Tajomstvá sveta-20.kapitola

20. kapitola:Nuda a tréningy. Piesková smršť

Pestúnstvo na Akadémii im prešlo veľmi rýchlo a tak mohli už o štvrtej vyraziť do mesta. Ino ho poťahala po kadejakých obchodoch a zohnala si oblečenie, ktoré sa jej zdalo cenovo aj spoločensky prijateľné a už veľmi skoro (tak okolo desiatej večer) odišli k Azazelovi. Tam to všetko upratali do jednej izby a Ino radšej odišla domov, nech má jej otec pokoj na duši.

Azazel sa zobudil nasledujúci deň strašne unavený, ani nevedel od čoho. Chodil len tak hore-dole až ho to nakoniec prestalo baviť a rozhodol sa ísť pozrieť, ako kto trénuje. Najskôr zabehol za Leem, chcel totiž vedieť, či sa už niečo naučil.
Lee ho s radosťou privítal a ukázal mu jeho úplne prvé ninjutsu, Henge no Jutsu a premenil sa na Azazela, ktorý sa až čudoval nad takou podobnosťou.
„A už si zistil, k akému elementu máš blízko?“ spýtal sa Azazel.
„Vlastne, keď tak teraz nad tým rozmýšľam, ani nie.“ povedal zamyslene, „Nevieš ako by sa to dalo zistiť?“
„Podaj mi ruku, vyskúšam jednu techniku.“ povedal Azazel vystierajúc ruku, „Od teba potrebujem len to, aby si do nej sústredil svoju čakru, jasné?“
Lee ju položil priamo na Azazelovu a začal sa sústreďovať. Azazelovi sa okolo prstov druhej ruky objavil opar čakry a vytvoril značky všetkých piatich elementov. Pomaly prikladal po jednom prste na Leeho dlaň a čakal. Pri prostredníku, na ktorom bol znak blesku sa Leemu premenila jeho uvoľnená čakra na elektrinu.
„Tak, a je to. Máš bleskovú podstatu čakry. Zajtra by som nemal mať nič na práci, tak by som ti s tým mohol prísť pomôcť. Zatiaľ trénuj, ale usilovne.“ povedal Azazel odchádzajúc z Leeovho doja.
Ako tak kráčal lesom, niečo sa mu nezdalo; každých pár sekúnd sa jemne zachvela zem. Rozhodol sa teda vypátrať zdroj onoho zemetrasenia, ktorý našiel až na kopcoch za Konohou.
Bola tam plošina, na ktorú ľudské oko nedovidelo a bolo sa tam veľmi ťažké dostať. Ako sa k tomuto vrcholu približoval, dunenie bolo čoraz silnejšie a silnejšie. Nakoniec sa dostal až na vrchol a zostal len tak stáť.
Uprostred plošiny bolo asi päťdesiat Narutov a všetci sa na niečo sústreďovali a pri každom takomto sústredení sa ozvalo ono dunenie a vytvoril sa pod nimi menší kráter. Naruto, ten pravý, ktorý bol uprostred, ho zbadal a zrušil všetky svoje klony.
„Čo tu robíš? O tomto mieste nevie nik.“ spýtal sa zvedavo Naruto.
„Ále, doviedol ma sem nejaký hluk, tak som tu.“ povedal znudene Azazel, „O čo sa to pokúšaš?“ spýtal sa ho.
„Skúšam to lietanie, len mi to ide vždy opačným smerom, dole.“ posťažoval si Naruto.
„Asi skúšaš dať do toho veľa prírodnej zložky, skús dať o trochu menej.“ navrhol mu Azazel.
Naruto sa teda začal sústreďovať, zem sa znovu prepadla pod ním, no on stál asi pol metra vo vzduchu. Otvoril oči, ktoré zavrel pri sústreďovaní a od prekvapenia stratil koncentráciu a spadol na zem.
„No, už to treba len vylepšiť a je to. Tak sa teda maj, idem niekam inam.“ povedal Azazel a zmizol z miesta.
Naruto sa už nad tým nezamýšľal, vytvoril klony a pokračoval.
„Takže menej živlu, ale čo ak používam priveľa časti čakry?“ hovoril si pre seba a rozdal klonom inštrukcie. Jedna skupina mala skúšať udržiavať hladinu živlu a meniť duševnú hladinu a druhá presný opak. Sám Naruto to skúšal striedavo.
Po asi dvoch hodinách takto psychicky namáhavého tréningu spadol od vyčerpania na zem. Všetky klony sa rozplynuli a ich zážitky prešli do Naruta.
„Naruto! Naruto! Naruto!“ počul hlas volajúci jeho meno.
Otvoril oči a rozhliadol sa, kde to je. Nachádzal sa v cele pred mrežami, spoza ktorých na neho pozeral pár očí, no už nie takých plných nenávisti a zúrivosti.
