Láska na počkanie 2.

,,Ahoj, ehmmm... no viem, že je asi veľa hodín a ty už dávno spíš, ale chcel som sa Ťa opýtať...´´
Vetu nestihol dokončiť, pretože Lyra do telefónu prekvapene zvolala: ,,Kto do čerta ste? A ako to, že mi voláte o jednej v noci?´´
,,Nooo, to som ja Izumo... hmm starý otec mi dal tvoje telefónne číslo a... no nevydržal som už dlhšie čakať až do rána. Chcel som sa Ťa opýtať, či máš zajtra ráno čas... Viem, viem volať o jednej v noci nie je práve najvhodnejšie ale, no, proste som nevydržal. Veď hovorím. No tvoju odpoveď myslím poznám, takže...čau....nebol to dobrý nápad....píp píp píp
,,Nie počkaj Izu...mo.´´ No skvelé. Najúžasnejší chalan na svete mi volá v noci, pretože nevydrží do rána a ja ho nechám zložiť. Ja tuším naozaj nie som normálna. (po chvíli zaspala)

Slnečné lúče prenikajú cez riedku záclonu zavesenú na obloku, z ktorého je skvelý výhľad na celú Kusitchi (Kusiči- dedina ninjov). Lyra sa už pomaly prebúdza. Pozrie sa na digitálny budík na nočnom stolíku.
Ó nie, 7:58!! Ona zaspala! Dnes si chcela dať rozcvičku skoro ráno aby bola v kondícii. Na šťastie tréning dnes nemala. Vlastne ho už máva veľmi zriedka. Má už 16 rokov. Takže tréningy nemala u koho mať. Už bola Jounin takže ich už mala za sebou dosť.
Vstala z postele, ponaťahovala sa a vydala sa do skrine na prieskum. Vo chvíli keď otvárala dvierka, niekto zazvonil. Bola len v nočnej ,,mini´´ košieľke a tak na seba rýchlo hodila župan a ponáhľala sa otvoriť. Stlačila kľučku a otvorila dvere.
Stál tam poslíček kvetinárstva ,,Foun Flawouer´´ a zdvorilo odrecitoval svoj text odovzdal jej zásielku a uháňal preč. Zostala tam stáť ako prikovaná. Až po niekoľkých minútach (hoci jej sa to zdalo ako hodiny) omámene zatvorila dvere a položila krásne červené ruže. V tejto chvíli sa nedokázala na nič sústrediť. Ten poslíček bol jej brat! Síce dobre zamaskovaný, ale veď preto tak utekal. Ale čo tu ten robí? Veď on aj jej celá rodina zostali v Konohe.
Po chvíli sa donútila premýšľať zdravím rozumom a vzala kvety. Nadýchla sa ich nádhernou sviežou vôňou a zaborila si do nich tvár. No nosom narazila na niečo pichľavé a tvrdé. Zistila, že je to malý ružový papierik na ktorom stálo: ,,Láska na prvý pohľad´´

Nechápala tomu. Nevedela o tom, že by tu mala nejakého ctiteľa. Jediný, koho tu zatiaľ poznala bol Izumo a Majster Hokage. No ale Izuma poznala sotva dvadsaťštyri hodín. Jej sa veľmi páčil, ona by mohla hovoriť o láske na prvý pohľad ale on? Veď on má iste na každý prst dvadsať dievčat, ktoré okolo neho pobehujú slintajúc a klipkajú mihalnicami, akoby im niečo spadlo no oka, ale myslia si, že je to očarujúce.. Tak teraz naozaj netušila o koho sa mohlo jednať. Ale stále jej vŕtalo v hlave, prečo je jej brat v Kusitchi... Keď sa obliekla, umyla a všetko ostatné, niekto na dvere zaklopal znova. Tentoraz to nebol poslíek ale...
,,Ahoj´´ povedal usmiaty od ucha k uchu Izumo, ,,myslel som si, že by sme mohli skočiť na rámen, ak si ešte neraňajkovala.´´
Lyra tam len stála a hľadela na neho ako na ducha, no po chvíli sa prebrala vydala zo seba niečo ako: ,,Áno to by bolo super..´´
,,No tak načo čakáš, poďme!´´ zvolal a vydali sa na cestu.