Modrovláska si zakryla pery rukou a okamžite skočila za Peina, ktorý prekonával šok z poznania, že všetci poznajú jeho tvár.
„Sasori – sama, ty posol zlých správ...“
Ozval sa Deidara.
„...mám pre teba dobrú správu. Ino Yamaka sa po celý čas skrývala v kroví, pretože zjedla príliš ehm...akoby som ti to slušne podal Sasori – sama...“
Okúzľujúci Sasori zamrkal na toho nevzdelaného vraj umelca, po čom ten vraj nevzdelaný umelec skoro odpadol s blaženým úsmevom na tvári.
„...to si necháme na doma Deidara!“
„...áno Sasori no Danna...“
Ani vy ich nechápete? Najprv samá urážka a teraz prekypujúca náklonnosť? Niečo v tom jedle musí byť. Itachi je podozrivý číslo jedna. Takže Sasuke sa bude môcť vrhnúť na prípad masovej vraždy, a konečne sa zbaví svojho brata a k tomu si prevezme ocenenie za naj ANBU. A pýtate sa ako to, že on sa neotrávi? Pretože Sasuke drží diétu. Tak! Ale nevravte mu, že sme vám to povedali.
„Nezabudni čo si mi sľúbil Deidara...“
„A, jasné, tamto...no...to viete, to budeme najprv musieť vypátrať toho hada...“
„Nemám rád hady! A ty to vieš! To mi robíš naschvál!“
Deidara sa zase Deidarovsky uškrnul na plné kolo a postrapatil si svoj dokonalý vrkoč.
„...ty si mäkkota!“
„...utekaj!“
„A prečo?“
„...aby som ťa nezožral!“
A Deidara teda utekal.
Zatiaľ v izbe sa pre nás z neznámych dôvodov pučila trojica ninjov. A pučili sa až kým tam nevletel ten hrôzostrašný výjav súčasnosti, minulosti i budúcnosti a ďalších dôležitých časov, ktorých oslovenia nepoznáme.
„A máte po vtákoch deťúrence!“
„Hej, a čo tak najprv klopať, než vojdeš?!“
Itachiho výraz krvilačnej beštie za splnu padol a on sa ako idiot vrátil za dvere a zaklopal.
„...ďalej...“
„A máte po vtákoch deťúrence!“
Ozvala sa ozvena, ktorá musela prejsť dlhú púť vo svojom krátkom živote.
Na to sa Sakura inteligentne postavila a zahlásila s jedným zdvihnutým prštekom.
„To bola urážka! Pretože je vedecky dokázané, že ja žiadneho vtáka nemám!“
„A rozum tiež asi nie...“
Odkašľala si a znova začala.
„Tiež, je vedecky dokázané, že Sakury mozgy nemajú. Sú to len stromy.“
„...tak, môžeš sa ísť zasadiť k nám do záhrady?“
„To by som mohla ale nemôžem. Ja som druh Sakury, ktorá nezakoreňuje!“
„Čuvajz! A ja som sa už tešil na čerešne!“
„Je vedecky dokázané, že Sakury nemajú plody...“
Itachi sa otočil na svojho brata, ktorý to asi nejakým divným spôsobom od nej chytil.
„Peskuješ?!“
Naposledy keď mu to oznámil Madara, tak vtáčiky veselo vyleteli do oblohy. Tak nie do oblohy, ale je to poetické, nie?
A tak sa dvojica ninjov, menom Naruto a Sakura hodili na svoju tretiu rozzúrenú tretinu a snažili sa to levie mláďa nejak skrotiť. Ehm, nič v zlom, ale ja sa o to pokúšam už pekne dlho, a on mi stále vyplazuje jazyk.
