Veľká Noc u Akatsuki

Pomaly otvorila jedno oko. Potom druhé... Jemne odsunula perinu, nenápadne sa obzerajúc.
„Tentokrát nie... tento raz ma nedostanú...“ mrmlala si pod nos. Tento rok to bude iné... Nedám sa nachytať len tak ľahko! A naviac, dôrazne som ich varovala...
Zvesila nohy z postele a stúpila do...
„Aaaaach!“ domom sa ozvalo hrôzostrašné zajačanie. „Zabijem vás! Zabijem!“ hulákala Konan naštvane. Momentálne stála v lavóry plnom studenej vody, ktorý bol nenápadne ukrytý hneď vedľa jej postele. Nemohla si ho všimnúť... tom sa spoza dverí ozval pridusený smiech a tlesknutie. Konan nasrdene vyskočila z lavóra, hodila na seba župan a náhlila sa k dverám. Zúrivo rozrazila dvere a ocitla sa priamo pred vysmiatym Deidarou a Sasorim, ktorí si práve ťapli do dlaní.
„Ste normálny?!“ vybehla na nich.
„Aj ja ti prajem dobré ráno,“ zazubil sa na ňu Deidara.
„Nechaj si to!“ odvrkla. „Čo si myslíte že robíte? Ja som vás varovala!“
„Konan, srdiečko...“ zaliečal sa jej Sasori a dokonca sa pokúsil chytiť ju za plece... Odpoveďou na to mu bol mierny pohlavok...
„Konan, prosím ťa! Je predsa Veľká Noc! Je to naša povinnosť!“ snažil sa ju Deidara presvedčiť, zatiaľ čo si Sasori šúchal červené líce.
„Povinnosť?! Áno?!“ začala Konan ale zasekla sa, rozumné argumenty jej nijako došli. Tak našich jedincov aspoň zasypala hŕbou všemožných nadávok. Ale na všetko Deidara reagoval úsmevom. To ju rozpálilo do biela...Zbehla do izby pre lavór, vrátila sa s ním na chodbu. Deidara bol práve pohrúžený do rozhovoru so Sasorim.
„Deidík?“ ľúbezne naňho zavolala. Deidara sa okamžite otočil, ten láskyplný tón sa mu hneď nezdal... To ale nemal robiť. Konan sa okamžite rozohnala a celý obsah lavóra na nich vychrstla.
„Aaaaaaah!“ zvolali Deidara so Sasorim zborovo.
„Si normálna?! Môj účes! Robil som ho celé hodiny!“ rozčuľoval sa Deidara a zúfalo sa chytal za mokrú hlavu.
„Nie! Nie! Voda! Preboha, veď vyklíčim!!“ bedákal Sasori a hneď aj šprintoval hľadať uteráky aby sa mohol vysušiť. Deidara bol na to podobne...Ešte stihol Konan počastovať pár nadávkami, potom zmizol na ďalšie štyri hodiny do kúpeľne. Tá si toho ale nevšímala, so svojím výkonom bola spokojná. Ale pri pomyslení na ďalších deviatich mužských členov jej už nebolo tak veselo. Vydýchla a pobrala sa do kuchyne.
Keď tam vošla, za stolom už sedel Kakuzu a raňajkoval. Prisunula si stoličku a s hlbokým vzdychnutím si k nemu sadla. Kakuzu odlepil oči od novín.
„Čo vzdycháš?“ premeral si ju pohľadom.
„No hádaj,“ Povedala nevraživo. „Nechápem, kto tento idiotský sviatok vymyslel! Musel byť úplne na hlavu!“ sťažovala sa. Kakuzu okamžite začal horlivo jesť a znova sa začítal do novín.
„Kakuzu?!“ zavrčala. „Dúfam že ty s tým nemáš nič spoločné! Inak si ma nepraj!“
Kakuzovi asi zabehlo, poriadne sa rozkašľal a chvíľu nemohol popadnúť dych. Potom sa napil a celý červený pokrútil hlavou. Konan zdvihla obočie, pochybovačne si ho premerajúc.
„Len aby...“ zamrmlala a pustila sa do jedla. Kakuzu sa tváril dosť zvláštne...snažil sa vyhýbať rozhovoru, jedlo do seba rýchlo nahádzal a čo najskôr sa pratal z kuchyne.
Konan nad tým iba krútila hlavou... Čo to s ním bolo?
Keď dojedla vstala, doumývala riad a pobrala sa von z kuchyne. Keď už bola na prahu zakopla o nijaký motúzik, ktorý tým nechtiac roztrhla. Vtom sa spoza trámu dverí nahol kýbeľ a zlial ju vodou. Chvíľu ostala úplne v šoku, nezmohnúc sa ani na slovo...
