„Spravodlivá pomsta?!“ 05 – Pobyt v nemocnici

5. kapitola : Pobyt v nemocnici

„To teda nie.“ zamumlal si Sasuke.
Jedným skokom bol u neho. Aj v takomto stave sa hýbal prekvapivo dobre.
Dotkol sa mu pleca ukazovákom a vpustil doňho chakru s bleskovou podstatou.
Naruto nijako nestihol zareagovať. Celý roztrasený sa zrútil k zemi.
Nebol mŕtvy. Sasuke doňho nevpustil smrteľné napätie.
Mal by byť mimo asi tak hodinu. Dovtedy už bude dávno za horami.
Prešiel niekoľko metrov, keď začul hlasité „PUF“.
Rýchlo sa otočil. Miesto kde pred sekundou ležal Naruto bolo prázdne.
Žeby to bol len klon? A prečo potom nezmizol hneď? A kde je teda potom pravý Naruto?
Nechcel sa tým teraz zaoberať. Bol vyčerpaný a tiež zranený.
Šiel dlho. Až nakoniec došiel do malej dedinky.
Prenajal si chatku za peniaze, ktoré si zaobstaral kým bol s Orochimarom. Tam dočasne býval.
Prišlo mu veľmi divné, keď sa o necelý mesiac pri jeho domčeku objavil človek s oranžovou maskou v Akatsuki plášti, ktorý si hovoril Uchiha Madara.
Okamžite sa začal smiať a poslal ho do čerta.
Smiech ho však prešiel, keď mu dotyčný ukázal sharingan.
Vravel niečo o Itachim, Hokage a tiež o Kyuubim.
Ničomu z toho nevenoval žiadnu pozornosť. Nemal dôvod veriť cudziemu človeku.
Keď už bol na odchode, dal mu návrh, či sa nechce pridať k Akatsuki.
Nijako ho to neprekvapilo. Celú dobu čakal, kedy to z neho vypadne.
Neodpovedal mu.
Preto mu dal čas na rozmyslenie.
Po týždni zaplatil majiteľovi a vybral sa preč.
Šiel ďaleko. Hlavne aby ho Madara zase neotravoval.
Nemal potrebu ísť proti Konohe. Nechcel ani nikoho zabíjať. Chcel mať len pokoj, aby mal čas si utriediť myšlienky.
Asi mu nebolo dané mať chvíľu pokoj.
O pár dni sa objavil Naruto. Len tak, z čistajasna.
Nič nepovedal, iba urobil jednoduché gesto. Vystrel ruku ako vtedy po prvý raz.
Sasuke bol pripravený sa biť, ale len čo doňho hodil kunai, zmizol.
Bol to len klon. Dokonca sa ani nesnažil vyhnúť.
Odvtedy sa to opakovalo približne každý mesiac.
Vôbec netušil ako to robí. Ako ho dokáže vždycky nájsť.
Len vystrel ruku, nič nepovedal a Sasuke ho ihneď zničil.
Vždy to bol klon. A čím ďalej viac mu to liezlo na nervy.
Nemal čo robiť. Len rozmýšľal. Ale to nebol žiadny život.
Bol pripravený prijať Madarovu ponuku. Ako predpokladal, aj ten sa konečne dostavil. Po jeho potvrdení ho vzal do jednej zo skýš Akatsuki, dal mu oblečenie a základné inštrukcie. Priradil ho do tímu so Sashiramou. Povedal, že ona sa k nim pridala len pred týždňom a že jej schopnosti sú fenoménom.
Nikdy sa s ňou bližšie nespoznal. Mal pocit, že ho od začiatku nenávidí.
Nepovedal jej o Narutovi. Ani o nikom inom. Na oplátku sa jej ani on nič nepýtal.
Boli ticho. Len jedno dve slová za deň.
Naposledy, keď ho Naruto vyhľadal, čo bolo včera, boli práve na ceste späť do skrýše Akatsuki. Ona niekde zmizla a on sa objavil.
Opäť nič nepovedal, ako obyčajne. Vlastne nestihol ani vystrieť ruku.
Hneď ako sa tam objavil, vybehol na neho Sasuke s chidory v ruke.
Nestihol ani zažmurkať a mal dieru v hrudi. Sasuke tam len tak stál a čakal kedy zmizne.
Ale nezmizol.
Bezvládne ležal v kaluži krvi. Keď ho tam tak videl ako umiera, zhrozil sa nad tým čo urobil. Niečo sa v ňom zlomilo. Akoby niečo strácal.
Chcel ho zachrániť.
Chcel aby žil.
Musel žiť!!!
Kľakol si k nemu a podoprel ho.
Naruto vypľul krv a sťažka povedal: „Sa-suke ...“
Nevedel čo robiť. Vlastne nemohol nič urobiť.
„Naruto ...ja...“ začal, ale zastavil, keď si všimol, že Naruto nejako zdeformovane skladá pečate.
Nevedel čo zamýšľa, ale v takomto stave sa mu to nikdy nemohlo podariť. Chvíľu sa nič nedialo. Zdalo sa, že Naruto už upadol do bezvedomia.
Na jeho veľké prekvapenie ich však začal obklopovať silný vietor a vzápätí sa ocitli v kancelárii Hokage.

