Exanime Cor 2

„Zabila?! Oh, nie! Nestačila jej Hináta? Koľkí ešte zomrú a koľkí vôbec zomreli, aby tá sa tá mrcha uspokojila!" kričal Naruto, ale v tom ho vyrušil Kiba, ktorý bez varovania vtrhol do kancelárie.
"Na-Naruto, videl som ju, ona ich zabila, je šialená!"
"Kiba, koho si videl?!"
„Tú ženu, tú istú ženu, ktorá zabila Hinátu, hneď ako ma zbadala, odišla, vyparila sa, chcel som ju sledovať, ale ono to nešlo!"
"Teraz je to už jedno, hlavne že sa ti nič nestalo," povedal Naruto a pri tom sa postavil zo stoličky, "okamžite ma tam odveďte."

Konečne dorazili na miesto. Naruta ani neprekvapila ohavnosť činu, viac ho rozhorčila skutočnosť, že Izumo a Konohamaru sú mŕtvi, sú predsa jeho priatelia. Obrázky z minulosti sa mu vracali späť, všetká tá krv, rozrezaný hrudník a Hináta... To meno mu spôsobovalo toľkú bolesť, tak veľmi ju miloval a to všetko zničila jediná osoba, za to ju nenávidel viac ako kohokoľvek iného. Z prúdu myšlienok ho vyrušil Takumiho hlas:
"Aké sú Vaše rozkazy, Hokage?"
"Upozornite všetky jednotky Anbu, nech prehľadajú celú Konohu a okolie! Nedovolím aby ešte niekto z mesta umrel, už stačilo, bolo dosť preliatej krvi!"
"Rozkaz!" povedali dvojhlasne Yashiro a Takumi a odišli.
Naruto ešte chvíľu stál nad zohavenými telami svojich kamarátov, bol to pre neho odstaršujúci pohľad, ale uvedomil si, že mu to nepomôže a radšej rýchlo odišiel za svojou prácou.

Prechádzal prázdnymi ulicami Konohy a myseľ sa mu pozastavovala nad bezcitnosťou ženy, ktorá bola za to všetko zodpovedná. A naraz -booom- padol na zem a spolu s ním aj žieňa, ktoré ešte pred malou chvíľočkou bolo zahĺbené do knihy.
„Do Boha, nevieš dávať pozor ?!“ začala mu nadávať, ale on nevnímal žiadne jej slovo len sledoval jej sladké pery, bol omámený jej vôňou. Vôňa jazmínu ho priam omamovala.
„P-prepáč.“ Z ťažkosťou zo seba vykoktal Naruto

Zadíval sa do jej krásne tyrkysových očí, priam sa v nich topil.
„Čo tak pozeráš, nikdy si nevidel ženskú?!“
Čakala na jeho odpoveď ,no on sa stále díval jak priblblý. Kašlala naňho, pozbierala sa zo zeme a odišla.
"Videl som prízrak." pomyslel si mladý Hokáge. Vtom sa mu hlavou mihli spomienky na Hinátu a na všetko, čo sa odohralo potom a čo dnes v noci. Dlho nečakal a pobral sa naspäť do svojej pracovne.

„Už sme Vás čakali Hokage-sama.“ Prehovoril jeden ninja z ANBU hneď ako Naruto vošiel dnu.
V pracovni už boli všetci najdôležitejší ľudia z Konohy, nemohli chýbať ani dvaja papaláši, Koharu a Homurou, samozrejme ani Danzou a niekoľko členov Anbu.
"Staré korytnačky." Pomyslel si, keď tam všetkých uvidel po kope.
"Naruto nebudem túto vec naťahovať zbytočnými rečičkami," hovoriť začal veliteľ Anbu Danzou a pokračoval: "ANBU nechaj pokračovať vo vyšetrovaní, nech vypočujú každú osobu, ktorá prišla v posledných dvoch dňoch a hlavne nezabudni na Kibu a vezmi na vedomie, že si najskôr zase prišla po teba."
Na Naruta sa z každej strany valili príkazy, čo má robiť a ako ma chrániť Konohu. On však v podvedomí stále rozmýšľal nad jej očami. Po chvíli sa Danzou zase ozval:
"Naruto, nad čím toľko rozmýšľaš? Vôbec sa nesústredíš, človek, ktorý sa pri takto závažných situáciach nesústredí nie je hoden titulu Hokage."
"Ja viem čo mám robiť! A ty Danzou, mi do toho svoje prsty pchať nebudeš! A teraz odíďte musím sa porozprávať s Kakashim a to hneď,zavolajte ho!"
Kakashi prišiel a ako zvyčajne s oneskorením, no a samozrejme bol začítaný do svojej knižky posadil sa za stôl a spoza knihy povedal:
"Je mi to ľúto, Naruto."
"Nejde o to, ANBU sa už o všetko postarali ja len…."
"No tak Naruto, vyklop to zo seba, nebodaj ťa prešla chuť byť Hokage?"
"Nie to nie nikdy! Ale ja som... Ja som videl niečo, na čo nikdy v živote nezabudnem."
"......." Kakashiho to absolútne nezaujímalo, prešiel teda, preňho k viac záživnej veci – Icha Icha Paradise.
"Mal si ju vidieť. Oči modré ako samotný oceán, vlasy jej maľoval sám Boh čiernou tušou!"
"To bude určite cudzinka, ale čo Hináta zabudol si na ňu?"
".....Práve to, stále ju milujem, ale oči tej ženy mi neschádzajú z mysle...
Ale nemôžem do konca života byť zarmútený z Hinátinej smrti, miloval som ju a stále milujem, ale čas sa vrátiť nedá.“