Tulákov Návrat 02: Krvavé Jazero v Hmle

„Nezastavíš ma Naruto, teraz už nie!“ skríkol Sasuke a spravil naňho niekoľko výpadov.
„Ja ťa nechcem zastaviť Sasuke, ja ťa chcem vyslobodiť!“ zvolal a oplatil mu rovnakou mincou.
„Vyslobodiť a odkiaľ, veď som slobodný, nevidíš?!“ a sústredil do čepele chidori a znovu zaútočil.
„Si slepý, čo nevidíš, ako si sa stal otrokom svojej vlastnej pomsty? Oslobodím ťa od nej raz a navždy, aj keby ma to malo stáť život!“ skríkol, sústredil do čepele svojho meča chakru a zaútočil.
Striedavo útočili a bránili sa, keď sa čepele ich mečov zrazili a obaja videli tomu druhému do očí. Sasuke zbadal v očiach svojho priateľa obrovský smútok. Zľakol sa a odsotil ich od seba.
Č...Čo...sa deje? Prečo má v očiach taký obrovský smútok? Čo sa chystá urobiť? Pomyslel si, keď v tom dostal odpoveď.
„Odpusť priateľu!“ zvolal Naruto srdcervúco a v očiach sa mu objavili slzy.
Sasukemu prebehol mráz po chrbte. Zdvihol meč a stál, neschopný spraviť čo i len krok a čakal. Nemusel dlho, pretože Naruto sa spamätal, utrel si slzy, zabodol meč do zeme, dal ruky za chrbát a zmizol i so svojím mečom. Pre mladého Uchihu sa svet zastavil.
Pri ich súboji sa začalo zmrákať a obloha sa menila na tmavo čiernu a začal fúkať chladný vietor. Zo stromov strhával listy a hádzal im ich do tvárí, ako by hovoril: Stojte, prestaňte, ukončite tento zbytočný boj, no oni ho nepočúvali a bojovali ďalej. Tesne pred tým, ako Naruto zmizol, stál Sasuke pod starým kashiwom a padali naňho jeho listy. Teraz však viseli vo vzduchu ako zelené perly na neviditeľnom závese.
Obdivoval ich farbu, ich tvar a sám seba sa pýtal i odpovedal: Ešte aj ty, Hahaoya Etai? Ešte aj ty ma chceš presvedčiť o návrate? Som už príliš ďaleko na to, aby som sa mohol vrátiť!
Svet znovu ožil a pred ním sa objavil Naruto.
Čo to.....,pomyslel si a rýchlo si ho prezrel, veď boli stále uprostred boja.
Ľavou rukou ho objímal za rameno....a pravá, kde je pravá? Snažil sa ju lokalizovať, keď zacítil čosi chladného vo svojom srdci a čosi teplé mu začalo stekať po bokoch.
„Tak preto to...Odpusť. Kedy si sa tak zlepšil Na...Na...,snažil sa rozprávať, no krv sa mu nahrnula do úst a začal kašlať. Meč mu vypadol z ruky a telo oťaželo. Zosypal sa Narutovi do náručia a ten ho objímal ešte pevnejšie a plakal. Vytiahol z neho svoj meč, telom mu preletela bolesť a z rán sa mu začala valiť krv. Naruto ho položil na zem a snažil sa mu zaviazať krvácajúce rany, no ruky sa mu triasli a oči mal plné sĺz, takže nedokázal spraviť ani uzol.
„Prepáč...Prepáč...Prepáč....,“ vravel uplakaným hlasom, snažiac sa spraviť uzol na obväze, keď ho za ruky chytil Sasuke.
„Tak predsa si ma priviedol späť,“ hovoril medzi záchvatmi kašľa až zrazu stíchol a život v jeho očiach vyhasol.
„Sasukkkkkeeee!“ kričal Naruto a zrazu stíchol. Pozrel sa svojmu priateľovi do očí a usmial sa.
Vedel, že jeho duša neopustí telo, pretože sa o to sám postaral a tak mu začal šepkať do ucha: „Vieš priateľu, že som toto všetko naplánoval?! Áno, dobre počuješ, naplánoval som tvoju smrť. To, že som bol necelé tri roky s Jirayom na cestách už vieš, no nevieš, že som navštívil aj svojho uja a tetu. Neskutočné však, mám príbuzných?! No a v knižnici, ktorú tam majú som našiel, v tajnej sekcii pre shinobi, niekoľko zakázaných techník. Tak a medzi nimi bola aj technika oživovania. Je to technika, pomocou ktorej možno niekoho zabiť a potom ho znovu oživiť a tak ju využijem na to, aby si sa vrátil.“
To nieje možné...to...to...nejde! vírilo Sasukemu v hlave, no Naruto pokračoval.
