Sbohem se nedává navždy 008 - Už nie som dieťa

Itachi sa otočil s Rain v náručí a už chcel odísť no v tom niekto za nimi zakričal.
„Tak to teda nie mladá dáma!“

V Akatsuki sídle Pein spovedá Naruta o jeho najnovšej misií.
„Takže tvrdíš, že Itachi má nejakú frajerku? To sa mi nezdá. Nepodobá sa to naňho. Vždy mal len chvíľkové pobavenia.“
„Len kvôli “pobaveniu“ by nešiel tak ďaleko. Musí v tom byť niečo viac.“
„To dáva logiku. Každopádne musíme zistiť s kým sa to stretáva. Chcem vedieť čo je to za ženu a prečo sa s ňou Itachi stýka, preto ho budeš naďalej sledovať.“
Naruto len kývol, že rozumel a zmizol vo dverách. Pein ešte chvíľu sledoval miesto kde pred chvíľou zmizol Naruto a potom z tajomným výrazom v tvári sa obrátil ku kope papierov na jeho stole a ubolene si povzdychol.

Už sa tomu čiernovlasému mužovi nebránila. Aj keď ani nevedela ako sa volá, vedela, že brániť sa by aj tak nemalo zmysel. Mal nad ňou až príliš veľkú prevahu aby sa vôbec odvážila vzdorovať. Koniec koncov, celkom sa jej to čo s ňou stváral páčilo. Vlastne viac než len to.
Úplne mu prepadla. Síce to nedávala veľmi najavo ale nejakým spôsobom ju očaroval. Nechcela si to priznať ale bolo jej s ním dobre. Pri ňom sa cítila tak voľná a slobodná, nemusela myslieť na všetky problémy, ako už dlho nie. Naposledy sa tak cítila keď........ ešte žila zo svojím otcom. Smutne si spomenula na Naruto. Čo asi teraz robí? A čo by asi robil keby zistil, že Sakura....... .
Sasuke si všimol jej zmenu nálady, vedel vyčítať z jej pohľadu, že ju niečo trápi. Ale počkať! Odkedy jeho zaujímajú cudzie problémy? Nemohol sa ale ubrániť pocitu, ako keby jej chcel pomôcť. Síce nechápal kde sa to v ňom berie ale stále ten pocit narastal. Ani nevedel čo to je za pocit...nikdy nič podobné doteraz necítil.
„Ako sa vlastne voláš?“ doteraz nepoznal jej meno.
Rýchlo sa prebrala zo zamyslenia.
„Daisa.“ potichu a stručne odpovedala.
„Hm.....kde som to meno už počul?“ zamyslel sa Sasuke ale za chvíľu to nechal tak a rozmýšľal nad inými vecami. Jedna vec je jasná. Musia odísť z Konohy. Je preňho príliš nebezpečné tu dlho zostávať. Ale čo s ňou?
Zahľadel sa na Daisu. Niečo mu napovedalo aby ju zobral zo sebou.
Náhle sa postavil, obliekol si župan a vyšiel z miestnosti.
Daisa len prekvapene hľadela na dvere. Ani ich nezamkol. Teraz mala šancu na útek. Ale keď sa nad tým zamyslela, načo utekať? Doma ju aj tak nečakalo nič príjemné. Asi by nezniesla ďalší pohľad na mamu zo Saiom, ešte stále bola za to čo urobila na ňu naštvaná a mimo to, tu jej bolo dobre. Tu mala jeho. Aj keď občas pôsobil strašidelne, cítila, že on jej neublíži.
Opatrne vstala z postele pozbierala svoje oblečenie a začala sa obliekať. Nemôže tu byť nahá donekonečna.
Zatiaľ Sasuke len v župane smeroval ku provizórnej klubovni kde bol zvyšok týmu. Bez klopania vtrhol dnu. Všetci sa otočili tým smerom a keď uvideli polonahého Sasukeho ako vletel do miestnosti pričom sa mu zasekol župan do dverí ako ich v rýchlosti zatváral.
Juugo sa zatváril na spôsob „Ach jaj!“ , Suigetsu zase „Ten to musel riadne roztočiť keď už ani poriadne nevie ako zatvoriť dvere!“ a v duchu sa smial a Karin bola naštvaná, že si to rozdával s niekým iným ako s ňou.
Sasuke celý červený od hanby rýchlo vytrhol župan z dverí a sadol si do kresla oproti.
„Zajtra odchádzame z Konohy.“ Oznámil im.
„Konečne! Už som sa začínal nudiť.“ Potešil sa Suigetsu a spolu s ním aj Juugo a Karin, ktorú zase potešilo, že konečne bude mať Sasukeho len pre seba.
„A so sebou zoberieme ešte jedno dievča.“ Dokončil vetu Sasuke.
„ČO!!!!“ neudržala sa Karin. Konkurenciu by nezniesla. Čo to má znamenať?
„Máte s tým niekto problém?“ s výhražným tónom sa ich spýtal Sasuke a zvlášť sa pozrel na Karin. Tá sa snažila ako tak namietať ale Sasuke Karinine námietky úplne ignoroval ako keby ani neboli. Ostatným dvom to bolo celkom jedno.
„Takže, keďže to nikomu nevadí“ prísne sa pozrel na Karin „zajtra ráno odchádzame.“ nekompromisne dopovedal svoj verdikt a odišiel späť za Daisou.
Karin len stála ako obarená a nemohla uveriť tomu čo práve povedal Sasuke.

