Láska prekoná všetky problémy

Chcela ho len obdariť krásnym úsmevom, ale nepozeral sa na ňu. Chcela mu len povedať, ako veľmi ho miluje, ale nepočúval ju. Chcela sa len dotknúť jeho jemnej koži, ale nestál pri nej... Túžila urobiť toľko vecí, ale on už tu nebol.

Nie nadarmo sa hovorí, že až keď človek o niečo príde, tak si uvedomí, ako veľmi to mal rád. V jej prípade to, ale neplatí. Milovala ho od začiatku až po samotný koniec. Milovala ho tak veľmi, že dokázala pri ňom stáť aj v tých najťažších chvíľach. Milovala ho tak veľmi, že by zaňho aj obetovala život... Tak prečo to neurobila? Otázka, na ktorú ani ona sama nenašla odpoveď.
A teraz stojí pri jeho hrobe a z jej očí na zem padajú tisícky sĺz. Tečú jedna podruhej.. Neprestajne. Spomína na minulosť, keď boli stále jeden vedľa druhého. Keď sa spolu smiali, plakali, ale hlavne.. Rozdávali si lásku jeden druhému.

“Kakashi – chááán!” ozvalo sa malé dievčatko, ktoré pred chvíľou vyliezlo z jedného krovia.
“Anko – chan, už som ti povedal, aby si mi tak nehovorila! Môžeš ma oslovovať 'sama' alebo 'senpai'! To sú vhodné prípony pre mňa!” hrdo prehlásil o niečo vyšší chlapec, chytil malú Anko za hlavu a veselo sa na ňu zazubil.
“Čo budeme hrať dneska, Kakashi – chan?” opýtala sa zvedavo Anko. Kakashimu sa mierne nafúkli líca.
“Hrať?! Dnes je predsa deň, kedy nastupujeme na ninja akadémiu!” dopovedal horlivo a nechtiac jej silnejšie stlačil hlavu. Anko sa pustila do silného plaču. Kakashi jej upustil hlavu a vypúlil na ňu oči.
“Prepáč, Anko – chan! Nechcel som.. Kľudne sa budeme môcť hrať!” začal ju utešovať. Dievčatko následne stíchlo a s uplakanými očkami sa zadívala do tých jeho.
“Naozaj?” spýtala sa prekvapene.
“Naozaj,” usmial sa na ňu chlapec a pohľadkal ju po hlave.

Vždy stál pri nej. Vždy na ňu dával pozor a ochraňoval ju ako vlastnú mladšiu sestričku.

“Anko, pozor!” zvolal vysoký mladík a hodil sa do strely, mierenej na šokované dievča.
“A-arigatou, Kakashi,” otriasla sa Anko a pripravovala sa na ďalší útok.
“Dávaj si na seba pozor. Sú to silní protivníci. Nemôžeš mi tu umrieť,” stáli pri sebe. Kakashi mal v ramene zapichnutý jeden kunai, ale veľké problémy mu to nerobilo.
“Neumriem, neboj sa o mňa,” žmúrkla naňho a rozbehla sa na nepriateľa.
'Akoby som aj mohol..' mihlo sa Kakashimu hlavou a s láskyplným úsmevom sledoval jej chrbát.

Často spolu len tak ležali na lúke. Jeden pri druhom.. Spolu. Tak, ako to mali radi.

“Milujem Ťa, Anko,” prerušil ticho Kakashi a zadíval sa čiernovláske do očí. Tá sa naňho milo usmiala s dangom v ústach.
“Milujem Ťa tak moc, že by som pre Teba urobil čokoľvek,” dodal a vytiahol jej 'maškrtku' z úst. Následne nato ju chytil za ruku a obdaril ju vášnivým bozkom. Anko sa mu spokojne oddávala a ruky mu 'omotala' okolo krku...

Ich láska presahovala všetky medze a oni trávili každú voľnú chvíľu jeden s druhým. Každý im závidel, každý si to s nimi chcel vymeniť.. Hovorieva sa, že láska prekoná všetky problémy. Tak to bolo aj v ich prípade... Nemysleli na budúcnosť, ani minulosť, pretože mali pred sebou prítomnosť, ktorú im nikto nezobere... Aspoň si to mysleli...

Poslední ľudia sa z pohrebu vytratili, len Anko zostala bez pohnutia stáť na mieste. Veľké slzy jej stále stekali po tvári a bielu ružu držala silno v ruke. Nechcela uveriť tomu, že už ho nikdy neuvidí.. Nikdy sa ho nedotkne.. Nepocíti jeho nádhernú vôňu.. Jeho sladké bozky a nekonečnú lásku. V hlave sa jej premietalo obrovské divadlo všetkých jej emócií. Otázky o živote a spravodlivosti jej už takmer pohltili hlavu.. Čo mala bez neho robiť? Je ešte nejaká možnosť alebo tento svet pre ňu už úplne stratil význam? Nedokázala si odpovedať.. Nedokázala nič.. Jediné, čo vedela bolo, že chcela byť s ním.

Silno sa rozpršalo.. Na zemi vedľa jeho náhrobku ležalo telo.. Telo ženy, ktorej láska bola väčšia ako túžba žiť..