„Pozri, no nie je nádherná?“ ukazujúc mu žiarivo bielu perlu, ktorá akoby pulzovala.
„Toto je perla kryligu, je to neskutočne vzácna vec. Vložím ti ju do úst a nechám ťa ju prehltnúť a tvoje telo, srdce, myseľ i dušu zbaví všetkej tej pomsty a temnoty, ktorou si si ich zahnusil. Pripravený začíname!“ a vložil mu perlu do úst a nalial mu do nej i trochu vody.
Perla kryligu mu skončila v žalúdku a on doslova cítil, ako z neho čosi vysáva. Začal byť ospalý a na chvíľu omdlel, keď sa prebral, cítil, ako mu Naruto niečo kreslí po tele.
To je zvláštne, mám taký príjemný pocit, akoby som sa skvele vyspal. Čo to robíš? Pomyslel si hoci vedel, že ho nepočuje.
„Asi by si rád vedel, čo to robím však?! Nuž, kreslím ti na telo potrebné pečate na uzdravenie. Vieš, najprv ti musím telo uzdraviť, aby som ťa mohol oživiť,“ povedal a začal si čosi mrmlať.
O chvíľu sa mu na začali zväčšovať čiary na lícach a vytŕčať tesáky z úst. Prebúdzal sa v ňom Kyuuby, nevšímal si to a mrmlal si popod nos ďalej. Vtom otvoril oči spravil dve série pečatí a položil ruky na priateľovo telo. Sasuke pocítil obrovský nával bolesti a keby mohol kričať, asi by ho bolo počuť aj v najzapadnutejších dedinkách. Keď už si myslel, že to viac nevydrží, bolesť ustúpila a on si vydýchol.
Tak za toto máš u mňa schovanú jednu poriadnu po papuli, môj milý Naruto, pomyslel si a cítil, ako mu umýva telo navlhčenou handrou.
Dúfam, že to veľmi nebolelo a pokiaľ áno, tak sorry. A teraz prejdeme k samotnému oživeniu, čo znamená....ale to si necháme radšej na inokedy. Takže bude to prebiehať asi takto, ja spravím to zakázané jutsu a ty ožiješ. Otázky? Nie, tak fajn?!“ vravel Naruto a nakreslil mu na telo nejakú zložitú pečať.
Potom spravil sedem sérií pečatí, pričom po každej z nich položil ruky na priateľovo telo.
Sasuke cítil, akoby sa mu v tele rozháralo sedem ohňov, keď v tom Naruto vyskočil na rovné nohy a obrátil sa k nemu chrbtom. Podľa pohybu rúk vedel, že robí ďalšie pečate. Po chrbte mu prebehol mráz a zbadal, ako sa okolo nich tvorí hmla. O chvíľu už nevidel ani zamračenú oblohu. A vtom sa to stalo, zem, na ktorej boli, sa zmenila na vodu, na krvavočervenú vodu a z hmly vystúpili dve postavy. Jedna v čiernom plášti s kutňou a druhou bola krásna tmavovlasú žena v bielych šatách.
Raivu, Shikyo......nemožné! pomyslel si Sasuke a nevedel odtrhnúť zrak od nádhernej ženy v bielom.
„Volal si nás, chlapče?“ prehovorila Shikyo, nádherným hlasom, pozerajú na Naruta.
„Áno, volal! Chcel by som vás poprosiť o navrátenie života tomuto človeku. Je to môj priateľ a chcem aby žil, vlastne nie, on musí žiť, aby napravil, čo niektorým ľuďom spôsobil,“ odpovedal, pevným pohľadom.
„Poznáš cenu za túto službu?“ spýtal sa Raivu, hlbokým hlasom.
„Áno poznám, desať rokov vo vašich službách!“ odpovedal zlatovlasý chlapec.
Desať rokov v ich službách....Naruto nerob to....ja...ja za to nestojím, kričal Sasuke akoby ho mohol počuť.
„Dobre si to rozmysli, pokiaľ manžel splní tvoju prosbu, už nebude cesty späť!“ naliehala naňho Shikyo.
Áno, počúvni ju, počúvni ju a zabudni na ten šialený nápad, znovu kričiac a dúfajúc, že to nespraví.
„Nemám o čom premýšľať!“ povedal Naruto a stál si za svojím.
Nie....to....nieeeee....., zakričal srdcervúco mladý Uchiha, no nik nereagoval.
„Budiš, splním ti tvoju prosbu!“ prehovoril Raivu a podišiel k chlapcovmu telu.