„Tak toto teda nie mladá dáma, pokiaľ viem si ešte neplnoletá a ty“ cudzinec prešiel pohľadom na Itachiho „sa mi ešte budeš zodpovedať. Tu ide o dobro mojej dcéry!“
Obidvaja, Rain aj Itachi sa okamžite prekvapene otočili.
„Naruto?!“ Itachi bol zo začiatku prekvapený, ale to netrvalo dlho. Položil Rain na zem a postavil sa pred ňu ako keby ju chcel chrániť pred Narutom.
„Máš problém?!“ pohrozil Narutovi.
„Áno, mám. Nenechám ťa aby si mojej dcére zničil život!“ nedal sa Naruto zastrašiť.
Rain vycítila napätie tak rýchlo prebehla medzi nich. Nechcela aby sa hádali. „Tak to by stačilo vy dvaja! Ja viem sama čo je pre mňa najlepšie.“
„Ale nevieš!“ otočí sa Naruto na Rain. „Nevieš aký je svet pre teba nebezpečný, hlavne keď si v tomto stave.“ a významne poukázal na jej brucho.
„O-odkiaľ to vieš?“
„Odkiaľ asi?! Mal som rozkaz aby som sledoval Itachiho, takže som si vypočul celý váš *srdcervúci rozhovor*.“
„Počkať.“ zamiešal sa do rozhovoru Itachi „Pein ma dal sledovať?“
„Áno.“ namrzene a jedovato odpovedal Naruto.
„Asi som nebol dostatočne opatrný.“ skôr sám pre seba si povedal Itachi. „už kvôli tomu by bolo dobré aby sme čím skôr ušli. Niekam ďaleko.“ naliehavo sa otočil na Rain.
„No tak počkať! Ja s tým nesúhlasím. Nemôžeš byť taký sebecký voči Rain a zničiť jej takto život! Ešte nie je ani dospelá!“ oponoval takému plánu Naruto.
„Oci.“ oslovila jemne Naruta. Pri tom slove sa Naruto mierne zachvel. „Sama to tak chcem. Neboj sa toľko o mňa. Budem v poriadku. Itachi ma ochráni.“
„Zdá sa, že moja malá dcérka vyrástla a je z nej rozumná žena.“ Naruta Rain tak dojala až uronil jednu slzu šťastia. „Som na teba hrdý.“ a jemne jej prehrabal vlasy.
„Ďakujem Tati.“ a objala ho. Trochu ho to prekvapilo ale po menšom váhaní ju tiež objal.
„Mali by sme už ísť.“ prerušil ticho Itachi.
Rain odstúpila od Naruta a posledný krát sa mu zahľadela do očí. Po chvíli sa otočila a odišla za Itachim.
„Rain!“ zakričal ešte na ňu Naruto.
„Áno?“ otočila sa späť.
„Ako sa má……Sakura?“ nesmelo sa opýtal a pritom nasucho prehltol jej meno. Keď je už tu, aspoň zistí ako sa jej vodí, pomyslel si.
Rain viditeľne posmutnela. Spomenula si na mamu so Saiom a na ich bozk. Nechcela mu tú smutnú správu povedať ona. Nech mu Sakura povie sama čo cíti.
„Choď sa za ňou radšej sám pozrieť. Bude to tak najlepšie.“ dopovedala a odišla s Itachim preč.
Naruto ostal sám. Síce nechápal ako to myslela ale nelámal si tým veľmi hlavu. Koniec koncov Rain má pravdu.
„Keď už som tu, mám jedinečnú šancu ísť za Sakurou.“ s touto myšlienkou sa vydal smerom ku Konohe.