„Kakuuuzuuuu!“ zvrieskla a otriasla sa ako pes. Toto je moc...toto ste prehnali! Zúrila v duchu a vybehla s kuchyne. Rútila sa po chodbe, keď sa za ňou niečo ozvalo. Otočila sa a uvidela Tobiho, ktorý k nej bežal s korbáčov v ruke. V očiach sa jej zjavili plamene...
„Šibi ribi, mastné ryby, kus koláča...“ začal okamžite veršovať, pričom ju zľahka udieral korbáčom. Konan zafučala a zakrádala sa k nemu. Keď Tobi uvidel jej výraz, zaraz prestal.
Pomaly ustupoval pred zúrivou Konan. Tá mu vtom chytila korbáč a rozlámala ho na márne kúsky.
„Ak okamžite nezmizneš,“ zasyčala, „tak takto skončíš ty.“
Tobimu to netrebalo ďalej opakovať. Okamžite zdúchol...
Konan si vydýchla, obrátila sa a pokračovala vo svojej pôvodnej ceste. Toto im nehodlala odpustiť. Na konci chodby sa pred ňou objavili dvere...

Pein pokojne sedel vo svojej pracovni. Zvalený v kresle, nohy vyložené na stolíku a v rukách mierne šteklivý erotický mesačník. Práve žasol nad tou krásnou blondínou na dvojstránke, keď do pracovne ako bohyňa pomsty vtrhla Konan. Strhol sa tak, že skoro spadol s kresla. Rýchlo vrazil časopis do šuflíka na stole a posadil sa.
„Konan, nehovoril som že máš klopať?“ zamračil sa.
Modrovláska okamžite spustila, ignorujúc ho. „Toto ste prehnali! Neviem ktorý blbec ten sviatok vymyslel ale u nás sa rozhodne nebude oslavovať! Nie sme v materskej škôlke!“ zúrila.
Pein vzdychol a prešiel si rukami po tvári. Toto už predsa riešili...
„Konan, miláčik...“ začal zmierlivo. „Toto tu už predsa bolo.“
„No a?! To mi je úplne jedno!“ odsekla.
„Ale musíš to pochopiť...Je to naša mužská povinnosť.“ Snažil sa ju presvedčiť.
„Čo prosím?!“ zavrčala.
„Ale Konan...prosím ťa neber si to tak. Je to len jeden deň...a pre nás je to zábava.“
„Zábava?! Ale pre mňa nie!“ zhúkla. „Naviac je to úplná blbosť! Sme vražedná organizácia! Predsa nebudeme ako malé deti...“
To už Pein nepočúval. Zaujato sa hrabal v šuflíku, evidentne niečo hľadal. Potom s víťazoslávnym gestom vytiahol...svoj časopis.
To dokonca prerušila aj nadávanie Konan. Keď uvidela obálku časopisu Playboy, nebola zrovna nadšená. Naštvane zafučala a dožadovala sa vysvetlenia.
Pein zbledol, bleskovo schoval časopis do zásuvky a prehraboval sa ďalej. Po pár sekundách asi našiel čo hľadal. Diabolsky sa uškrnul a opäť niečo vytiahol. Teraz to bola...voňavka.
Vzápäti však zbledla Konan.
„To...to nemyslíš vážne...že nie...“ koktala.
„Ale Kony...no tak!“ zvolal vyškierajúci sa Pein.
„Ty...to mi nemôžeš urobiť! Ani to neskúšaj!“ zvolala hystericky. Pein ju nepočúval, bol ako v tranze...Voňavka v ruke a s miernym psycho výrazom sa blížil k Konan.
„Konan...iba trošku...je predsa Veľká Noc! Musím to urobiť, aby si bola pekná po celý rok!“
zaliečal sa. Konan začala ustupovať, pričom naprázdno otvárala ústa...zrejme jej došli slová.
„Ahhhh! Neznášam vás! Ste hnusné, mužské hovedá!!“ zhúkla napokon a vyrútila sa z dverí.
Na chodbe sa ešte zrazila s Hidanom, ktorý niesol striekaciu pištoľku. Hneď čo ju uvidel zamieril a...
Konan mu vrazila poriadnu facku. Bol s toho taký šokovaný, že mu pištoľka vypadla z rúk.
„A to bolo za čo?“ pýtal sa, šúchajúc si boľavé líce.
Konan sa neobťažovala mu odpovedať. Zvrtla a kráčala k východu. Otvorila dvere a vyšla von do studeného počasia. A potom sa pobrala...nevedela kam, ale hlavne preč od tých idiotov. Šla asi pol hodinu, keď narazila na jeden zatuchnutý bar. Už zvonku bolo počuť, ako sa z neho ozýval smiech.
„A prečo vlastne nie?“ zamrmlala a vošla dnu. Chvíľu nič nevidela, keďže dym s cigariet bol príliš hustý. Zakryla si rukou nos a podišla k barovému pultu kde si aj sadla.
Okamžite sa k nej prirútil nijaký spitý, nechutný starec.