Všetko čo doteraz urobil bol omyl. Všetko.
Odvtedy čo odišiel za Orochimarom, robil jednu chybu za druhou.
A predsa sa ani Sakura ani Naruto sa naňho nehnevajú.
Teraz už vedel, že je len jedna vec ktorú neľutuje. To, že nechal Naruta nažive.
Koľko krát rozmýšľal, že lepšie by bolo ho zabiť.
Ale neurobil to. Vlastne až dovčera.
Včera takmer zabil svojho priateľa.
A teraz zistí, že Naruto mal vo všetkom pravdu?
Že Madara je klamár, vrah a ktovie čo ešte. Že Itachiho ho mal po celu dobu rád. Že celý život premrhal kvôli nezmyselnej pomste.
Všetko mu to ukázal.
Všetky Itachiho spomienky na ten deň a aj jeho vlastné na stretnutie s ním.
„Odkiaľ to len mohol vedieť?“ pýtal sa sám seba.
„Hovoríš o Narutovi?“ ozvalo sa spoza neho.
Obzrel sa.
Neuvedomoval, že hovorí nahlas. A už vôbec nie, že tam Sakura ešte stále stojí.
Prikývol.
Sakura sa usmiala.
„Tak na to mám vysvetlenie. Neviem ako dobre to momentálne ovláda, ale Naruto dokáže čítať myšlienky.“
Sasuke ako v tranze hľadel z Naruta na Sakuru a späť. Nakoniec svoj pohľad zastavil na Sakure.
„Ako to?“
Sakura bol ešte stále bez seba, že Sasuke vôbec rozpráva.
„Nie si sám kto ma kekkei-genkai.“ ozvalo sa z postele.
Obaja sa obzreli. Nehybne ležal na posteli, ale usmieval sa ako vždy.
„Naruto!“ výskla Sakura šťastne, že je v poriadku.
„Ty máš tiež kekkei-genkai?“ spýtal sa neveriacky Sasuke.
„To si píš dattebayo!“
Všetci traja sa naraz začali smiať.
Boli šťastný, že tím sedem je zase spolu.

Nasledujúce dva dni ležal celý čas Naruto v posteli a spoločnosť mu robil Sasuke a väčšinou aj Sakura. To, že sa so Sasukem vrátil, už vedeli skoro všetci.
Okrem Hinaty a Kakashiho, ktorí boli ešte stále na misii.
Napriek Narutovim námietkam to Tsunade pustila von. On si prial, aby ho po tom roku videli silného a nakoniec skončí pripútaný k posteli.
Ale bol šťastný, že ich všetkých zase vidí. Najviac ho prekvapila návšteva zo Suny. Temari a Kankurou boli trochu vydesení z jeho stavu, ale Gaara to bral s kľudom ako vždy.
To, že ho zranil ...ehm skoro zabil Sasuke nikomu nepovedali.
Dokonca ani Sakure nie. Ale bol vidno, že niečo tuší.
Sasuke mal celkom dobrú náladu a zlostil sa iba na Naruta, keď mu čítal myšlienky. Dokonca sa vyhrážal, že odíde, ale Naruto si z toho nič nerobil.
Jednoducho sa robil, že o ničom nevie, ale preistotu ich čítal ďalej.
Aspoň niekedy. Chcel sa uistiť, že Sasuke neplánuje zdrhnúť.
Na tretí deň už dokázal hýbať rukami, nohami a dokonca si aj sadnúť. Na obed už bol ako rybička. Bál sa však vstať z postele.
Myslel si, že keď to urobí, Sasuke odíde. Tak znela dohoda.
Nakoniec sa predsa len musel postaviť.
Ale nemal pravdu. Neodišiel.
Sakura ho nechcela pustiť, ale on tvrdohlavo trval na tom, že už je skoro štyri dni v Konohe a ešte nebol v Ichiraku. Potom čo urobil na Sakuru očičká, nemohla odolať.
Donútili aj Sasukeho a všetci traja sa spoločne vybrali na ramen.
Naruto bol celý bez seba, že je opäť v Listovej. Teuchi bol tiež rád, že sa jeho najvernejší zákazník vrátil. Dokonca bol taký šťastný, že mu dal päť extra ramenov zdarma.
Práve keď dojedali, objavila sa im za chrbtami Shizune.
„Tu ste. Prehľadala som celú nemocnicu...“
„Ale ja mám povolenie od Sakury. Som v poriadku. A už nechcem byť v nemocnici.“ prerušil ju zaťato Naruto.
Shizune sa zatvárila trochu dotknuto.
„Preto tu nie som. Tsunade-sama si s vami troma praje hovoriť. Máte sa čo najskôr dostaviť.“ oznámila im v rýchlosti a hneď sa vyparila.
Všetci traja bez slova vstali, poďakovali, zaplatili za jedlo a šli.

Sakura zaklopala a po „Vstúpte!“ všetci traja vošli dnu.
„Čo sa deje bábi?“ začal prvý Naruto.
Tsunade sa zachmúrila. Ešte stále sa nezbavil toho zlozvyku volať ju bábi?
„Ide o Akatsuki a o to ... tvoje zranenie.“
Sasukem myklo.
Aj keď už nemal na sebe Akatsuki oblečenie, len čierne nohavice a tričko s logom Uchiha klanu, vedel, že Hokage bude čakať vysvetlenie. Predsa len je hľadaný ninja.
„Ja som ....“
„O mojom zranení vám nič nepoviem. Žijem a to je podstatné. A viem aj o všetkých plánoch Akatsuki. Aj o Sasukem. Trúfam si povedať, že viem oveľa viac ako vy všetci dokopy.“ vyhlásil Naruto skôr, ako Sasuke stihol niečo povedať.