To sa zdvihlo do vzduchu a levitovalo. Položil naň ruky a z rúk sa do tela vlievalo žiarivé svetlo.
Sasuke pocítil rovnaký nával bolesti, ako pred chvíľou, keď bolesť náhle ustúpila a on sa nadýchol.
Raivu ho postavil na vodu a vrátil sa k Shikyo.
„Ja...ja...som živý?!“ šepkal neveriacky a v tom mu to došlo. Priskočil k Narutovi a začal ním triasť: „Prečo si to urobil, prečo, prečo?“
Ten však neodpovedal a namiesto odpovede ho udrel do brucha a vyrazil mu tak dych. Sasuke padol na hladinu a snažil sa nadýchnuť.
„Odkáž Sakure, že ju milujem a Hinate tiež, žiadať od nej, aby na mňa počkala, by bolo odo mňa sebecké a tak jej daj aspoň toto,“ hovoril smutne Naruto a položil pred svojho priateľa malú čiernu krabičku. „Sakura na teba nikdy neprestala myslieť a tak som o tom, že by sme sa vzali ani neuvažoval. Odlúčili sme sa a tak som sa zblížil s Hinatou. Chcel som si ju vziať a začať nový život s ňou po boku, ako vidíš trochu si mi skomplikoval život a moje plány leteli do koša. Nezúfam však, sme predsa ešte dosť mladý a tak si tie svoje plány budem môcť splniť, no nie? Zbohom Sasuke!“ povedal a spolu s Raivu a Shikyo sa stratil v hmle.
Hmla začala rednúť a miznúť. Sasukemu sa konečne podarilo nadýchnuť a hneď začal kričať: „Naruto....Naruto.....Naruto....“
Behal po krvavočervenej vode a tá za okamih zmizla a on sa ocitol znovu pod kashiwa. Po hmle alebo vode nebolo ani chýru ani slichu, no on naďalej kričal Narutove meno. Zadul vietor, rozfúkal čierne mraky a na oblohe sa objavilo zlatisté slnko. Sasuke behal medzi stromami ako šialený, snažiac sa ho nájsť, keď sa zachytil o konáre. Snažil sa ich zbaviť, no nešlo to a tak vytiahol meč a chcel ich odseknúť, keď sa zrazu potkol a ocitol na zemi, na vystrašenej sestričke.
„Prepáčte ja.......sa ospravedlňujem!“ habkajúc jej pomohol na nohy.
„Zlý sen?!“ spýtala sa sestrička.
„Skôr spomienka,“ odpovedal a znovu si sadol do kresla. „A na čo ste vlastne tu?“
„Prišla som skontrolovať stav vašej manželky,“ odpovedala a pozerala do karty. Zdvihla oči z karty a zahľadela sa naň ho: „Pán Uchiha, mali by ste ísť domov a vyspať sa. Tu nieste nič platný, choďte domov a postarajte sa o deti. Keď sa niečo zmení, dáme vám vedieť!“
„Asi máte pravdu!“ vstal a pobral sa k dverám.
„Dovidenia,“ pozdravila.
„Dovidenia a ešte raz prepáčte!“ otvoril dvere a odišiel.

Dvere sa hlasno zabuchli, Sakura otvorila oči a hľadela na zatvorené dvere.
Zdá sa, že si ma nevšimla, pomyslela hladiac na sestričku. To je dobre, aspoň to bude mať rýchlo za sebou a jednu jej vrazila.
Po uzurengane mala ešte dosť znecitlivené telo, takže zle odhadla svoju silu a chudák sestrička odletela ako handra, vrazila do steny a zrútila sa na zem.
Do r**i, asi som jej zlomila čeľusť a stena jej rozbila hlavu. Čo už nemám čas sa s ňou zaoberať, pomyslela si, vstala z postele a podišla k šatníku. Vyzliekla si nemocničnú košeľu a hodila ju na posteľ. Nahá, oblečená iba v nohavičkách, začala vyťahovať veci zo šatníka a pomaly sa obliekať. V prstoch stále nemala cit a tak jej pár vecí aj spadlo. Bola tak zaujatá obliekaním, že si vôbec nevšimla, ako ju sleduje postava sediaca v okne a tá si to aj patrične užívala. Vychutnávala si pohľad na jej nahé telo, na každý kúsok ktorý si zakrývala.
