List od Akatsuki - 02

Ach jooo... Nechápem načo by Ino išla do Akatsuki, poznám ju lepšie ako ktokoľvek iný no na túto otázku odpoveď nájsť neviem. Sakura sa postavila a šla zavrieť okno ktoré ju tak veľmi studilo,v jej malej no celkom útulnej rúžovej izbe vyzdobenej krásnymi kresbami ktoré kreslila keď bola celkom maličká. No najvzácnejšiu vec mala položenú celkom vysoko na jej veľkej skrini vyzdobenej rôznymi tvarmi a ornamentmi bola celom maličká fotografia. Bola tam Sakura s Ino ako si zaplietajú svojimi malými jemnými prstíkmi krásne vence vyzdobené nádhernými kvetinami a ukladajú si ich na hlavy. Sakura sa usadila na posteli a slzi jej stekali po líciach. Nevedela čo má robiť a myslela aj na Naruta, veď vedela že Ino ma veľmi rád a ako by zniesol jej prestup do Akatsuki. V jej únavnom rozmýšľaný nad tým všetkým ju zobudil veľký úder do jej okna. Celá rozzúrená s myšlienkou aký hu*vát by ju mohol zrovna TERAZ rušiť viletela von. S jej prekvapenia tam našla Naruta ktorý keď zbadal Sakuru okamžite ju chytil a utekal s ňou preč. Kým sa Sakura spamätala boli už dávno preč.
,,Čo to má znamenať Naruto?! Ja viem že toto nie je dobrá situácia ale to čo práve teraz stváraš k ničomu nevedie!"
Naruto sa s pochmúrnou tvárou obrátil na Sakuru a znovu jej podal ten list.
,,Chceš mi povedať že len preto že chcem zachrániť Ino robím hlúposti?!Myslel som že aspoň ty to pochopíš ale ako vydím si rovnaká ako ostatní!Myslíte si že ona tam ide s vlastnej vôle ale to je úplna blbosť!Len čítaj Sakura!"
Sakura odvrátila zrak od Naruta a pozrela sa na obálku,pomalim a neistím pohybom ju otvorila a list čítala. No nech čítala koľko chcela nájsť nič zvláštneho čo by Narutovu teóriu dokázalo nenašla.
,,Naruto ja ťa chápem, že ťa to mrzí ale nemusíš si vymíšlat len aby si Ino dostal naspäť, vieš veľmi dobre že patrí k tím najväčším tvrdohlavcom v našej osade a presvedčiť ju k niečomu by sa nepodarilo naozaj nikomu."
Naruto jej otočil obálku a ukázal na pravý roh, Sakura sa tam priklonila a s jej prekvapením našla malú mapku na ktorej bolo celkom jasne ukázané kde sa Ino nachádza. V tej chvíli Sakura akoby na okamžik stratila vedomie no hneď sa spamätala.
,,Nechápem.. žeby to, čo tvrdíš Naruto bola naozaj pravda? žeby Ino naozaj nechcela ísť z vlastnej vôle do Akatsuki?"
Naruto sa s nesmelou tvárou pozrel na Sakuru a s dosť vážnim hlasom jej povedal: ,,Sakura! Teraz sa rozhodni ideš so mnou alebo nie?!"
Sakura vstala chytila Naruta za ruku a s veľkým úsmevom pritvrdila:
,,Áno Naruto idem!!"
Po necelej hodine náročného behu sa usadili a Naruto niakym zázrakom spoza chrbta vytiahol jedlo. Keď boli dobre najedení ľahli si na chladnú zem na ktorej jediné, čo malo svoju výhodu bola tráva ktorá im tu zem robila aspoň o trochu mäkšiu. Sakura sa pobrala do ríše snov pomerne rýchlo no Naruto neprestajne musel myslieť na Ino. Jeho myšlienky pokazil divný šuchot ktorý vychádzal z kríkov ktoré boli neďaleko Sakury. Myslel si že to je len neškodný vánok no nezdalo sa mu prečo nešuští aj iný krik a tak sa tam šiel pozrieť. Zpoza veľkého kríku svietili malinké neškodné očičká ktoré akoby zámerne sa snažili Narutovi povedať aby tomu tvorovi dal najesť a napiť. Naruto neváhal a hneď do misky odkrial kúsok chleba a do druhej misky načrel vodu. Tvorček ihneď vystúpil z kríkov a priplazil sa k jedlu. Na Narutove prekvapenie to bol naozajstný malý drak. Bol celkom maličký a hlavu mal ledva ako Narutovu päsť, no zato bol veľmi rozkošný a akonáhle dojedol akoby z vďaky skočil Narutovi do náručia a hľadel mu do očí. Naruto situáciu využil a pozorne si ho začal prezerať. Dráčik mal malinké šupiny bledo modrej farby a na krku mal prezmenu tmavomodrú farbu ktorú mal aj na konci očí. Mal dlhý chvost na ktorom boli jemné pichliače, čo končili až pri ušiach. Na začiatku ich mal veľké a smerom ku chvostu sa pichliače zmenšovali. Mal aj veľké očičká ktoré by mu mohol ich rozkošnosťou a krásou každý závidieť. Keď Naruto pohladil dráčika, zistil, že aj šupiny sú zamatovo jemné. Na nose mal tiež malý výčnelok rohu a krásne malé a biele no dosť ostré zúbočky a z úst vypúšťal jemnú vôňu podobnú niakej nádhernej kvetine a keď sa Naruto tej vône nadýchal odpadol do sladkého spánku. Ráno sa zobudil s pocitom že dráčka u seba už nemá, no keď sa obhliadol zbadal, že Sakura už malého prisťahovalca našla a liala mu vodu.
,,No Naruto už vieš, ako ho nazveš?"
,,Áno." poznamenal Naruto a pozrel sa na dráčka ktorého to zjavne tiež zaujímalo a tak odvrátil zrak od jedla a pozrel sa na Naruta...
,,Bude sa volať Leon."
,,Leon? Zaujimavé, no ešte viac by ma zaujímalo ako si na to meno prišiel, no to teraz nie je dôležité. Vjtaj medzi nami Leon."
Dráča Sakurin úsmev opetovalo a zo samej radosti dostalo štikútku, no nie obyčajnú ale začalo chrliť oheň.
,,Hej hej Leon, skôr než podpáliš les, radšej sa napi..."
Dráča sa napilo a hneď sa pobralo miernim krokom preč.
,,Hej Leon kam ideš?" Dráča sa pozrelo na obálku ktorá bola na zemi a potom na Naruta.
,,Rozumiem a súhlasím mali by sme už ísť no zaujímalo by ma odkiaľ ty vieš kam ideme." Leon sa usmial a kráčal ďalej. Naruto dal rukou Sakure signál ktorý znázorňoval odchod. Sakura sa zbalila a šla za nimi....