„Ahooooj kočka...“ ozval sa a ledva sa držal na nohách. „Čo ty tu tak sama?“ dotieral a dokonca sa pokúsil Konan položiť ruku okolo pliec. Tá na neho pozrela smrtiacim pohľadom a strelila mu päsťou medzi oči. Starec okamžite odpadol na dlážku.
„Tak. A máš čo ti patrí.“ Povedala Konan sebavedome, spokojná sama so sebou.
„Takže slečna, čo to bude?“ pýtal sa chlapík stojaci za pultom.
„Dajte mi...“ zamyslela sa Konan. Toto bol náročný deň... „dajte mi pohárik vodky.“ Ozvala sa napokon. Barman sa uškrnul ale bez zbytočných kecov jej podal pohárik. Konan ho okamžite vypila na ex...Vyslúžila si tým obdivný piskot.
Za pol hodinu, po vypití niekoľkých pohárikov už bola Konan pekne ož...ehm...v dobrej nálade xD. (tancovala na stole s ostatnými chlapmi! Že sa nehanbí!xD) po toľkej tancovačke si teda musela ešte sadnúť a objednať ďalšie pitie. Vtom si k nej prisadla neznáma žena. Vyzerala dosť...no povedzme vyzývavo. Červený korzet jej prekrývalo len priesvitné čierne bolerko a pod koženou sukňou mala sieťované pančuchy.
„Takže čo ťa štve?“ spýtala sa a vyfúkla dym s cigarety, ktorú fajčila.
„Prečo by ma malo niečo štvať?“ povedala Konan nie príliš prívetivo. Nemala rada keď sa jej prihovárali cudzí ľudia.
„Lebo tu sama sedíš a piješ. To by šťastná žena nerobila.“ Premerala si ju pohľadom.
„No...povedzme že...všetci u nás chcú oslavovať Veľkú Noc. A nie je moc príjemné keď ťa otravuje deväť chlapov...“ spustila Konan a odpila si s pohárika. Vlastne ani nevedela, prečo jej to všetko hovorí...
Žena zdvihla obočie. Povedala naozaj deväť mužov? Začala dúfať, že sú to jej synovia...
„Ahá.“ uškrnula sa. „Len to?“
Konan na ňu naštvane pozrela. „Len to? Ty si to nevieš predstaviť.“
„Možno neviem ale...Tak prečo im to jednoducho neoplatíš?“
„Oplatím? A ako asi? Nadávky som skúšala...“ odvetila Konan sklamane.
„Nie tak,“ zasmiala sa žena. „Myslím normálne- Oko za oko...Veď dnes je pondelok. A zajtra je predsa utorok!“
Konan nahodia zvláštnu grimasu. Nechápala... „No a?“
„A v utorok je to predsa opačne! Ženy oblievajú mužov!“ zvolala triumfálne žena.
„Naozaj? To som nevedela!“ so záujmom povedala Konan.
„Heh...vidíš. Takže...“ prerušilo ju vrznutie stoličky. Konan sa bleskovo postavila a ponáhľala preč. Rýchlo žene ešte poďakovala. Tá sa iba usmiala a zahasila cigaretu...

Konan bežala naspäť k ich sídlu. Toto im nedaruje...pomstí sa! Zajtra bude jednoznačne zaujímavý deň! Uškierala sa v duchu...
Keď pribehla naspäť a otvorila dvere, čakalo ju prekvapenie. Všetci členovia Akatsuki stáli nastúpený v rade, tváriac sa veľmi ublížene. Vtom z rady vystúpil Pein.
„Vieš Konan, chceme sa ti ospravedlniť. Uvedomili sme si ako sa asi cítiš...“ začal precítene rozprávať. „A tak ti ako odškodné chcem dať toto...“ dopovedal a spoza chrbta vytiahol fľašku. Konan sa zatvárila šťastne ale v duchu hromžila...ďalší alkohol je už rozhodne nebolo treba. Poďakovala sa a povedala, že si fľašku môžu otvoriť, lebo ona už ide spať. Akatsuki celý šťastný ju okamžite poslúchli...
Konan sa zatiaľ vyparila hore. Toto je vyhovovalo...Oni budú dole oslavovať kým to je pripravím...
Konan sa uškrnula a začala zháňať veci. Potom uskutočnila svoj plán...
Keď sa ešte o pol dvanástej zdola ozývali hlasy, Konan už bola skoro hotová. Ešte pár drobných úprav...Ale plán sa jej podaril. Úspešne namontovala Deidarovi sprchu nad posteľ, Hidanovi dala do postele mokré periny, Peinovi navoňavkovala všetko jeho oblečenie a izbu príšerne smradľavým parfémom...Takto pochodili všetci členovia Akatsuki. Potom, so spokojným pocitom si o pol tretej išla ľahnúť. Ostatní ešte dole asi oslavovali...nevedela kedy išli spať. Ale ráno ju zobudil ten najkrajší budík, aký si mohla predstaviť. Zobudilo ju deväť mužských výkrikov...