Život v Akatsuki (láska a utrpenie) part 2

"Sasuke!" kričala Yumi a otvorila dvere na Sasukeho izbe.
"Nie je tu. Nevieš kde by mohol byť? Má nejaké obľúbené miesta?"
"Noo..videl som ho niekoľkokrát pri jaskyni za vodopádom."
"Tak poďme." Yumi chytila Deidaru za ruku a spolu sa pohli, no po chvíli Yumi zastala.
"Oh...prepáč, neuvedomila som si to." ospravedlinila sa Yumi.
"To nič." usmial sa Deidara a dodal: "Ideme?"
"Jasne."

Zatiaľ, čo Yumi a Deidara bežali k jaskyni, sa Karin pomaly upokojila.
"Nemôžem uveriť, že práve ona preplakala trištvrte hodiny." Konanine premýšľanie prerušilo jemné oslovenie.
"Konan?"
"Áno, zlatko?"
"Ja neviem čo si mám myslieť, povedal, že ma miluje, tak prečo mi to nepovedal skôr?"
"Vieš, po vyvraždení jeho klanu sa uzavrel do seba a má veľké problémy s vyjadrovaním citov. Určite si si to všimla."
"Áno, ale...hrozne ho teraz nenávidím, ale nedokážem bez neho žiť."
"Tíško..Viem, ako sa cítiš. Mala by si si pospať, aspoň nato prestaneš myslieť, dobre?" Konan Karin pomaly zdvihla a spolu zamierili ku Karininej izbe. Karin si ľahla do postele a Konan ju zakryla.
"Chceš, aby som tu s tebou zostala?"
"Nie, chcem byť teraz sama, ak ti to nevadí."
"V poriadku, len sa dobre vyspi." Konan ju ešte pohladila po vlasoch a potom odišla.
"Prečo som bola taká sprostá? Teraz ma nenávidí. Už ma nebude mať rád, keby som sa len trocha pokúsila zabojovať, určite by ma odpískal, nebudem ho už nikdy mať, tak načo žiť? Svet je bez neho ako nekonečná tmavá miestnosť, v ktorej je len samota, bolesť a utrpenie. Bez neho to nejde, už nechcem žiť!" Karin začala znova plakať, zo šuflíka vytiahla kunai a naruku si vyryla nápis LOVE IS PAIN a hneď potom si prerezala zápestie. Cez slzy v očiach videla len veľkú červenú škvrnu na prikrývke a pritom cítila, ako jej slzy dopadajú na ranu. Touto bolesťou sa oslobodila od bolesti zo straty Sasukeho. Netrvalo dlho a pomaly začala upadať do bezvedomia.
"Karin...!" pokúšal sa ju prebrať vyplašený Suigetsu. Sukuyomi počula krik, a tak bežala za hlasom.
"Preboha, čo sa stalo?" vyplašila sa Sukuyomi, zdvihla Karininu ruku a pozrela sa bližšie na ranu. Karin bola celá bledá a studná.
"Bude v poriadku?" spýtal sa Suigetsu so strachom v hlase.
"Nebudem ťa klamať, srdce jej bije nepravidelne a slabo, stratila veľa krvy, pokúsim sa jej ranu vyliečiť a nahradiť stratenú krv." Sukuyomi začala Karin ošetrovať. Po dlhej dobe sa jej podarilo nahradiť stratenú krv.
"Už je mimo nebezpečia, nehradila som jej stratenú krv, srdce už bije pravidelne, ale je dosť možné, že si nebude pamatať niektoré veci a osoby."
"P-prečo?"
"Ako som už povedala, stratila veľa krvi, srdce bilo slabo a krv sa nedostala až o mozgu a nebol prekrvený, vtedy nastáva dočasná strata pamati, ale neboj sa, časom sa jej pamať vráti."
"Kedy asi?"
"To nevie nikto, môže to trvať týžden, mesiac, ba dokonca aj niekoľko rokov." po týchto Sukuyominých slová Suigetsu zosmutnel. (už vás asi napadlo, že on je do Karin ).
"Suigetsu...?"
"Áno?"
"Nebuď smutný, dostane sa z toho, budem robiť všetko prto, aby sa jej pamať vrátila čo najrýchlejšie."
"Sľubuješ?"
"Sľubujem, ale teraz to choď povedať Peinovi."
"Isteže."

Sasuke sedel na veľkom kameni a premýšľal.
"Čo to bolo za pocit? Nič také som ešte necítil. Neviem si to vysvetliť, asi som Karin naozaj nemiloval, preto mám asi taký pocit oslobodenia, ale čo to bolo za chvenie pri bozku so Sukuyomi? Žeby láska? Nie...Veď tu nie je dlho, tak rýchlo by som sa nezalúbil."
Sasukeho myšlienky sa rozplynuli v okamihu, keď začul Deidarov hlas.
"Sasukéééé...." kričal Deidara a skočil priamo pred Sasukeho. Yumi dlho neváhala a tiež skočila pred Sasukeho.
"Čo tu chcete? Chcem byť sám." frflal Sasuke a pozrel na nich hladným pohľadom, no oni ho ignorovali.
"Sasuke, vyrozprávaj sa, bude ti lepšie." riekla Yumi jemným hlasom a posadila sa vedľa Sasukeho.
"Viete, ie som si už istý ničím. Vynadal som Karin a vôbec to neľutujem, práveže som rád, že som sa jej zbavil. Strašne sa mi odcudzila a znechutila, ale keď som pobozkal Sukuyomi, tak som mal taký zvláštny pocit, začal som sa chvieť, neviem to presne popísať." Yumi sa po jeho slovách zasmiala.
"Prečo sa smeješ?" urazil sa Sasuke a pozrel na ňu prísnym pohľadom.
"Si zaľúbený!" usmiala sa Yumi.
"Nie, nie som, takýto pocit som nemal, keď som bola zamilovaný do Karin."
"Ale ty si Karin nebozkával, však?? Preto si nemal taký pocit, hovorím ti, že si sa zaľúbil do Sukuyomi."
"Ale nie, ona sa mi nepáči."
"Tak potom sa ti páčia jej bozky a časom ju začneš milovať, uvidíš." Yumi chytila Sasukeho za ruku a postavila ho.
"Možno máš pravdu." Sasuke sa pokúšal usmiať.
"No tak vidíš, všetko príde časom." Yumi sa tiež usmiala, chytila aj Deidaru za ruku a takto sa chceli presunúť do Akatsuki úkrytu. Prvý kilometer bolo ticho. Toto ticho prerušil nejaký krik.