Už to viac nevydržala a nečujne pristúpila k nej. Sakura sa pri jej dotyku zľakla a vykríkla, no výkrik pohltil vášnivý bozk. Chcela postavu od seba odtrhnúť, no ona sa nedala a bozkávala ju ešte vášnivejšie. Ružovovlasá kunoichi stratila zábrany a začala jej ich oplácať. Začala pociťovať lačnosť, bezbrehú lačnosť, ktorá sa menila na slastnú rozkoš. Vtom sa však oči neznámej zmenili na oči, ktoré už raz videla a ich pohľad ju mučil a trýznil. Sakura začala padať do tmy a v hlave jej kričala myšlienka: Nie, nie....prosím nie.....prosím nie!
Na svoju žalostnú myšlienku dostala odpoveď, síce chabú ale predsa: Len na chvíľku, na malú, malinkatú chvíľku. Tu niesme v bezpečí, pôjdeme inam, prosím vydrž!

Sasuke pomaly schádzal dolu schodmi, keď vrazil do sestričky. Chcel sa ospravedlniť, no zbadal, že je to Ino:„Ino ja......to nič, som v pohode,“ dopovedala zaňho, vidiac v akom je stave.
Chcel odísť, no jej to nedalo: „Počula som o Sakure, keby si sa chcel porozprávať, alebo potreboval pomoc som tu, stačí len povedať.“
„Uhm!“ zamrmlal a išiel zamyslene ďalej.
Pozerala, ako odchádza, pichlo ju pri srdci, tak ako mnoho krát pred tým. Sakura vyhrala a ona prehrala, no nebolo to až také zlé, pretože sa zblížila so Saiom. Sai mal obrovské medzery, čo sa týkalo spoločenského súžitia a ona ho postupne zaúčala, až jedného dňa zistila, že ho miluje. On ju miloval už dlho, no tejto oblasti sa vyhýbali a tak nevedel, čo si má o svojich pocitoch myslieť, až do okamihu, keď sa mu priznala. Vtedy ju prvý krát pobozkal a odvtedy patrila len jemu. Pozrela na malý krúžok kovu na svojom prste a jemne ho pohladila. Usmiala sa, pri pomyslení na ich svadbu, no vtom zbadala Sasukeho ako mlčky stojí na poslednom schode.
„Vrátil sa mi jeden sen, vlastne je to skôr spomienka, teda....ja....ja.....neviem čo to je. Nemohla by si ma vypočuť?“ spýtal sa hľadiac na ňu pohľadom, z ktorého by sa roztopilo aj to najľadovejšie srdce ženy.
„Ale isteže, poď so mnou, izba vedľa schodiska je prázdna, budem tam mať súkromie,“ povedala Ino, vyšla pár schodov, na poschodie, z ktorého práve schádzal Sasuke a vošla do vedľajšej izby. Počkala až vojde dnu, zavrela dvere a zamkla ich. Sasuke si ľahol na posteľ a zakryl oči a ona si sadla do kresla vedľa nej.
Vedela čo bude nasledovať, za tie roky, čo vypomáhala v nemocnici, sa jej mnoho mužov vyrozprávalo. Vždy sa čudovala, ako môžu byť muži takí tvrdí, keď v ten krátky okamih boli takí slabí, ako malí chlapci, hľadajúci náruč matky, v ktorej by sa mohli vyplakať. Vyrozprávali sa a ich slabosť bola preč, opäť to boli tí silní a tvrdí muži.
Jeden z nich jej raz povedal: „Muži smú ukázať slabosť iba pred matkou a svojou ženou, pokiaľ ju ukážu aj pred inými, sú považovaný za citlivky. A to si žiadny chlap nemôže dovoliť, pretože chlap má vzbudzovať silu a rešpekt, taký je nepísaný zákon spoločnosti. A ten vychádza zo základného zákona prírody: Prežije iba najsilnejší!“
Ako ich tak pozorovala, každý z nich to mal v tvári, tú silu, tvrdosť, aj keď na okamih ich stratili, krátky okamih pohľadu na ich skutočnú tvár.
Sasuke jej všetko vyrozprával, i to, čo nepovedal ani Sakure. Porozprával jej krvavom jazere v hmle, o Narutovi, ktorý ho zabil a znovu oživil. O Raivu a Shikyo a cene, ktorú musel zaplatiť za jeho život. O tom, ako už na pomstu nikdy viac nepomyslel, no spomienky na ten deň ho prenasledovali a znovu sa vrátili. O obrovskej bezmocnosti, frustrácii a zúrivosti, ktorú si vybíjal na nepriateľoch. On hovoril a ona počúvala.
