„Spravodlivá pomsta?!“ 03 – Kyuubiho chakra
3. kapitola : Kyuubiho chakra
Otvoril oči.
Zase tá temnota. Myslel si to.
Stál pred tou jemu dobre známou obrovskou bránou.
„Čo sa stalo tento krát?“ zahulákal.
Odpoveď nedostal hneď. U brány sa pomaly objavili veľké krvavočervené oči.
„Ty to nevieš?“ zavrčalo posmešne spoza brány.
Naruto len bezmocne pokrčil ramenami.
„Umieraš.“ odpovedal jednoslovne démon.
„Aha. Myslel som si.“ povedal vyrovnane skôr pre seba ako pre démona.
„Ja viem, že to je asi pre teba blbá otázka, ale prečo ma nevyliečiš?“ spýtal sa.
Snažil sa byť slušný, aj keď vedel, že Kyuubi nebude. Byť k nemu drzý by mu v tejto chvíli veľmi nepomohlo.
„To nie je moja chyba. Predovšetkým si za to môžeš sám.“ zavrčal.
„Nemôžem použiť chakru. Ten prekliaty Uchiha ju nejako blokuje. Keď ťa viezli na operačku trochu som ťa vyliečil, inak by si bol už mŕtvy. Lenže on sa hneď vrátil a ....“
„Počkaj... nič nechápem. Radšej mi to povedz pekne od začiatku. Predovšetkým to so Sasukem. Naposledy si pamätám, že sa snažím zložiť pečate a dostať sa k Hokage. Predpokladám, že sa mi to nejakým zázrakom podarilo.“ konštatoval Naruto.
Kyuubi sa netváril dvakrát nadšene.
„Hej, hej. Neviem či naschvál, či nechtiac si premiestnil aj toho Uchihu. Potom ťa operovali a ten parchant na chvíľu zmizol. Ak mám pravdu povedať, tí medici ti veľmi nepomohli. No a potom sa objavil znovu. Teraz sedí hneď vedľa teba aj s tým ružovlasým dievčaťom s tvojho tímu.“
„Čože? Počkaj, chceš mi povedať, že Sasuke a Sakura sedia pri mojej posteli? Hmmm.....nevedel som, že prenesiem aj Sasukeho. Vlastne mi to ani nenapadlo, ale aj tak. On neodišiel, ale sedí pri mne?“
„Veď to vravím. Preto ťa neliečim. Na tvojom. ... vlastne našom mieste by som nebol taký naradovaný. Pokiaľ nepotlačí svoju chakru alebo nevypadne, tak určite zomrieš. A ja s tebou. A prestaň sa tak debilne usmievať. Ide nám predsa o život!“ rozčuľoval sa Kyuubi.
Naruto mal dôvod pre úsmev. Splnil sľub, ktorý dal Sakure. Aj keď nechtiac, tak sa vrátil.
Ale Kyuubi má pravdu. Veľmi mu to nepomôže, keď teraz zomrie.
„Ako to, že tvoju chakru nikdy nepotlačoval, prečo až teraz?“ nedalo Narutovi.
Kyuubi sa hrôzostrašne zarehotal.
„Jeho chakra sa zmenila. Je oveľa zlovestnejšia ako keď mal dvanásť. Možno ešte zlovestnejšia než tá moja.“
Naruto tomu neveril. Neveril, že existuje horšia chakra ako táto.
„Keby som sa prebudil, tak by som mu mohol povedať, aby potlačil chakru. Prečo sa sakra nepreberám?“ spýtal sa netrpezlivo.
„Stratil si veľa krvi. Môžeš byť rád, že vôbec žiješ. Nedávajú ti veľké šance.“ odpovedal uštipačne démon.
„A nemôžeš ma vyliečiť mojou vlastnou chakrou aspoň tak, aby som sa prebral?“ napadlo ho.
Kyuubi zamyslene pozrel smerom nahor. To čo bolo hore Naruto nevedel, ale predpokladal, že sa démon iba zamýšľa nad tím, či je to možné.
„Ide to. Myslím, že tak na desať sekúnd by to mohlo stačiť. Ale keď to nestihneš, si stratený. Hm... a ešte by som ti asi mal povedať, že sa minimálne tri dni nepohneš.... budeš úplne bez energie. Len mu povedz, aby potlačil chakru. To snáď zvládneš aj ty.“
Naruto si ten tón nevšímal. Bol rád, že je niečo také vôbec možné.
Ale ešte... čo ak ....
„Ešte jedna otázka. Robí to Sasuke naschvál alebo potláča tvoju chakru nechtiac?“
Inak by to nemalo zmysel...... keby Sasuke neodišiel len preto, aby zomrel.
„To s určitosťou neviem povedať. Ale myslím, že nevie o tom veľkom množstve chakry, ktoré ho obklopuje. Nie je nejako zvlášť nadšený z toho, že si v kóme.“ skonštatoval Kyuubi.
Toto mu dodalo silu. Tak predsa z toho puta niečo ostalo.
Usmial sa.
„Ďakujem za všetko.“
Vážne mu bol vďačný. Aj keď to bolo aj v jeho záujme .... ale aj tak.
„Začni!“
Odbilo dvanásť hodín.
Bolo to už pätnásť hodín, čo bol v kóme a nevyzeral o nič lepšie. Vlastne bol v rovnako kritickom stave.
Sakura sa zobudila už o šiestej. Medzitým odbehla kúpiť niečo na jedenie.