„Čo zas chceš?“ spýtal sa naštvane Naruto.
„Len ti pomôcť. Cítim sa nejako inak po tom, čo bolo minule. Neviem či vieš o tom, čo dokážu moje chvosty, že? Dokážu vytvoriť tajfún a to aj bez ich pohybu. Môžem ti to prepožičať.“ povedal Kyuubi a vyceril na Naruta zuby.
„A čo za to chceš?“ spýtal sa podozrievavo Naruto.
„Nič, len som si dačo uvedomil, nič viac.“ povedal Kyuubi a začal vypúšťať z cely čakru, ktorá začala Naruta obaľovať.
Naruto sa snažil proti tomu bojovať, no čakra ho pohlcovala čím ďalej viac a viac. Spomenul si však, ako ju potlačil naposledy a skúsil to znovu; a zabralo to.
Mreže sa rozbeleli, červená farba sa sústredila mimo a zmizla niekam do temnoty. Čakra, ktorá tam zostala nadobudla normálnu farbu a vtiahla sa do Naruta, ktorý sa znovu pozrel na Kyuubiho, ktorý sa mu nejako nezdal; nevyžaroval z neho už taký strach.
Naruto sa prebral v menšom krátery a postavil sa na nohy. Bolo už neskoré poobedie a tak sa rozhodol pre posledný pokus.
„No, možno mal Kyuubi pravdu s tým motívom tajfúnu.“ rozmýšľal Naruto a začal sa sústreďovať.
Zrazu pocítil zvláštny pocit, akoby sa mu stratila zem pod nohami. Pozrel sa pod seba, a na jeho počudovanie pod ním bola normálna zem, bez preliačiny a on sa vznášal dobrý meter nad zemou. V takomto stave sa pokúsil pohnúť hore a dolu a zadarilo sa mu. Pozrel sa na zapadajúce slnko a potom na oblohu, po ktorej plávali mraky. Mal chuť sa ich dotknúť. Sústredil sa, no tentoraz len chvíľu a obrovskou rýchlosťou vyletel k oblohe.
V tej výške sa mu naskytol nádherný pohľad na celú Ohňovú zem a mal pocit absolútnej slobody. Na jeho počudovanie, zmeny smeru boli veľmi ľahké a zvyšovanie rýchlosti ešte ľahšie. Pri pohľade na zapadajúce slnko sa mu pred očami objavili všetcia jeho priatelia a najviac zo všetkých tam vystupoval jeden chlapec.
„Neboj, Sasuke, s týmto ťa dostanem späť, dattebayo.“ povedal si v duchu Naruto a prudko letel k zemi.
Pristátie sa mu moc nepodarilo, čoho dôsledkom bolo zopár škrabancov.
Oprášil sa a celý natešený to išiel osláviť, ako inak ramenom.
Azazel sa zobudil nasledujúce ráno okolo piatej ráno a tak sa rozhodol ísť chytať ryby. Do ôsmej už niečo pochytal a išiel si ich pripraviť. Pri tejto príprave si spomenul na jeho včerajší rozhovor s Leem a hneď po raňajkách sa za ním vybral.
Lee už usilovne trénoval, vytvoril si klon, s ktorým práve zápasil.
„Tak, a som tu. Čo keby sme začali.“ povedal Azazel plný elánu.
„Je to trochu netradičná metóda zmiešania elementu s čakrou a možno aj dosť bolestivá, chceš sa na to naozaj podujať?“ spýtal sa ho ešte Azazel a Lee len odhodlane prikývol a postavil sa pevne na zem.
„Tak, keďže som ti včera povedal, aký máš element, bude to o čosi jednoduchšie, vieme na čo sa máme zamerať. Každú časť, ktorú ti vysvetlím aj názorne ukážem, dobre?
Najskôr sa musíš naučiť svoj element vyvolať okolo svojho tela. A teraz opakuj po mne: sústreď svoju čakru okolo svojho tela, asi tak na vzdialenosť desať centimetrov.“ začal Azazel, okolo ktorého sa objavila súvislá vrstva čakry.
Z Leeho sa drala von čakra a trvalo to hodnú chvíľu, kým obalila celé jeho telo, no nakoniec to nevydržalo a čakra zmizla.
„No, asi mi to nejako nejde.“ usúdil Lee.
„No nevadí, ale dokázal by si ju udržať aspoň v niektorej časti svojho tela?“ spýtal sa Azazel.
„Samozrejme, to mi celkom ide.“ pochválil sa a už mal okolo pravého predlaktia sústredenú čakru.
„No, možno to tak pôjde aj ľahšie, veď uvidíme.“ pomyslel si Azazel, „Teraz si v mysli predstav blesk alebo elektrinu, predstav si ten zvuk, pocity. Máš?“ spýtal sa Azazel.
Lee bez najmenšieho zaváhania prikývol a ak mohli pokračovať.
