*Konan a její zkušenosti s Akatsuki*

V akatsuki som ženou len ja
žiť so samími chlapmi nieje jednoduché
našťastie mám mamine rady poruke
tá vždicky vravela:
"Mužom nechýba k šťastiu veľa
stačí pivo, telka a trochu ženského tepla.
Rozprávať sa s tebou málokedy bude
radšej sa zavrie na záchode
alebo vo svojej búde.
No ty to musíš zniesť
aj keď sa ti bude za ním cnieť.
Vždy musíš krásnou byť
nechať sa ním pohladiť
na perách úsmev vyčariť
odmena potom príde sama
to vie každá dáma.
Správny dotyk, pohľad, či pohľadenie
a poznáš prekvapivé odhalenie
klúč držíš v rukách ty
a on je v klietke zavretý
tak neváhaj a talent využy
a muž ti s radosťou poslúži!"
Držím sa maminých rád
a každý ma má v akatsuki rád.
Hoc skôr monštrá než mužmi sú
moju smutnú tvár neznesú
a tak v osídlach mojich skončili všetci.
O trochu tepla sa rada podelím
veď takú príležitosť predsa nezahodím
a hoc moje srdce Peinovi patrí
telo si k vôli nemu nešetrím.
Nič už nebude také ako predtým
tanierou za stolom ubúda
slza v oku páli, trízni
smrtku sme vyrušili na jej sklizni
pomaly nás všetkých dostane
a z akatsuki už len prach zostane.
Nebojím sa veď verím v posmrtný život
a hoc je on najväčší klenot
ja vidím iba bolesť, strach a studený pot.
Slnko krvavé zapadá
s oka slza padá
a ja som len rada
že som ďaľší deň prežila.
No raz zapadne slnko i pre mňa
opäť bude plný stôl
a už nikdy nepocítim žiadny bôl. :-(