Sasuke sa od Naruta ani nepohol.
Keď sa vrátila, stále tam sedel. Nevyzeral vôbec unavene. Skôr zamyslene.
Hokage zakázala všetkým, čo o Narutovi a Sasukem vedeli, hovoriť, takže o tom nevedel skoro nikto.
Stále núkala Sasukemu niečo na jedenie, ale nič si nevzal. Odkedy prišiel, nič nejedol. Vyzeralo, že ho trápia iné veci ako hlad. Aj keď nič nechcel povedať, bolo na ňom vidieť, že má o Naruta strach.
Asi dvakrát sa na nich prišla pozrieť Tsunade.
Dávala Sasukemu pár otázok, ale bolo to zbytočné.
Po tom čo na žiadnu neodpovedal, zavolala si Sakuru na chodbu a položila jej jednoduchú otázku.
„Pokúšal sa o niečo?“
Vedela, že nemyslí Naruta. Ten nebol v stave pokúšať sa. Možno akurát prebrať sa.
„Nie. Len tam sedí a...“
„Dobre, Hneď ako sa Naruto preberie tak ma zavolaj. Musím sa ho na niečo spýtať.“ povedala a odpochodovala preč.
Sakura tušila čo chce vedieť. Presne to, čo ona sama.
Vrátila sa do izby a odvtedy tu sedí a dúfa, že ešte uvidí tie oči nebeskej farby.
Iba jedna vec ju v tejto chvíli vedela potešiť. Myšlienka, že tím sedem je opäť pokope.
Presne ako jej Naruto sľúbil.
Z myšlienok ju prebudil pohľad na Narutovu ruku. Bola si takmer istá, že pohol prstami.
Mala pravdu. Sasuke si to tiež všimol. Obaja ho napäto sledovali.
Naruto napoly otvoril oči.
Na tvári sa mu roztiahol úsmev, keď zbadal Sakuru a pri pohľade na Sasukeho sa len predĺžil. Spomenul si však, že sa zobudil iba kvôli jednej vete.
Nevedel či to zvládne.
Pozbieral všetku silu čo mal a skoro šeptom povedal.
„Sasuke, potlač ...prosím chakru.“
Na viac sa nezmohol.
Zavrel oči a upadol znova do bezvedomia.
Sakura sa rýchlo priklonila k Narutovi a kontrolovala či je v poriadku.
Zmeravela a so slzami v očiach skríkla na Sasukeho.
„Urob čo hovorí!!!“
Nedýchal.
Aj Sasuke si to už musel všimnúť.
Vystrašene sa postavil zo stoličky, zavrel oči a sústredil sa.
Asi po desiatich sekundách začala Narutovo telo pokrývať Kyuubiho chakra.
Naruto pomaly otvoril oči. Na prvý pohľad to nevyzeralo dobre.
Cítil sa akoby mal telo v ohni. Strašne ťažko sa mu dýchalo. Okolo tela mal démoniu chakru a Sakura aj Sasuke na neho vystrašene pozerali.
Ale už cítil.
Cítil ako mu telom prúdi chakra. Ako ho všetko bolí. Ako sa napriek jeho snahe svaly nehýbu. Opäť sa začal usmievať.
„Ďakujem Sasuke. To pomohlo. O chvíľu budem v poriadku.“ upokojoval hlavne Sakuru.
„Som rada, že si spať.“ vyhŕkla Sakura, utrela si slzy a vrhla sa na Naruta.
Dlho ho však nedržala, lebo ju chakry začínala páliť.
„Au.“ zjajkla.
„Prepáč Sakura-chan, ale bez tejto chakry by som bol už vážne mŕtvy.“
Sakura vstala zo stoličky a ponáhľala sa k dverám.
„Musím ísť za Hokage. Nehýb sa! Za chvíľku som späť.“
Tie slova Narutovi pripadali trochu smiešne, vzhľadom k tomu, že sa hýbať ani zďaleka nemohol. Dokonca ani s Kyuubiho chakrou.
Keď Sakura zavrela dvere, svoj pohľad venoval už iba Sasukemu.
On nevydržal ten nevyčítavý pohľad.
Radšej by bol, keby zúril.
Vstal.
„Ty sa niekam chystáš?“ spýtal sa trochu sklamane Naruto.
Sasuke sa mu otočil chrbtom.
„Prepáč Naruto .... a ďakujem.“
Aj keď to nebolo bohvieaké ospravedlnenie, nikdy by si nepomyslel, že tieto slová bude počuť práve od neho.
Pohol sa smerom k oknu. Vyskočil na parapetu a .....
Pokračovanie nabudúce :P
Wow
Naozaj super dielik....uz a strasne tesim na dalsiii........
hehe...super
"Sme ľudia, nie ryby" - Itachi Uchiha
http://s7.bitefight.sk/c.php?uid=28056
Jej, tak to je tedy useknuté v úžasném místě No, nezbývá než čekat na pokračování
Quilibet fortunae suae faber
The Sealed Kunai - nejlepší dokončena Naruto FF
good díl píšeš krásně
Mňa by skôr zaujímalo čo bude Naruto robiť tie tri dni čo sa nebude môcť pohnúť
gooooooood diel
Moja FF Narutov návrat - chuuninská skúška <- DOKONČENÁ
ehm... som chlapec xD (píšem to tu pre istotu kvôli nicku )
Heh super díl
By mě zajímalo jestli se dozvíme co se stalo se Sasukem, že má takovou chakru