Arigato, Naruto - 1.Akai v Konohe

Naruto sa vracal z misie, na ktorej bol spolu s Kibom a Nejim. On jediný sa vracal do Konohy, pretože tí dvaja šli priamo odtiaľ na miesto stretnutia s Leem, aby vyrazili na ďalšiu cestu. Naruto sa len ťažko dal od Tsunade presvedčiť, že je v jeho záujmu vrátiť sa. Nakoniec uveril, že tá misia nie je dôležitá a on omnoho lepšie využije čas vymýšľaním nových techník.
Avšak niečo sa mu prihodilo cestou späť.
Alebo skôr niekto.
...
Stalo sa to, keď kráčal po ceste. Nechcelo sa mu ponáhľať sa späť, ale napriek všetkému, toto predsa len nečakal. Z lesa, ktorý bol vedľa chodníka, vybehla postava, zakopla a zvalila sa priamo pred neho. Keď sa usadil prach, Naruto zistil, že je to dievča. Pomaly vstalo. Malo červené tričko bez rukávov a krátke čierne nohavice. Vlasy dlhé asi po lakte boli jemné a lesklé, ich farba bola niečo medzi bronzom a meďou. Keď sa pozrela naňho, zbadal jej žiarivo zelené, no teraz zaslzené oči.
Z lesa vybehol aj nejaký chlap. Keď zbadal Naruta, mal sebavedomý úškrn, ale akonáhle sa objavili klony, bez vyjadrenia akejkoľvek emócie sa stiahol späť. Bolo jasné, že je Shinobi, ale bol pomerne dosť unavený.
Naruto sa obrátil k dievčaťu; stále sedelo na zemi.
„Kto si?“ spýtal sa.
Ona naňho hodnú chvíľu iba pozerala, kým odpovedala: „Akai“
„Tak dobre, Akai. Ja som Naruto Uzumaki! Je ti niečo?“
Zvedavo na ňu pozeral. Vystrel ruku, že jej pomôže vstať, ale ona tam iba sedela.
Náš nevšímavý blonďáčik si všimol krv. Dievča sa sotva badateľne chvelo a práve keď otváral ústa, aby sa jej niečo spýtal, stratila vedomie.
Vyložil si ju teda na chrbát a uháňal do Konohy.
...
„Naruto!“ Tsunade bola rozčúlená.
„Nemohol som ju tam nechať!“ bránil sa.
Niečo pravdy na tom bolo. Tsunade vzdychla. „Tak dobre. Ale iba pre tentokrát. Keď sa zotaví, pôjde preč!“ vyhlásila Hokage.
Naruto sa bez poďakovania rozbehol po chodbe nemocnice.
...
Ďalší deň večer sa dievča zobudilo. Hrozne ju bolela hlava. Hľadela na strop svojej nemocničnej izby a vôbec nič nechápala. Bolo jej príjemne teplučko pod prikrývkou a taktiež akoby ju opustili všetky starosti. Chcelo sa jej spať, aj keď to bolo to, čo robila doteraz.
Začula chrápanie. Niekto bol na vedľajšej posteli. Lenivo otočila hlavu. Uvidela toho chlapca, pred ktorým sa tak rozpleštila. Bola zmätená. Čo tam robil on?
Ešte asi hodinu ho hypnotizovala pohľadom. Nebola schopná ničoho iného, len naňho bezducho civieť. Nie že by pramienok slín, ktorý mu stekal z huby, nebol nesmierne zaujímavý, ale nejako nedokázala odtrhnúť pohľad. Vyrušilo ju až to, že sa zobudil.
„Huh? Ty si hore?“ pozrel na ňu rozospato.
„...si hej,“ odvetila.
„Super, nie si hladná?“
„Aj áno,“ pritakala.
Naruto sa začal obzerať, ako keby dúfal, že tu niečo uvidí.
„Naruto?“
Pozrel na ňu.
„Kde sme?“
„V Konohe!“ oznámil hrdo.
„Ale... prečo som tu... ako...?“
„No, veď ja som ťa priniesol. Bola si zranená, vieš?“
„Ah. Áno. Vďaka,“ zamumlala a zahľadela sa von oknom. „Chcela by som ísť na čerstvý vzduch.“
„Poď so mnou!“ zvolal Naruto. Aj on bol totiž hladný.
...
Pred oboma bola miska ramenu. Naruto hneď príkladovo zbaštil obsah tej svojej, na čo Akai urobila to isté. Takto zjedli ešte dve ďalšie porcie, pričom sa na sebe občas zasmiali, aj keď sa vlastne nerozprávali. Potom jej Naruto ukázal Konohu. Bola nadšená. Avšak keď sa dostali k časti, ktorá vyzerala akosi opustene, Naruto sa zamračil a zmĺkol.
„Klan Uchiha,“ prečítala Akai. „Čo je s tým miestom?“
Naruto neodpovedal.