„Všetci budete pykať! Porušili ste zákon! Ste úchylní!“
„Skutočne?“
Ozval sa s chichotom Naruto a k nemu sa pridala i Sakura. Sasuke sa k ním nepridal, pretože dal slovu rehot o dušu nový rozmer. Itachi sa naštvane nahol k tej rehotajúcej sa čiernej guli ležiacej na posteli, držiac v ruke akýsi papierik.
Na to, ako zazrel Itachi obsah toho predmetu vyrobeného z dreva, prudko sčervenal od hanby a vybehol z izby. Potom to už šlo samo. Všetci traja sa zložili na Sasukeho posteľ a prepukli v jeden nenormálny, absolútne vychýlený smiech.
Nasledovalo to takto...
Deidara teda ušiel. Sasori mal čo robiť aby odohnal svoje neznáme fanynky. Na čo sa vrátil bohvie z ktorého lesa Deidara a začal ich odháňať slovíčkom „kšic!“
„To je môj Danna...nájdite si iného! Fuj to!“
Poslušne kráčal za svojim princom, slniac sa v jeho sláve a kráse.
Jiraiya dostával jeden pohlavok za druhým od reinkarnácie Xeny a Gabriely v súčasnosti pod menom Shizune jej výrazne napomáhala.
Kankuro nakoniec naozaj bol vyrazený Shinom, ktorý robil Esbéeskára z oslavy. Gaara sa rozhodol, že Temari dokáže, že je lepší než ona v každom ohľade, a tak sa vyparili spolu zrovnať nejaký ten lesík a pretvoriť ho na ihrisko aby si zahrali.
Slávny Madara, bol naháňaný Tsunade, ktorá striedala úsmev smerovaný k nemu s naštvanou medúzou k Jiraiyovej strane.
Už nie tajomný šéf organizácie „ako na nanuky“ sa hrdo pozviechal a rozhodol sa, že pôjde na plastiku. Konan sa k nemu pridala, pretože jej pery už vyzerali...vlastne už ani neboli...
Slávna návšteva menom Iruka a Gai, vzdali boj s Choujim a pustili ho do jedného zo siedmych hriechov. Zdalo sa akoby sa chystal zožrať aj stôl.
Ino znova prepadol ten ehm...neslušný názov...záchvat a znova odbehla kamsi mimo pozemok Uchihovcov. Nebude predsa...tamto robiť na pozemku jej tajnej lásky Itachiho.
Zrazu tam vtrhla nečakaná návšteva! Ten šialený a nikdy nerozmýšľajúci podivný ninja menom Sai. A tým to skončilo. Proste, čo vám budeme hovoriť. Urazil čo sa dalo, a šiel domov...pre jeho dobrý pocit, pretože nemohol zaspať. Skrátka...

Druhý deň po oslave... teda, alebo po znechutenom odchode po masovom urazení spoločnosti dediny Konoha.

Čo vám mám rozprávať? Western...opustené ulice zaprášené odľudnené ulice. Po oslave, sa zvyčajne dospáva opica a tá opica skáče von oknom.
Po takejto opustenej ulici sa ozvalo syčanie.
„Deidara prestaň!“
Ozval sa razantne Sasori, ktorý ho už začal šibať prútikom ktorý si stihol zaopatriť pri preliezaní plota v jednom zakázanom parku.
„...ale Sasori no Danna...to ja nie! Čestné beng bang! Že nie!“
„Deidara! Nevymýšľaj si! Vieš, že nemám na toto nervy!“
„...ale ja si nevymý...“
Ani nedokončil a znova pristál prútik na Deidarovom zadočku.
„...aha...ssss, tak vy takto...ssste ma nepossssvali...za toto, budete pykať! Sss...všetci...Sssssassssuke Uchiha...“
Ehm...a tak nejak sa v hadiom mozočku pána Orochimara zrodil dôvod prečo treba zničiť Konohu a vziať si telo Sasukeho Uchihi.
Takže, nabudúce v ďalšom dieli...sssssss...
„Deidara!“
„Ale to ja fakt nie!!! Sasori – sama!!!“