„Nestrácaj to, dobre? Teraz si zas predstav svoju čakru, hneď vedľa a pomaly, veľmi pomaly tieto dve myšlienky spojuj. Cítiš to ako keby mravčenie? Ak hej, tak povedz kde.“ vyzval ho Azazel.
„V pravom predlaktí, ale len jemne.“ povedal Lee.
„Tak, týmto pádom si takmer skončil prvú lekciu. Už je treba len to mravčenie zosilniť a bude to dokonalé, ale aj s týmto sa dá pracovať. Tak teda, lekcia druhá. Spočíva v tom, že si toto mravčenie budeš vedieť vybaviť na hociktorej časti tela, bez toho sa nedá ísť ďalej. To asi chvíľku potrvá, tak ty to tu precvičuj a ja som za pol hodiny späť. Idem sa trochu prebehnúť, tak zatiaľ cvič.“ nakázal mu Azazel a vyšiel von.
Lee precvičoval to mravčenie tak usilovne, že občas mu po tele prebehol elektrický výboj. Po pár minútach sa mu už zadarilo vyvolať to iskrenie už cielene a mohol prejsť k ďalšiemu kroku.
Lee sa začal poctivo sústreďovať a onedlho dokázal vyvolať menšie elektrické výboje po celom tele, dokonca aj medzi svojim obočí. Začalo sa mu to čím ďalej tým viac a viac páčiť a tak skúsil s tým bleskom nejaký trik. Sústredilo sa na jeden bol a z ruky mu vyšľahol blesk ale onú vec netrafil. Skúšal teda mieriť na niečo väčšie a v okamihu, keď vypálil sa otvorili dvere a ten blesk udrel priamo do Azazela.
„Si v pohode?“ spýtal sa bojazlivo Lee.
„Hej, len som nečakal, že ti to pôjde až tak dobre. Skvelé jutsu, len tomu treba dať viac čakry. Ešte by sa to dalo zosilniť menom. Ako určite vieš, správne meno dá technike väčšiu silu.“ vysvetlil mu Azazel.
„Tak to som nevedel. Ale teba som videl používať jutsu, ale meno si nevyslovil, prečo?“ spýtal sa Lee.
„Moje techniky nemajú meno, respektíve majú, ale ja ho nepoužívam, lebo aj tá najslabšia by potom mohla niekoho zabiť. Taký už raz som.“ povedal Azazel.
Takto trénoval Azazel Leeho celý víkend, vysvetlil mu, aké pečate sú dobré pre vytvorenie bleskových jutsu a Lee stihol rovno aj tri vytvoriť.
„Tak, to by ti malo stačiť. Najbližšie ťa naučím využívať blesk na teleportáciu.“ povedal Azazel a Lee len nemo pozeral.
Bola nedeľa večer a Azazel kráčal po púšti. Prešiel práve cez jednu dunu, na ktorej vrchole zastal. Oproti nemu išiel človek zahalený do žltého plášťa. Pomaly prišiel až k Azazelovi, ktorý započal rozhovor.
„Spoznal si veľa ľudí? Naučil si sa veľa vecí?“ spýtal sa Azazel.
„Hai.“ odpovedala osoba.
„Cítil si to navýšenie čakry z minula, že? Som zvedavý, ako to nakoniec dopadne.“ povedal mu Azazel.
„Aj ja som zvedavý a áno, cítil som to.“ povedal a dal si dolu šatku, ktorou mal omotanú hlavu.
Odhalila sa tvár, ktorá vyzerala úplne rovnako ako tá Azazelova.
Vystrel pravú ruku, položil ju pravému Azazelovi na hruď a zatlačil. Pomaly sa začal do neho vnárať, pričom sa uvoľňovala čakra a piesok okolo začal víriť. Množstvo čakry sa stupňovalo, piesok lietal kade-tade a človek v žltom plášti sa už takmer úplne vnoril do Azazela.
O pár sekúnd neskôr sa vytvorila presne v momente úplného spojenia okolo Azazela nepriehľadná vrstva piesku, ktorá sa začala rozširovať a prepúšťala cez seba trochu unikajúcej čakry. Táto vrstva po chvíli dosiahla troch kilometrov a v tom momente praskla a všetok ten tlak vo vnútri spôsobil, že sa piesok rozletel do všetkých strán, ale čakra svoju púť ešte neskončila. Pocítila voľnosť prúdenia a tak s ešte oveľa väčšou rýchlosťou sa začala šíriť, čím čiastočky piesku nabrali na rýchlosti a začala sa piesočná búrka.
Po pár sekundách sa však vtiahla späť do Azazela, ktorý už našťastie neodpadol od toľkého prívalu čakry.
Zobral žltý plášť, prehodil si ho cez seba a zmizol v piesku.
Objavil sa už rovno doma, plášť odložil k ostatným a šiel si ľahnúť.