„Vieš Ino, viem, že si mnohý myslia, že si nezaslúžim žiť, ale ja chcem žiť, chcem žiť a radovať sa zo života a podeliť sa s touto radosťou aj s ostatnými. Naruto mi raz povedal: Neži pre seba, ži pre niekoho, iba vtedy bude mať tvoj život zmysel. Vtedy mi to prišla ako totálna kravina, no teraz už viem čo tým myslel. Rozhodol som sa žiť pre Sakuru, našu dcéru Yume i pre Genjiho, no stále mi čosi chýba a neviem prísť na to čo. Čím väčšmi nad tým uvažujem tým viac si myslím, že to, čo mi chýba, je môj najlepší priateľ, Naruto. Chýba mi, tak strašne mi chýba, no mám nádej, že sa vráti, pretože sa končí jeho dohoda s Raivu a Shikyo. Bude sa však chcieť vrátiť, to netuším,“ dopovedal Sasuke a zmĺkol.
„Nemôžem ti dať útechu, ktorú hľadáš, no môžem ti povedať aspoň toto, Naruto vždy menil osudy ľudí a ich pohľad na svet. Každý, kto sa s ním stretol, získal znovu nádej a vieru v nemožné, a ty musíš mať tiež vieru, vieru, že jedného dňa sa vráti a svet ten bude aj naďalej len tak existovať,“ povedala Ino a pozrela naňho.
„Hm.....len tak.....len tak......zasraný svet, zasraný život!“ pri posledných doslova kričal.
Nevedela, čo má na no povedať, a tak len mlčala.
„Ino ľahni si na chvíľu ku mne,“ hľadiac na ňu smutným pohľadom.
Panebože, on chce aby som si k nemu ľahla a čo keď bude chcieť.... vírila jej v hlave rozrušujúca myšlienka.
„Dobre, ale o nič sa nepokúšaj!“ vstala zo stoličky a ľahla si k nemu.
Sasuke si ju okamžite pritiahol bližšie a položil si hlavu na jej prsia. Ino od rozrušenia takmer zabudla dýchať.
„Pokojne, iba na chvíľku, na malú, malinkatú chvíľku,“ zatvoril oči a vypol myseľ.
Ježiškove husličky, ležím na posteli so Sasukem. Pokojne Ino, len kľud, je to iba ďalší chlap, ktorý si vylial srdce. Ale...ale....ale....ááááááá....,hučalo jej v hlave a prestávala sa ovládať. Pokojne Ino, len pokojne. Rozkoš....rozkoš...rozkoš....áááá, ja to nevydržím, šírili sa jej hlavou nemravné myšlienky. Už nad ním viac nemala kontrolu. Zdvihla mu hlavu a pomaly sa k nemu skláňala k bozku.
„Čo to robíš Ino?“ spýtal sa, nijak odmietavo.
„Ja neviem, moje telo si robí, čo chce!“ odpovedala zhypnotizovane a vášnivo ho pobozkala.
Neodmietol, neodtiahol sa, práve naopak prijal ho a oplatil. Za ten čas, čo bol so Sakurou jej bol verný a nebol so žiadnou inou ženou, no taká blízka prítomnosť inej ženy v ňom vyvolala potlačované inštinkty lovca. Oplácal jej bozky bozkami, tak vášnivými až to bolelo a ona ich s radosťou prijímala.
Začal jej vyzliekať uniformu, no zrazu začuli veľký rachot, po ktorom sa celá miestnosť zatriasla. Obaja hneď precitli.
„Čo to bolo?“ hľadela naňho vyľakane Ino.
„To bol výbuch, podľa všetkého nejaký menší výbušný lístok,“ odpovedal, zišiel s postele a kráčal k dverám. „Poď, nemali by nás tu nájsť osamote!“
Prikývla, zišla s postele a zapla si uniformu. Sasuke otvoril dvere a utekal k potenciálnemu miestu výbuchu, s ňou v závese. Pár pacientov i nejaký doktor a sestrička sa pozeralo do nemocničnej izby.
„Prosím vás ustúpte!“ odsunul ich a vstúpil dnu.
To je Sakurina izba, pomyslel si zhrozene.
Nejaká sestrička ležala na zemi s rozbitou hlavou a zakrvavenými ústami. Sakura bola preč a tam kde bolo kedysi okno zívala na nich veľká diera. Rozrušený sa prešiel po izbe a hľadal čokoľvek, čo by mu to pomohlo pochopiť. Nenašiel však nič iba krvavé fľaky na jej posteli a zdrapy, ktoré zostali z jej trička. Začal sa v nich prehrabávať akoby dúfal, že v nich niečo nájde, v tom začul Inin výkrik. Obzrel sa a zbadal ako zhrozene hľadí na krvavý nápis na stene, stálo tam: Tak čo Sasuke, aj ty rád spomínaš na krvavé jazero v hmle?